„Jed rasizmu naďalej infikuje náš svet ako toxické dedičstvo kolonializmu a diskriminácie. Korumpuje komunity, blokuje príležitosti a ničí životy, pričom narúša samotné základy dôstojnosti, rovnosti a spravodlivosti. Ako nám pripomína téma tohtoročného Medzinárodného dňa boja proti rasovej diskriminácii, v roku 2025 si pripomíname 60. výročie Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie – silného globálneho záväzku odstrániť všetky formy rasovej diskriminácie,“ uviedol Guterres.
Generálny tajomník v posolstve vyzýva na všeobecnú ratifikáciu dohovoru a na to, aby ho štáty v plnej miere implementovali. Vyzýva vedúcich predstaviteľov, občiansku spoločnosť, ale aj bežných ľudí, aby sa postavili proti rasizmu vo všetkých jeho formách a podnikli kroky na to, aby sa duch dohovoru stal skutočnosťou. OSN je podľa neho hrdým spojencom v boji za dôstojnosť a rovnaké práva každého člena ľudskej rodiny. „Neprestaneme, kým sa svet bez rasovej diskriminácie nestane realitou,“ zdôraznil Guterres v posolstve.
Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii sa pripomína 21. marca a jeho dátum súvisí z udalosťami z 21. marca 1960, keď polícia v Sharpeville v Juhoafrickej republike (JAR) strieľala do účastníkov pokojnej demonštrácie. Protestovali proti legislatíve, v ktorej vtedajší juhoafrický režim apartheidu presadil rasistické prvky. Polícia zabila 69 účastníkov demonštrácie a ďalších 180 bolo zranených. O šesť rokov neskôr vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 21. marec za Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii.
Čítajte aj Na východe Slovenska skočil chlapec pod vlak. Údajne ho šikanovali pre jeho orientáciu
V dňoch 31. augusta až 7. septembra 2001 sa v juhoafrickom Durbane konala Svetová konferencia OSN o rasizme, rasovej diskriminácii, xenofóbii a tolerancii. Zúčastnili sa na nej delegáti zo 150 štátov sveta. V Záverečnej deklarácii a Akčnom programe, schválených v Durbane, a potvrdených OSN 26. februára 2002, sa zdôrazňuje potreba vyvíjať úsilie v troch oblastiach: v lepšej prevencii akejkoľvek formy diskriminácie, v prísnejšej represii proti každému trestnému činu a inému previneniu s rasistickým motívom a v účinnejšej podpore obetí takých činov v ich snahe za dôstojnosť a spravodlivosť.
V súčasnosti prakticky všetky krajiny sveta uznávajú, že rasizmus a diskriminácia majú zhubný vplyv na spoločnosť a predstavujú hrozbu pre jej bezpečnosť a stabilitu. Aj všetky prvky moderného zotročovania sa považujú za zločin proti ľudskosti a za hlavné zdroje rasizmu. Ľudstvo i dnes, možno viac ako v minulosti, musí odhaľovať rôzne prejavy rasizmu. Objavujú sa totiž nové formy diskriminácie, vytláčania na okraj spoločnosti, čím sa ohrozuje aj to, čo sa podarilo v minulých rokoch v danej oblasti dosiahnuť.
Čítajte aj Nenávisť nie je alternatíva. V Nemecku deň pred voľbami demonštrovali desaťtisíce ľudí proti krajnej pravici
Slovenská republika v súvislosti s rasizmom a diskrimináciou na národnej úrovni prijala viaceré zmeny trestného práva a legislatívne opatrenia. Na medzinárodnej úrovni je SR na úrovni OSN viazaná Medzinárodným dohovorom o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie s platnosťou od 18. októbra 1974, takisto Medzinárodným dohovorom o potlačení a trestaní zločinu apartheidu s platnosťou od 1. októbra 1976.
Slovensko prijalo aj Rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie. Informácie o rasizme, xenofóbii či antisemitizme v SR v rámci svojej pôsobnosti zhromažďuje a poskytuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.