Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 122 dní
- Kto vyhodil do vzduchu plynovú stanicu v Sudži? Ukrajina a Rusko sa vzájomne obviňujú z bombardovania
- Pavel: Masívne ruské útoky aj na civilné ciele nenaznačujú, že by to Moskva s prímerím myslela vážne
- Rusko vyslalo proti Ukrajine stovky dronov. Na Záporožie vrhli okupanti letecké bomby. Kyjev hlási obete
- Peklo v ruskej Krasnodarskej oblasti: Ropný sklad po ukrajinskom útoku nevedia skrotiť už niekoľko dní, masívny požiar sa zdvojnásobil
- Motor ruskej ekonomiky v plameňoch: Ukrajina triafa najbolestivejšie miesta, získala vzácny tromf?
Čítajte viac 1121. deň: Požiare, výbuchy a sekundárne detonácie munície. Ukrajinské drony zasiahli ruskú základňu strategických bombardérov
22:35 Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu v piatok v Pchjongjangu poďakoval severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi za podporu vojnového úsilia Ruska na Ukrajine. Prisľúbil tiež prehĺbenie spolupráce a informoval Kima o obnovení dialógu medzi Ruskom a Spojeným štátmi.
Ruský predstaviteľ na dvojhodinovom stretnutí potvrdil, že Moskva naďalej podporuje dohodu o strategickom partnerstve, ktorú s Pchjongjangom uzavrela minulý rok.
Poďakoval tiež za solidaritu s Ruskom v tri roky trvajúcej vojne na Ukrajine. Západ a Kyjev tvrdia, že Rusku v bojoch v ruskej Kurskej oblasti, kam v auguste nečakane vtrhli ukrajinské jednotky, pomáhajú severokórejskí vojaci. Americkí a juhokórejskí predstavitelia a ukrajinské bezpečnostné služby tvrdia, že Severná Kórea vyslala do Ruska 10.000 až 12.000 vojakov. KĽDR podľa AP tiež dodáva Rusku veľké množstvo konvenčných zbraní.
Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že Šojgu odovzdal posolstvo od ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý prisľúbil „maximálnu pozornosť“ plneniu dohôd dosiahnutých na nedávnych summitoch.
Šojgu podľa agentúry Interfax, na ktorú sa odvolala AP, povedal, že na stretnutí s Kimom sa zaoberali viacerými otázkami vrátane vojny na Ukrajine, dialógu s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa a bezpečnostnou situáciou na Kórejskom polostrove.
Niektorí pozorovatelia tvrdia, že Šojguova návšteva by mohla súvisieť s možnou Kimovou cestou do Ruska. Keď Putin v júni 2024 navštívil Pchjongjang a podpísal s Kimom veľkú zmluvu o vzájomnej obrannej spolupráci, pozval vodcu KĽDR na návštevu Moskvy.
22:33 Ukrajina podľa českého prezidenta Petra Pavla smeruje k cieľu, ktorý bude obsahovať nevyhnutný kompromis, s čím sa už v podstate vyrovnala. Povedal to v piatok na záver svojej návštevy na Ukrajine. Po rokovaní s tamojším prezidentom aj premiérom podotkol, že v porovnaní so svojou poslednou návštevou pred dvomi rokmi zaznamenal u politikov väčší pokoj, informuje spravodajkyňa TASR.
Čítajte viac Pavel: Ukrajina smeruje k nutnému kompromisu, už sa s tým viac-menej vyrovnala
22:25 Firma Boeing dostala objednávku na vývoj a výrobu novej stíhačky šiestej generácie s označením F-47. V prítomnosti ministra obrany Petea Hegsetha to v piatok v Bielom dome oznámil americký prezident Donald Trump.
Čítajte viac Objednávku na novú stíhačku F-47 pre americké letectvo získala firma Boeing
21:25 Britská vláda v piatok uviedla, že od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 zmrazila ruské aktíva v hodnote viac než 25 miliárd libier (takmer 30 miliárd eur).
Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva vo svojej správe ďalej spresnilo, že v období od februára 2022 do marca 2024 uvalilo sankcie na dovedna 2001 fyzických a právnických osôb.
Tajomníčka ministerstva Emma Reynoldsová dodala, že Británia spolu so svojimi spojencami pripravila Rusko o takmer 370 miliárd eur, čo je ekvivalentom štvorročných vojenských výdavkov Moskvy.
„Budeme naďalej dôrazne presadzovať finančné sankcie ako súčasť našej širšej reakcie na ruskú barbarskú inváziu na Ukrajinu,“ zdôraznila Reynoldsová.
