EÚ potrebuje posilniť vlastnú obranu a plánuje naďalej pomáhať Ukrajine, ktorá už viac ako tri roky čelí veľkej ruskej invázii. Aj preto únia hľadá zdroje, aby mohla výrazne investovať do obrany, ale zároveň plánuje podporiť svoju konkurencieschopnosť. Všetky tieto debaty v Bruseli zarámcovali začiatok diskusie o novom sedemročnom rozpočte na obdobie 2028 až 2034.
A hoci téma ekonomiky veľmi výrazne na summite rezonovala, väčšina krajín únie si dobre uvedomuje, že hospodársky rast nie je možné zaistiť bez fungujúcej bezpečnosti.
„Európa nemôže akceptovať, že by človek v Moskve určoval budúcnosť EÚ alebo NATO. Ak by sme to dopustili, potom sme už prehrali a je koniec,“ vyhlásila na adresu šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho vojny proti Ukrajine dánska premiérka Mette Frederiksenová.
Čítajte viac Expertka: Trump nepochopil, že Európa nie je len banda slabých byrokratov
Maďarsko proti
Podporí Slovensko maďarského premiéra Viktora Orbána? To bola otázka, ktorú si pred summitom v Bruseli kládli mnohí zahraniční novinári. Maďarsko totiž na mimoriadnej schôdzke EÚ 6. marca neschválilo závery stretnutia týkajúce sa Ukrajiny. Nakoniec teda z toho bolo len vyhlásenie 26 štátov vrátane Slovenska.
Podobne to bolo dnes. Orbán odmietal podporiť Ukrajinu, no Fico sa v tomto k nemu nehlásil. „Takmer nikdy nemáme v Európe dokonalú jednotu. Myslím si však, že EÚ skutočne hľadá spôsob, ako obísť jednomyseľné rozhodovacie postupy, najmä pokiaľ ide o Ukrajinu,“ povedala fínska bezpečnostná analytička Minna Ålanderová z Centra pre analýzy európskej politiky.
„Čím je organizácia väčšia, tým zložitejšie je dosiahnuť stopercentnú jednotu. A v prípade Ukrajiny nehovoríme len o krajinách EÚ. Je dobré, že sa usilujeme spolupracovať aj s ďalšími štátmi, ako sú Británia či Kanada. Maďarsko však nemôže stále blokovať rozhodnutia o pomoci pre Kyjev. Povedzme si pravdu, že Orbán pochádza z pomerne malej európskej krajiny, a nie je to práve veľmoc z ekonomického či akéhokoľvek iného hľadiska. Hovorím ako niekto, kto pochádza z Fínska, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov. Čiže to vravím bez toho, aby som niekoho chcela uraziť,“ vysvetlila Ålanderová.
Podľa analytičky platí, že pre menšie krajiny ako Maďarsko je členstvo v EÚ nesmierne dôležité. „V skutočnosti takto Budapešť dokáže rozšíriť svoje mocenské postavenie spôsobom, ktorý by nebol možný, keby nepatrila do únie. Takže Maďarsko, Fínsko či Slovensko z členstva v organizáciách, ako sú NATO či EÚ, zásadným spôsobom profitujú. Teraz je v súvislosti s Ukrajinou potrebné konať rýchlo, čiže sa únia musí vedieť posunúť vpred, aj keď sa nezapoja všetky krajiny. Som v tom však opatrne optimistická, lebo mimo zostalo len Maďarsko, veď Slovensko s vyhlásením súhlasilo. Svedčí to o tom, že únia je ochotná vynechať krajiny, ktoré nie sú takpovediac na palube. Ale platí aj to, že štáty, ktoré sa nepripoja k podpore Kyjeva, zo seba robia minimálne do istej miery menej relevantných hráčov,“ myslí si Ålanderová.
Miliardy eur
„Európska únia si zachováva svoj prístup dosiahnuť mier prostredníctvom sily, ktorý si vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšom postavení s jej vlastnými silnými vojenskými a obrannými schopnosťami, ktoré sú toho základnou zložkou. V súlade s tým je EÚ naďalej odhodlaná v spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi partnermi a spojencami poskytovať Ukrajine a jej ľudu ďalšiu komplexnú podporu pri uplatňovaní prirodzeného práva na sebaobranu proti ruskej útočnej vojne. Únia je naďalej pripravená zintenzívniť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií a posilnením presadzovania existujúcich opatrení vrátane nástrojov a opatrení na boj proti ich obchádzaniu s cieľom oslabiť schopnosť Moskvy pokračovať vo vedení útočnej vojny,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré schválila európska dvadsaťšestka, a ktoré vyzýva členské štáty, aby urýchlene zintenzívnili úsilie na riešenie naliehavých vojenských a obranných potrieb Ukrajiny.
Naozaj však platí aj to, že takmer nikdy v Európe nevládne dokonalá jednota. Premiér Fico na parlamentnom výbore pre európske záležitosti povedal, že keby v budúcnosti išli ruské sankcie proti mierovým snahám, Slovensko by ich mohlo vetovať. Rovnako sa proti nim postaví, ak by mali zasiahnuť oblasť jadrovej energetiky. Predseda vlády tiež zdôraznil, že Slovensko na Ukrajinu v žiadnom prípade nepošle vojakov, ani keby takáto misia mala mandát OSN.
Lídrom sa prostredníctvom videohovoru prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Potrebujeme finančné prostriedky na delostreleckú muníciu a skutočne by sme ocenili čo najrýchlejšiu podporu Európy vo výške aspoň päť miliárd eur,“ citovala hlavu štátu agentúra Ukriform. O spomenutej sume hovorila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. „Mali by sme naozaj začať s konkrétnymi krokmi – nielen hovoriť, ale aj konať, aby sme Ukrajine pomohli. Pretože čím silnejšia je na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom,“ uviedla.
Čítajte viac Putin Trumpa naťahuje. Dal šéf Kremľa aj sľuby, ktoré už plánuje porušiť?
Bývalá estónska premiérka chce dať na stôl až 40 miliárd eur, no tento návrh narazil na odpor viacerých krajín. Podľa portálu Politico sa proti nemu postavili Francúzsko, Taliansko aj Slovensko, hoci ho Kallasová prezentovala ako dobrovoľnú iniciatívu, do ktorej by sa mohli zapojiť aj štáty mimo EÚ. Jednou z hlavných otázok je, na základe čoho by sa peniaze vyzbierali. Hlavným kritériom by mal byť hrubý domáci produkt krajín.