„Európska rada znovu vyjadruje svoju podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru založenému na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva a víta všetko úsilie o dosiahnutie takého mieru," stojí v texte o Ukrajine podporenom 26 štátmi. Lídri tiež uvítali spoločné vyhlásenie Ukrajiny a Spojených štátov po ich stretnutí v Saudskej Arábii, vrátane návrhu na dohodu o prímerí, humanitárne úsilie a obnovenie zdieľania spravodajských informácií a bezpečnostnej pomoci USA. „Európska rada vyzýva Rusko, aby preukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu," dodáva text.
Maďarskí diplomati dali už vopred najavo, že ich krajina závery týkajúce sa Ukrajiny nemieni podporiť. Vadí im najmä vyjadrenie, že si Európska únia zachováva svoj prístup „mier prostredníctvom sily“. Ten vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii pre prípadné vyjednávania, čo znamená pokračovanie vojenskej pomoci brániacej sa krajine.
So štátnikmi sa prostredníctvom videokonferencie spojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý uviedol, že Rusko stále útočí na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Sľúbené 30-dňové zastavenie útokov na energetickú sústavu zo strany Moskvy podľa neho vôbec nič nezmenilo. Ruského prezidenta Vladimira Putina vyzval, aby plnil svoje sľuby. Krajina Európskej únie tiež požiadal ukrajinský prezident o schválenie piatich miliárd eur na nákup delostreleckej munície.
Moskva tvrdí, že po utorkovom telefonáte medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Putinom, nechala zastaviť útoky na ukrajinskú energetiku. „Nič sa nezmenilo,“ upozornil Zelenskyj. Podľa neho ruská armáda podnikla nový úder na energetickú infraštruktúru v stredu večer. „My na Ukrajine tomu čelíme každý deň, každú noc,“ povedal podľa AFP Zelenskyj.
„Putin musí prestať vznášať zbytočné požiadavky, ktoré len predlžujú vojnu, a začať plniť to, čo sľúbil svetu,“ uviedol ďalej Zelenskyj. Európsku úniu tiež vyzval, aby ponechala sankcie zavedené na Rusko v súvislosti s vojnou dovtedy, kým ruská armáda začne sťahovať s ukrajinského územia a kým Rusko „vyplatí plné odškodné za škody spôsobené svojou agresiou“.
Pokračujúce ruské útoky na Ukrajinu podľa Zelenského ukazujú, že je potrebné, aby krajiny EÚ nepoľavovali v pomoci Ukrajine, ale naopak, aby jej navýšili. „A to platí hlavne pre protivzdušnú obranu,“ uviedol ukrajinský prezident. „Prebiehajúce diplomatické snahy neznamenajú, že by Rusko malo byť pod menším tlakom,“ uviedol ďalej Zelenskyj. Dodal, že Ukrajina sa snaží, aby EÚ bola na rovnakej úrovni s ostatnými aktérmi v rozhovoroch o mieri.
„Potrebujeme prostriedky na delostreleckú muníciu, a boli by sme vďační za čo najrýchlejšiu európsku pomoc vo výške päť miliárd eur,“ uviedol Zelenskyj na sieti Telegram, keď popisoval svoje video vystúpenie na summite. Podľa neho sú potrebné investície do vojenského priemyslu v krajinách EÚ aj na Ukrajine. Prezidenti a premiéri únijných krajín by dnes mali rokovať okrem iného o návrhu šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej ohľadom ďalšej pomoci Ukrajine vo výške až 40 miliárd eur.
Aj veľkí sú proti
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová priznala, že niektoré veľké krajiny sú proti jej plánu poskytnúť tento rok Ukrajine vojenskú pomoc vo výške až 40 miliárd eur. Zamerať sa chce najmä na dodávku dvoch miliónov kusov delostreleckej munície.
„Vieme tiež, že vo väčšine európskych krajín sú naozaj obavy z rozpočtových deficitov a sú tam problémy,“ povedala novinárom pred zasadnutím Európskej rady (ER). Kallasová svoj plán predložila tento mesiac. Členské štáty by sa podľa neho na dobrovoľnej báze mali zaviazať, že v roku 2025 poskytnú Kyjevu kľúčové zbrane v hodnote 20 až 40 miliárd eur.
Proti tejto iniciatíve – ktorá bola založená na tom, že štáty budú prispievať podľa svojej ekonomickej sily – sa však podľa AFP postavili viaceré krajiny vrátane Talianska, Španielska a Francúzska. Do iniciatívy sa neplánujú zapojiť ani Maďarsko a Slovensko.
Čítajte viac Fico hrozí zablokovaním protiruských sankcií. O mierovú misiu na Ukrajine záujem nemáme, odkázal
Rôzne postoje krajín k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k svojim ekonomikám.
V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP. Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej – menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko, ktoré má v EÚ podľa Reuters vládu najviac naklonenú Rusku.
Naznačujúc tento odpor Kallasová doplnila, že bezprostredným cieľom je dohodnúť obmedzenejší plán na poskytnutie dvoch miliónov kusov munície do Kyjeva v hodnote päť miliárd eur. „Realistický plán by bol tých päť miliárd na muníciu a na tom teraz pracujeme,“ zdôraznila.
Čítajte viac Scény ako z hororu: cesty lemujú mŕtvoly a vraky. Ukrajinci opísali ústup z Kurskej oblasti