Vo februári tohto roka, na tretie výročie začiatku konfliktu, Británia oznámila uvalenie viac než sto sankcií voči tým, ktorí napomáhajú ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Agentúra AFP však dodáva, že Británia a ďalšie západné štáty síce bránia sankcionovaným osobám v prístupe k zmrazenému majetku, dosiaľ však nepristúpili k jeho zhabaniu.
21:20 Auto s dvoma ruskými dôstojníkmi vybuchlo vo štvrtok v ukrajinskom meste Skadovsk nachádzajúcom sa v tej časti Chersonskej oblasti, ktorú okupuje ruská armáda. Ako informuje spravodajský web Kyiv Independent, uviedla to v piatok ukrajinská vojenská rozviedka.
Podľa vyhlásenia sa výbuch odohral o 20:40 miestneho času. Z auta Nissan, ktoré údajne viezlo dvoch ruských dôstojníkov, „zostala hromada zdeformovaného kovu", konštatovala ukrajinská rozviedka.
Predstavitelia Ruska, ich zástupcovia a spolupracovníci sú bežne terčom útokov v okupovaných častiach Ukrajiny aj v Rusku. Kyjev sa však k útokom zvyčajne nevyjadruje, ani sa neprihlasuje k zodpovednosti.
21:10 Ukrajina obvinila Rusko z nezákonného nátlaku na Ukrajincov žijúcich na okupovaných územiach, keď podľa dekrétu ruského prezidenta Vladimira Putina majú zmeniť svoje právne postavenie, alebo odísť. Kyjev sa plánuje na túto ruskú prax sťažovať Medzinárodnému trestnému súdu, uviedla agentúra Reuters a pripomenula, že Rusko okupuje takmer pätinu ukrajinského územia.
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Heorhij Tychyj označil Putinov krok za „opovrhnutiahodný čin“, ktorý má viesť k nútenému vysídleniu Ukrajincov.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok nariadil ukrajinským občanom, ktorí bývajú v Rusku bez náležitého „legálneho statusu“, aby krajinu do 10. septembra opustili. Prezidentov výnos sa vzťahuje aj na okupované územia, ktoré Putin pripojil k Rusku, akokoľvek väčšina krajín sveta tieto anexie neuznáva. Dekrét bol vydaný v čase, keď sa Moskva snaží rusifikovať okupované územia. Miestnych ľudí núti prijímať ruské občianstvo a doklady, ak chcú zostať. Zároveň sa úrady snažia lákať ruských občanov, aby sa na okupované územia prisťahovali.
Čítajte viac Putin hrozí Ukrajincom bez ruského pasu: Opusťte federáciu. Výzva platí aj pre okupované územia
"Je to ďalší krok v ruskej kampani diskriminácie, prenasledovania a núteného vysídľovania ukrajinských občanov z ich vlasti. Alebo ich núti prijať postavenie cudzinca vo vlastnej krajine, "povedal hovorca Tychyj.
20:45 Český prezident Petr Pavel dnes na Ukrajine po stretnutí so svojím náprotivkom Volodymyrom Zelenským rokoval tiež s premiérom Denysom Šmyhalom. Pozrel sa okrem iného na kompletizáciu českých ručných zbraní BREN 2 miestnou štátnou firmou. Povedal to novinárom na záver návštevy Ruskom napadnutej krajiny. Prezident pri rokovaní s ukrajinskými politikmi podľa svojich slov zaznamenal výrazne väčší pokoj, ako to bolo pri jeho návšteve pred takmer dvoma rokmi.
18:50 Český prezident Petr Pavel dnes v Kyjeve symbolicky odovzdal svojmu ukrajinskému náprotivku Volodymyrovi Zelenskému dar v podobe vojenskej helikoptéry Black Hawk, na ktorú sa zložili českí a slovenskí občania. Informoval o tom na sieti X.
„Občianska zbierka na vrtuľník Black Hawk je celosvetovo jedinečným aktom podpory. Česko sa tak stalo prvou krajinou, ktorej občania sa zložili na vojenskú helikoptéru pre Ukrajinu,“ uviedol Pavel. Na vrtuľník sa začiatkom marca podarilo vybrať cieľových 70 miliónov korún.
Celkovo viac ako 20 600 darcov poskytlo 72,6 milióna korún, vyplýva z údajov na webe iniciatívy Darček pre Putina. Tá nakupuje za peniaze z verejných zbierok zbrane a ďalší materiál pre ukrajinskú armádu a civilistov brániacich sa ruským okupantom. Iniciatíva po výbere cieľovej sumy uviedla, že sa jej podarilo získať lacnejší a novší stroj, ktorý Ukrajina, ktorá sa bráni ruskej agresii, potrebuje.
Zbierka sa začala 16. novembra 2023, v novembri toho roku tiež použitý americký vrtuľník Sikorsky UH-60 Black Hawk nazvaný Čestmír predstavili v Prahe.
