„Naše technické tímy budú prítomné. Rozumiem tomu tak, že najprv bude schôdzka medzi Ukrajinou a Amerikou a potom, ako poznamenali naši americkí partneri, v rámci súčasnej diplomacie (bude rokovať) Amerika s Ruskom,“ uviedol ukrajinský prezident. Podľa RBK-Ukrajina podotkol, že je tiež možné, že pôjde o paralelné stretnutie v jednej krajine na jednu tému.
Čítajte viac Nadiktuje Putin EÚ budúcnosť? Únia chce postaviť obranný val
„S pánom Waltzom sme sa dohodli, že konzultácie o tejto záležitosti v bilaterálnom formáte povedú experti menovaní prezidentmi,“ uviedol medzičasom podľa agentúry Interfax Ušakov. „Prerokovali sme otázku usporiadania stretnutia odborných skupín oboch krajín, predovšetkým za účelom vypracovania perspektív možnej realizácie iniciatívy týkajúcej sa bezpečnosti plavby v Čiernom mori,“ dodal Ušakov.
Čítajte viac Musíme sa vysporiadať s Ruskom, má najväčšie územie a cennú pôdu, vyhlásil Trump
V ruskej delegácii bude podľa Ušakova Grigorij Karasin, šéf výboru pre medzinárodné záležitosti v Rade federácie, teda hornej komore ruského parlamentu, a poradca riaditeľa ruskej tajnej služby FSB Sergej Beseda. Zloženie americkej delegácie neoznámil, to by mali podľa neho urobiť sami Američania.
Plánoval inváziu, Ukrajincov zle odhadol
Beseda je mužom, ktorý pomohol v roku 2022 ruskému prezidentovi Putinovi naplánovať inváziu na Ukrajinu. Generálplukovník a vládny agent od roku 2009 do júna 2024 viedol Piatu službu (Službu operatívnych informácií a medzinárodných vzťahov) ruskej rozviedky Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), píše idnes.cz.
Beseda si „ušpinil ruky“ na Ukrajine už v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov a vypukli proruské nepokoje na Donbase. Počas majdanskej „revolúcie dôstojnosti“ v Kyjeve v roku 2014 bol v kontakte s ukrajinskou rozviedkou SBU. Mal za úlohu zaistiť bezpečnosť ruského veľvyslanectva. Požiadal o schôdzku s v tom čase ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom, tá mu však bola odopretá. Jeho vtedajší pobyt na Ukrajine doteraz nebol objasnený.
V roku 2014 bol zaradený na sankčný zoznam Európskej únie a Spojeného kráľovstva. O osem rokov neskôr sa objavil na sankčnom zozname Švajčiarska. Personou non grata je aj na Ukrajine, v Austrálii a Kanade.
Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa generál prepadol do nemilosti prezidenta Putina, údajne preto, že šéfovi Kremľa poskytol nesprávne informácie o odpore Ukrajincov proti invázii a stave ukrajinskej armády.
Nevôľa mala byť taká hlboká, že Beseda podľa niektorých zdrojov denníka The Wall Street Journal skončil na niekoľko mesiacov v domácom väzení a v roku 2022 ho niekoľkokrát previezli na výsluch do obávanej väznice ruskej tajnej služby v moskovskom Lefortove, pripomína server novinky.cz.
Odvtedy sa jeho vzťahy s Putinom „normalizovali“, napriek tomu sa špekuluje, že rokovania s Američanmi o Ukrajine sú generálovou „druhou a poslednou šancou“.
Druhý muž ruskej delegácie je kariérny diplomat Karasin, ktorý v rokoch 2000 až 2005 pôsobil ako veľvyslanec v Londýne. Odtiaľ sa vrátil rovno na post námestníka ministra zahraničných vecí. V roku 2019 sa stal členom Rady federácie.
Od roku 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu a rozpútalo tak najhoršie krviprelievanie od konca druhej svetovej vojny, sa na Karasina s ohľadom na jeho funkciu, väzby na sovietsku i ruskú tajnú službu a obchodné aktivity vzťahujú protiruské sankcie vyhlásené EÚ, USA, Kanadou i ďalšími krajinami.
Technické rokovania o námornom prímerí
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS uviedol, že rokovania s USA na technickej úrovni sa môžu uskutočniť v Saudskej Arábii v najbližších dňoch, ako možnosť spomenul začiatok budúceho týždňa. Podľa agentúry Reuters Peskov uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom pri nedávnom telefonáte diskutovali o takzvanej čiernomorskej iniciatíve. Biely dom podľa Reuters uviedol, že prezidenti súhlasili okrem iného s technickými rokovaniami o námornom prímerí.
Čítajte viac Putin len mávol rukou. Trump musel s červenou tvárou na hovor so šéfom Kremľa čakať hodinu
Rusko po vpáde do susednej krajiny zablokovalo čiernomorské plavebné trasy, po ktorých Ukrajina vyvážala potraviny, avšak Kyjev ešte v prvom roku vojny export po mori čiastočne obnovil vďaka obilnej dohode sprostredkovanej Tureckom a OSN. Moskva však potom jej platnosť nepredĺžila. Kyjev následne zriadil vlastný dočasný námorný koridor, ktorý vedie pozdĺž pobrežia a ďalej do rumunských teritoriálnych vôd a do Turecka.
Washington nedávno navrhol 30-dňové celkové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou, na čo Kyjev pristúpil. Putin však na Trumpovu požiadavku čo najrýchlejšieho pokoja zbraní nekývol. Tento týždeň sa šéf Bieleho domu od šéfa Kremľa dočkal iba prísľubu prerušenia útokov na energetické ciele. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento typ čiastočného pokoja zbraní podporil. Zároveň však obe krajiny ďalej informujú o vzdušných útokoch druhej strany.
Čítajte viac Nie sme šalát na tanieri pre Putina, zdôraznil Zelenskyj. Z Moskvy mu nechutne odkázali, že Ukrajina je to, čo vznikne po strávení v žalúdku
USA predtým uviedli, že rokovania o prímerí začnú v Saudskej Arábii v nedeľu. Zelenskyj v stredu uvádzal, že ukrajinské a americké tímy sú pripravené sa stretnúť v najbližších dňoch. „Poverili sme naše tímy, aby vyriešili technické problémy súvisiace so implementáciou a rozšírením čiastočného prímeria,“ uviedol Zelenskyj na sieti X po telefonáte s Trumpom.