„Každý deň počujeme z Bruselu veľa signálov. Hlavne sa signály zo strany Bruselu a európskych metropol týkajú plánov na militarizáciu Európy, čo je v evidentnom rozpore s postojom prezidentov Ruska a USA hľadať spôsoby, ako vstúpiť do procesu mierového urovnania. Európa sa zatiaľ sama militarizuje a skôr sa zmenila na vojnovú stranu,“ vyhlásil Peskov.
Západ sa po ruskom vpáde na Ukrajinu postavil na stranu Kyjeva, ktorému poskytol okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní, a na Rusko kvôli jeho agresii uvalil sankcie. USA po januárovom príchode Trumpa do Bieleho domu pozmenili postoj ku konfliktu v deklarovanej snahe o rýchle ukončenie bojov a obnovili komunikáciu s Rusmi.
Minulý týždeň Washington navrhol 30-dňové celkové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou, na čo Kyjev pristúpil. Putin s Trumpovou požiadavkou čo najrýchlejšieho pokoja zbraní nesúhlasil. Tento týždeň sa šéf Bieleho domu od šéfa Kremľa dočkal iba prísľubu prerušenia útokov na energetické ciele. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento typ čiastočného pokoja zbraní podporil. Zároveň obe krajiny ďalej informujú o nepriateľských vzdušných útokoch na svoje územie.
USA medzitým oznámili, že v nedeľu v Saudskej Arábii začnú rokovania o prímerí. Podľa Zelenského sa stretnú tímy na technickej úrovni, aby prerokovali zastavenie bojov v energetickom sektore a na mori. Peskov dnes podľa TASS uviedol, že rokovania medzi americkou a ruskou skupinou na technickej úrovni by sa mohli odohrať v najbližších dňoch. „Nemusí to byť nedeľa, v súčasnosti sa dohadujú posledné detaily,“ uviedol hovorca ruského prezidenta s tým, že rozhovory by sa mohli uskutočniť na začiatku budúceho týždňa.
Zatiaľ nie je jasné, či sa americkí predstavitelia stretnú s ukrajinským aj ruským tímom v rovnaký deň, alebo či existuje možnosť trojstranných rozhovorov, ktoré by zahŕňali priame rokovania delegácií z Kyjeva a Moskvy, podotkla agentúra AFP.
V Európe sa v poslednom čase odohráva zvýšené diplomatické úsilie, ktoré reaguje na zmenu v zahraničnej politike USA. Niektoré európske krajiny v poslednom čase zintenzívnili snahy o posilnenie európskej obrany a zároveň sa naďalej snažia podporovať Ukrajinu. Usilujú sa o zvýšenie vojenských výdavkov kvôli obavám, že Spojené štáty už nie sú odhodlané podporovať európsku obranu, píše AFP. Londýn a Paríž sú na čele snáh o vytvorenie takzvanej koalície ochotných, teda skupiny krajín pripravených zúčastniť sa prípadnej mierovej misie na Ukrajine po zastavení bojov.