16:15 Po troch rokoch nevyprovokovanej ruskej agresii sme svedkami búrlivého vývoja, Česká republika naďalej veľmi pevne stojí po boku Ukrajiny. Na tlačovej konferencii po dnešnom rokovaní s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským to v Kyjeve povedal český prezident Petr Pavel.
Akýkoľvek pokoj zbraní musí byť podľa českého prezidenta krokom k udržateľnému mieru, jeho podmienky musia byť prijateľné pre všetkých a je potrebné, aby Ukrajinci s nimi súhlasili. Česko podľa neho tiež Ukrajinu považuje za súčasť európskej rodiny a podporuje jej vstup do Európskej únie. Zároveň nemožno spochybňovať otázku budúceho členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, poznamenal Pavol.
16:00 Poprední britskí vojenskí predstavitelia diskutovali o nasadení Royal Air Force (RAF) na Ukrajine v rámci potenciálnej mierovej dohody. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na denník The Telegraph a nemenované zdroje oboznámené s touto záležitosťou.
Spomenutá diskusia sa údajne uskutočnila na Stálom spoločnom veliteľstve, ktoré dohliada na všetky britské vojenské operácie mimo Spojeného kráľovstva. Uvedený plán je súčasťou širšej iniciatívy „koalície ochotných“ vedenej Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, ktorej cieľom je poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky.
Iniciatívu na udržanie mieru prvýkrát predstavil britský premiér Keir Starmer 2. marca počas samitu v Londýne, na ktorom lídri európskych krajín a Kanady diskutovali o vojenskej podpore Ukrajiny. Starmer sa neskor stretol na podobnom samite so zástupcami z viac ako 30 krajín.
Vysokopostavený zdroj z RAF pre The Telegraph povedal, že kľúčovou témou diskusií bolo poskytovanie „krytia nad hlavami“, predovšetkým pri scenári, že by britskí vojaci mohli vstúpiť na Ukrajinu. RAF by na vykonávanie leteckých hliadok údajne mohla nasadiť do akcie stíhačky Typhoon alebo stíhačky F-35 vyrobené v USA, vzhľadom na ich pokročilé schopnosti „vzduch – vzduch“.
15:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po dnešnom rokovaní s českým náprotivkom Petrom Pavlom v Kyjeve nepochybuje o tom, že Česko bude silným hráčom v rámci nového systému bezpečnosti pre Ukrajinu. Na tlačovej konferencii tiež povedal, že Ukrajina, ktorá sa už viac ako tri roky bráni proti ruskej agresii, je rozhodnutá zachovať vlastnú suverenitu. Česko ju podľa Zelenského dôsledne podporuje.
15:51 Ukrajina dúfa, že na nadchádzajúcich rokovaniach v Saudskej Arábii sa jej podarí dosiahnuť čiastočné prímerie. Pre agentúru AFP to v piatok uviedol nemenovaný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ, píše TASR.
Dodal, že Ukrajina sa aj naďalej chce s Ruskom dohodnúť na prímerí, „aspoň na tom, čo sme navrhli“. Citovaný zdroj mal na mysli zastavenie ruských a ukrajinských úderov na objekty energetickej a civilnej infraštruktúry, ako aj útoky v Čiernom mori. Doplnil, že ukrajinskú delegáciu v pondelok na rokovaniach v Saudskej Arábii povedie minister obrany Rustem Umerov.
V pondelok 24. marca sa v Saudskej Arábii uskutočnia rokovania medzi delegáciami Ukrajiny a Spojených štátov a v ten istý deň sa v Rijáde bude konať schôdzka ruskej a americkej delegácie.
15:15 Prezidenti Poľska a Maďarska Andrzej Duda a Tamás Sulyok pri dnešnom rokovaní vyjadrili nádej, že vojna Ruska proti Ukrajine sa čo najrýchlejšie skončí. Uviedla to agentúra PAP.
Duda pricestoval dnes do mesta Kaposvár na juhozápade Maďarska, aby sa zúčastnil na oslavách pri príležitosti Dňa maďarsko-poľského priateľstva a stretol sa so svojím maďarským náprotivkom.
Sulyok povedal, že s Dudou diskutovali o vlaňajšom maďarskom a terajšom poľskom predsedníctve v Rade Európskej únie a tiež o otázkach súvisiacich s ruskou inváziou na Ukrajinu.
„Pevne dúfame, že trojročná vojna, ktorá zúri v našom susedstve, môže čoskoro skončiť,“ povedal maďarský hostiteľ. „Dúfame, že vojna na Ukrajine skončí spravodlivým a trvalým mierom, ktorý zabezpečí, že bude existovať suverénny, nezávislý ukrajinský štát, a v dôsledku toho bude naša časť Európy v bezpečí pred ruským imperializmom,“ vyhlásil Duda.
15:08 Nemecko dnes uvoľnilo ďalšie tri miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej agresii. Rozhodli o tom poslanci v rozpočtovom výbore Spolkového snemu, informovala agentúra DPA. Pomoc pripravili ministerstvá obrany a zahraničia už na začiatku roka, podľa nemeckých médií ale uvoľnenie peňazí pred februárovými parlamentnými voľbami blokoval kancelár Olaf Scholz.
Schválený balík obsahuje dodatočné tri miliardy eur na tento rok a počíta s až 8,3 miliardy eur na pomoc na roky 2026 až 2029. Na tento rok už bola skôr schválená pomoc vo výške štyroch miliárd eur, celkovo je tak tento rok k dispozícii sedem miliárd. Podľa hovorcu nemeckého ministerstva obrany by mala Ukrajina ešte tento rok dostať okrem iného systém protivzdušnej obrany IRIS-T, riadené strely, radary, drony, bojové vozidlá a ručné strelné zbrane.
14:50 Francúzsko sa po 18 rokoch vracia k výrobe strelného prachu, ktorý bude dodávať do delostreleckých granátov a tie potom vo väčšine prípadov vyvážať na Ukrajinu. Napísala o tom agentúra Reuters.
Výrobca výbušnín Eurenco je prvou spoločnosťou, ktorá presunula výrobu strelného prachu z Nemecka a Švédska späť do Francúzska. Vláda ju podporila investíciami vo výške 100 miliónov eur z programu EÚ na podporu obranného priemyslu, vďaka čomu bude firma môcť spočiatku vyrábať približne 1200 ton strelného prachu ročne a množstvo neskôr navýšiť na 1800 ton.
Výrobok potom použije na výrobu približne 100-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov, ktoré sa používajú napríklad v húfniciach Caesar. Šéf spoločnosti Damien Ayesa povedal, že desať percent streliva bude určených pre domáci trh a zvyšných 90 percent sa vyvezie do zahraničia, väčšinou na Ukrajinu.
„To, že krajina ako Francúzsko na začiatku roka 2000 upustila od svojich kapacít na výrobu strelného prachu, nedávalo absolútne žiadny zmysel. Vedeli sme vyrobiť telo granátu aj nálož, ale nie potrebný prach vo vnútri, takže sme boli niekedy závislí od Európanov a niekedy od dodávateľov mimo Európskej únie,“ povedal minister obrany Sébastien Lecornu.
14:25 Ak Ukrajina nedostane adekvátnu ochranu, ruský prezident Vladimir Putin môže porušiť mierovú dohodu. Ako referuje web gazeta.ua, povedal to britský premiér Keir Starmer.
Šéf britského vládneho kabinetu zdôraznil, že akékoľvek zastavenie nepriateľských akcií medzi Ruskom a Ukrajinou bude „trvalé“ iba vtedy, ak sa zavedú „bezpečnostné opatrenia“.
„Bezpečnostné opatrenia ukážu Rusku, že ak poruší akúkoľvek dohodu, bude to mať vážne následky,“ povedal Starmer po stretnutí vysokopostavených vojenských predstaviteľov v Londýne. Povedal, že Británia a jej spojenci prechádzajú od „politickej dynamiky“ k „vojenskému plánovaniu“, čo podľa neho „musí byť urobené teraz“ – predtým, ako sa uzavrie dohoda.
„Je životne dôležité, aby sme túto prácu robili, pretože jednu vec vieme isto: Dohoda, za ktorou nič nestojí, je niečo, čo Putin poruší. Vieme to, pretože sa to už stalo. Som absolútne presvedčený o tom, že sa to stane znova,“ zdôraznil Starmer.
V rámci stretnutia v Londýne prítomní diskutovali aj o návrhoch na rozmiestnenie jednotiek na Ukrajine na zaručenie bezpečnosti v rámci akejkoľvek mierovej dohody s Ruskom. Po stretnutí Starmer povedal zástupcom médií, že rozhovory v Londýne boli zamerané na to, ako „udržať ukrajinskú oblohu, moria a hranice v bezpečí“.
Britská vláda zároveň odmietla požiadavku Vladimira Putina, aby spojenci Ukrajiny prerušili dodávky zbraní Kyjevu počas akéhokoľvek prímeria. To platí pre „všetky scenáre“.
14:21 Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu pricestoval v piatok do Severnej Kórey (KĽDR), kde ho prijal tamojší vodca Kim Čong-un. Cieľ Šojguovej návštevy nie je známy, ale koná sa krátko po medializácii správ, že KĽDR nedávno údajne vyslala do Ruska ďalších vojakov na podporu ruskej armády vo vojne proti Ukrajine. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.
Agentúra TASS, na ktorú sa AP odvoláva, uviedla, že Šojgu Kimovi odovzdal nešpecifikované posolstvo od ruského prezidenta Vladimira Putina. Ďalšie podrobnosti o stretnutí TASS neposkytla.
Šojguov príchod do KĽDR potvrdila aj severokórejská tlačová agentúra KCNA, ktorá taktiež nezverejnila žiadne ďalšie detaily.
Niektorí pozorovatelia tvrdia, že Šojguova návšteva by mohla súvisieť s možnou Kimovou cestou do Ruska. Keď Putin v júni 2024 navštívil Pchjongjang a podpísal s Kimom veľkú zmluvu o vzájomnej obrane, pozval vodcu KĽDR na návštevu Moskvy.
14:05 Kyjev úspešne otestoval riadenú strelu s plochou dráhou letu, ktorá zasiahla rafinériu v Tuapse v ruskom Krasnodarskom kraji. Požiar, ktorý vznikol po zásahu, trval tri dni. Útok na rafinériu zvyšuje riziko pre ruský ropný priemysel — kľúčový exportný zdroj, ktorý udržuje ekonomiku nad vodou. Ukrajina už mesiace cieli na ruské rafinérie, potrubia a čerpacie stanice pomocou svojich dronov — podľa správ vyradila asi 10 percent ruskej rafinérskej kapacity, píše server Politico.
Čítajte viac Motor ruskej ekonomiky v plameňoch: Ukrajina triafa najbolestivejšie miesta, získala vzácny tromf?
11:58 Rusko a Ukrajina sa vzájomne obviňujú z výbuchu na meracej stanici plynu Sudža v Kurskej oblasti. Kým ruské úrady obvinili ukrajinské ozbrojené sily z útoku na plynovú stanicu, Ukrajina tvrdí, že ide o provokáciu a že Rusi si ostreľovali vlastnú infraštruktúru.
Čítajte viac Kto vyhodil do vzduchu plynovú stanicu v Sudži? Ukrajina a Rusko sa vzájomne obviňujú z bombardovania
11:18 Vykonávať také masívne útoky a k tomu na civilné ciele v čase, keď začínajú rokovania o pokoji zbraní a možnej mierovej dohode, nie je znakom toho, že by to ruská strana myslela vážne. Novinárom to dnes v Kyjeve povedal český prezident Petr Pavel.
Česká hlava štátu vo štvrtok navštívila juhoukrajinskú Odesu, na ktorú večer Rusko podniklo rozsiahly dronový útok. Pavel uviedol, že dostal zatiaľ len prvotné informácie, podľa ktorých išlo o doteraz najväčší útok na Odesu a bola použitá aj „trochu iná taktika vzdušného útoku“.
Čítajte aj Slováci najviac veria Pavlovi, Zelenskyj predbehol Trumpa. U voličov Smeru boduje Putin
10:05 Rusko zaútočilo v noci na dnes na Ukrajinu 214 dronmi, uviedlo ukrajinské letectvo. Vzdušné sily zároveň informujú o zostrelení 114 bezpilotných lietadiel, ďalších 81 strojov, ktoré označujú za imitácie útočných dronov, podľa nich zmizlo z radarov. Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení 43 ukrajinských dronov počas noci. Najmenej deväť zranených si vyžiadali útoky, ktoré ruská armáda podnikla v noci na dnes na ukrajinskú Odesu a Záporožskú oblasť, uviedli úrady krajiny, ktorá sa vyše troch rokov bráni ruskej agresii. Na návšteve Kyjeva je teraz český prezident Petr Pavel.
Na prístavnú Odesu Rusko podniklo vo štvrtok neskoro večer rozsiahly dronový útok. Z mesta, kde sa v tom čase podľa serveru Ukrajinska pravda nachádzal český prezident, boli hlásené výbuchy a ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS) zverejnila zábery veľkých požiarov. Horelo obchodné centrum, sklad, poškodený bol viacposchodový obytný dom. Podľa predbežných informácií zranení utrpeli traja maloletí. Niekoľko štvrtí v meste v dôsledku útoku zostalo bez dodávok elektriny.
Podľa ukrajinského vicepremiéra a ministra pre obnovu a regionálny rozvoj Oleksija Kulebu bol Pavel svedkom „mierového rozpoloženia“ Ruska. Ruská armáda na Odesu útočí pomerne často. Podľa Andrija Kovalenka, šéfa ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám, Rusko do útokov na ukrajinské mestá posiela veľké množstvo bezpilotných lietadiel naraz, aby zahltilo protivzdušnú obranu.
Na okolí Záporožia ruské letectvo vrhlo letecké bomby, informoval Ivan Fedorov, náčelník vojenskej správy Záporožskej oblasti, ktorou prechádza frontová línia. Šesť ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi štvorročný chlapec. Šesťdesiatročný muž skončil v nemocnici, ostatní majú ľahšie zranenia.
V Chersonskej oblasti zahynul za posledný deň pri ruských útokoch jeden človek a ďalší traja utrpeli zranenia, uviedol šéf regionálnej správy Oleksandr Prokudin na telegrame. Chersonskú oblasť rozdeľuje frontová línia, ktorá sa tiahne pozdĺž rieky Dnepr.
S nasadením dronov a delostrelectva Rusko vo štvrtok večer zaútočilo tiež na viacerých miestach Dnepropetrovskej oblasti, vrátane mesta Nikopol, informoval šéf regiónu Serhij Lysak. Ľahšie zranenia utrpel mladý muž.
Ukrajinské letectvo vo svojom rannom hlásení o nočnom ruskom vzdušnom údere bez bližších podrobností uvádza, že škody sú v Odeskej, Chmelnyckej, Sumskej a Kyjevskej oblasti.
9:58 Hasiči v ruskej Krasnodarskej oblasti naďalej hasia požiar v ropnom sklade, ktorý vypukol po útoku ukrajinského dronu začiatkom týždňa. Jeho uhasenie zhoršuje aj najnovší výbuch, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Počas hasenia došlo v dôsledku zníženia tlaku v horiacej nádrži k výbuchu ropných produktov a úniku horiacej ropy,“ uviedli tamojší predstavitelia na platforme Telegram.
Oheň zachvátil aj ďalšiu nádrž a plocha požiaru sa tak zdvojnásobila na 10-tisíc štvorcových metrov. Na uhasení požiaru pracuje viac ako 450 hasičov a doposiaľ dvaja utrpeli zranenia.
Komplikácie pri hasení tohto požiara podľa Reuters zdôrazňujú vplyv dopadov vzájomných útokov Moskvy aj Kyjeva na energetický priemysel oboch krajín. Zatiaľ čo ukrajinské zásahy zhoršujú financovanie vojnového úsilia Ruska z výnosov ropného priemyslu, ruské útoky na ukrajinskú energetickú sieť spôsobujú časté výpadky elektriny postihujúce nielen infraštruktúru, ale aj civilistov.
9:25 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 330 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 900 800, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 28 obrnených bojových vozidiel pechoty, 101 delostreleckých systémov a dva raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 394 tankov, 21 589 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 848 delostreleckých systémov a 1 324 raketometov.
9:10 Na Twitteri Pavel uviedol, že s vedením Odeskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti diskutoval o ďalšej priamej podpore regiónom, ktoré sa nachádzajú bezprostredne na bojovej línii. „Prišiel som do ukrajinskej Odesy, ktorá od začiatku vojny odoláva ruskej agresii. Z Česka sem putuje pomoc vo forme bojových vozidiel, dronov, ochranných viest, mobilných rušičiek, ktoré chránia obyvateľov pred dronovými útokmi, a tiež zdravotníckeho vybavenia, ako sú pľúcne ventilátory a nemocničné postele,“ napísal prezident.
Ukrajinský vicepremiér Kuleba na telegrame píše, že „priamo počas stretnutia (s Pavlom) Ruská federácia na Odese vyslala tri skupiny dronov Šáhid“. „Zločiny Ruska proti Ukrajine by mal vidieť celý civilizovaný svet,“ poznamenal. Vyzdvihol českú humanitárnu i vojenskú pomoc Ukrajine a uviedol, že k námornej bezpečnosti krajiny významne prispeli protilodné systémy Neptún na podvozkoch nákladných áut Tatra. Kuleba tiež pripomenul, že Česko prevzalo patronát nad obnovou Dnepropetrovskej oblasti, kde renovuje čističky vody a kam dodáva generátory, zdravotnícke vybavenie alebo evakuačné autobusy. V Kyjevskej oblasti sa zase Česko podieľa na modernizácii regionálnej detskej nemocnice za viac ako desať miliónov eur, napísal ukrajinský vicepremiér.
To, že Rusko na Odese zaútočilo v deň návštevy českého prezidenta, podľa šéfa vojenskej správy Odeskej oblasti Oleha Kipera „pripomína celému svetu, že vojna pokračuje a Ukrajina bojuje ďalej“.
9:03 Ruský prezident Vladimir Putin neplánuje prestať so svojími imperialistickými ambíciami. Svedčí o tom štvrtkové stretnutie za zatvorenými dverami s predstaviteľmi výrobných spoločností, ktorým nariadil, aby sa pripravili na dlhotrvajúcu vojnu. Upozornil na to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Putin na spomenutom stretnutí priamo vyzval podnikateľov, aby neboli „naivní“ a „pripravovali sa na dlhú vojnu“, pričom naznačil, že mierové rokovania sú dlhý a náročný proces.
„Kremeľ pokračuje v ospravedlňovaní vojny a presadzuje myšlienku, že investície do zdĺhavej vojny by mali priniesť návratnosť vo forme územných a bezpečnostných ústupkov v prospech Ruska. Takáto rétorika znamená, že Moskva nemá záujem vojnu ukončiť, ale iba vyhrať za svojich podmienok,“ poznamenávajú analytici.
Podľa správy analytikov ISW šéf Kremľa v dohľadnom čase neočakáva zrušenie sankcií voči Rusku. Experti tiež poukázali na najnovšie vyhlásenia Kremľa o tom, aké náročné budú mierové rokovania, a tiež na spochybňovanie legitimity ukrajinskej strany.
„Vyhlásenia Putina a ďalších predstaviteľov Kremľa z ostatných dní a týždňov, ktoré zachovávajú naratívy o zložitosti rokovaní, nelegitímnosti ukrajinských predstaviteľov a rozdieloch medzi USA a Európou, posilňujú posolstvo, že Rusko očakáva dlhotrvajúcu vojnu na Ukrajine a mier len za ruských podmienok,“ uvádza ISW.
7:49 Český prezident Petr Pavel v piatok ráno dorazil vlakom do Kyjeva. ČTK to oznámila prezidentská kancelária. V ukrajinskom hlavnom meste sa Pavol stretne so svojím náprotivkom Volodymyrom Zelenským a pravdepodobne tiež s premiérom Denysom Šmyhalom.
Vo štvrtok Pavol navštívil juhoukrajinské mesto Odesa a rokoval s vicepremiérom a ministrom pre obnovu a regionálny rozvoj Oleksijom Kulebom a predstaviteľmi Odesy, Chersonu a Mykolajivu o situácii na bojisku či o tom, ako by mohla vyzerať rekonštrukcia krajiny napadnutej Ruskom po vojne a v čom by mohlo Česko prispieť.
Čítajte viac Zelenskyj nepriamo kritizoval Maďarsko: Je protieurópske, že nepodporili smerovanie Ukrajiny do únie. Orbán: Nespráva sa priateľsky
Na sieti X potom Pavel uviedol, že s vedením Odeskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti diskutoval o ďalšej priamej podpore regiónom, ktoré sa nachádzajú priamo na bojovej línii. „Prišiel som do ukrajinskej Odesy, ktorá od začiatku vojny odoláva ruskej agresii. Z Česka sem putuje pomoc vo forme bojových vozidiel, dronov, ochranných viest, mobilných rušičiek, ktoré chránia obyvateľov pred dronovými útokmi, a tiež zdravotníckeho vybavenia, ako sú pľúcne ventilátory a nemocničné postele,“ napísal prezident.
Pavel navštívil Ukrajinu už krátko po svojej inaugurácii v roku 2023 spoločne so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Rokoval vtedy so Zelenským a navštívil východoukrajinské Dnipre. Zelenskyj bol na oficiálnej návšteve v Prahe v júli 2023.
Ruské vojská vpadli na Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi. Spojené štáty nedávno navrhli 30-dňové celkové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou, na čo Kyjev pristúpil. Ruský prezident Vladimir Putin ale na požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa čo najrýchlejšieho pokoja zbraní nekývl.
Tento týždeň sa šéf Bieleho domu od Putina dočkal iba prísľubu prerušenia útokov na energetické ciele. Zelenskyj tento typ čiastočného pokoja zbraní podporil. Zároveň však obe krajiny ďalej informujú o vzdušných útokoch druhej strany.
7:00 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok oznámil, že 27. marca sa v Paríži uskutoční ďalší summit o podpore Ukrajiny. Na stretnutí tzv. koalície ochotných sa podľa neho zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, uviedla agentúra AFP.
„Dokončíme našu prácu na krátkodobej podpore ukrajinskej armády, na obhajobe udržateľného modelu ukrajinských ozbrojených síl, ktorý by zabránil ruskej invázii, a na bezpečnostných zárukách, ktoré môžu poskytnúť európske armády,“ povedal novinárom po skončení summitu Európskej rady v Bruseli. Očakáva, že celý proces bude dokončený v najbližších dňoch.
Agentúra Bloomberg predtým informovala, že na nadchádzajúcom stretnutí sa zúčastnia nielen vedúci predstavitelia kľúčových krajín EÚ vrátane Nemecka, Talianska a Poľska, ale aj Kanady a Spojeného kráľovstva. Lídri budú podľa nej vraj diskutovať o tom, ako môžu ovplyvniť rokovania medzi Ruskom a USA o Ukrajine, a ako v ideálnom prípade dostať možnosť zúčastniť sa na nich.
Štvrtkový summit nadviaže na Macronove februárové a marcové stretnutia európskych lídrov a predstaviteľov NATO v Paríži, na ktorých sa diskutovalo o obranných zárukách pre Ukrajinu a Európu ako takú, napísal magazín Politico.
Francúzsky prezident je spolu s britským premiérom Keirom Starmerom na čele úsilia o vytvorenie koalície ochotných. Tvrdia, že takáto skupina štátov je spolu s podporou USA potrebná na to, aby poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky a odradila Rusko od prípadného porušenia prímeria.
„S Britmi sme veľa pracovali na spôsoboch podpory prímeria. Je to dôležité, aby sme zabezpečili, že každé prímerie bude dôveryhodné, keď nastane,“ uviedol Macron.
Britská vláda očakáva, že súčasťou koalície by mohlo byť viac než 30 krajín, ktoré nejakým spôsobom prispejú k dohľadu nad prípadným prímerím na Ukrajine vrátane nasadenia vlastných vojakov. Starmer aj Macron avizovali, že sú pripravení na Ukrajinu vyslať svojich vojakov. Nie je však jasné, koľko ďalších krajín sa k nim chce pridať.
Starmer vo štvrtok v Británii viedol rozhovory s približne 30 vysokopostavenými armádnymi predstaviteľmi z krajín, ktoré majú záujem zúčastniť sa na koalícii ochotných. Po skončení rokovaní povedal, že „politický zámer“ bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa stáva „realitou“.
Avšak podľa AFP stále zostáva otázne, čo by táto skupina krajín mohla napokon urobiť. Ruský prezident Vladimir Putin totiž požaduje ukončenie západnej vojenskej pomoci Kyjevu ako podmienku pre akékoľvek ukončenie bojov a vyhlasuje, že nebude akceptovať prítomnosť akýchkoľvek jednotiek NATO na Ukrajine.
6:55 Britský premiér Keir Starmer vo štvrtok vyhlásil, že plány na obranu možného prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom už dostávajú svoje kontúry. Uviedol to po rokovaní náčelníkov štábov armád „viac ako 25 krajín“ v Londýne. Informovala o tom britská stanica BBC.
Stretnutie zástupcov tzv. koalície ochotných sa konalo na vojenskej základni v Northwoode na severozápade Londýna. Jeho účastníci sa zišli, aby v súvislosti s Ukrajinou vypracovali plán rýchleho nasadenia vojenského kontingentu, ktorý nebude mať mierový charakter.
Starmer na stretnutí upozornil, že akákoľvek dohoda o zastavení bojov medzi Ruskom a Ukrajinou bude trvalá iba vtedy, ak bude sprevádzaná bezpečnostnými opatreniami. V opačnom prípade ju ruský prezident Vladimir Putin poruší, dodal britský premiér.
„Vieme to, pretože sa to už stalo. Je mi úplne jasné, že sa to stane znova,“ pripomenul Starmer a dodal, že v minulosti existovali dohody, ktoré nemali bezpečnostné záruky a Putin ich nebral do úvahy.
Starmer uviedol, že Spojené kráľovstvo a jeho spojenci prechádzajú od „politického impulzu k vojenskému plánovaniu“, ktoré sa podľa neho musí uskutočniť práve teraz – pred dosiahnutím prípadnej dohody.
„Nevieme, či dôjde k dohode. Dúfam, že sa to stane, ale ak dôjde k dohode, je mimoriadne dôležité, aby sme mohli okamžite reagovať,“ vysvetlil britský premiér.
Spojené kráľovstvo zvolalo stretnutie veliteľov generálnych štábov armád z koalície ochotných po summite, na ktorom sa začiatkom tohto marca v Londýne zúčastnili ich vrcholní predstavitelia.
Agentúra DPA pripomenula, že po tom, ako americký prezident Donald Trump inicioval priame rokovania s Ruskom zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine, začal Starmer s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom spolupracovať na vytvorení koalície štátov ochotných poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok opäť vyzval Európanov, aby sa zjednotili proti Putinovi. Na tlačovej konferencii počas svojej návštevy v Osle Zelenskyj uviedol, že v pondelok sa v Saudskej Arábii uskutočnia tzv. technické rokovania Ukrajiny so Spojenými štátmi.
Na rovnaký deň je v Rijáde naplánované aj rusko-americké stretnutie, ako vo štvrtok uviedol Putinov poradca Jurij Ušakov. Zelenskyj v súvislosti s tým spresnil, že americko-ukrajinské stretnutie sa bude konať osve.
V rámci doterajších rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine Moskva požadovala úplné ukončenie západnej vojenskej podpory pre Ukrajinu a odmietla prítomnosť cudzích jednotiek na Ukrajine ako súčasť dohody o prímerí.