Generálny tajomník NATO Mark Rutte na nedávnom stretnutí so šéfom Bieleho domu na verejnosti zvolil jasnú taktiku. Populistického šéfa Bieleho domu vychválil do nebies. Rutte opakovane tvrdil, že v podstate len vďaka Trumpovi dávajú krajiny NATO na obranu o stovky miliárd dolárov viac ako v minulosti.
Skôr sa však dá povedať, že je to kombinácia faktorov. Známe dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu sa dohodli už na summite NATO vo Walese začiatkom septembra 2014. To znamená pomerne dlho pred tým, ako Trump nastúpil v januári 2017 po prvý raz do Bieleho domu. Celebritný miliardár potom svojím nevyberaným slovníkom určite prispel k tomu, že niektoré krajiny investovali viac do armád. No prvotným impulzom bola ruská vojna proti Ukrajine, ktorá sa začala roku 2014 anexiou Krymu a vo februári 2022 nasledovala celoplošná invázia, ktorú nariadil šéf Kremľa Vladimir Putin a ktorá stále pokračuje.
Bývalý holandský premiér Rutte počas návštevy USA pripomenul, že najbližší summit aliancie sa koná v júni v jeho krajine a od vládcu Oválnej pracovne všetci veľa očakávajú. „Haag je moje rodné mesto. Rád by som vás tam v lete hostil a spolupracoval na tom, aby sme sa uistili, že to bude veľký úspech, skutočný úspech a predstavenie americkej sily na svetovej scéne,“ povedal Rutte Trumpovi.
Otázne však je, ako sa vôbec dá so šéfom Bieleho domu debatovať. "Zaujímavé je, že sa zdá, že Trump napríklad horšie rozumie britskej angličtine. Takže v istom zmysle máme pri americkom prezidentovi skutočnú jazykovú bariéru. Bolo by kontraproduktívne pustiť sa s Trumpom do otvoreného diplomatického konfliktu. Neznamená to však ani to, že by sme mali USA hneď vo všetkom vyjsť v ústrety. Mexiko či Kanada sa pokúsili vysvetliť Trumpovi, že napríklad zavedenie ciel nie je v záujme Ameriky. A že, samozrejme, Biely dom to môže urobiť, ale bude to mať aj následky. Trump minimálne niekoľkokrát pozastavil svoje rozhodnutia o clách, hoci uvidíme, ako sa bude vyvíjať obchodná vojna,“ reagovala pre Pravdu fínska bezpečnostná analytička Minna Ålanderová z Centra pre analýzy európskej politiky.
Expertka si myslí, že Európa by nemala bezhlavo reagovať na Trumpove výzvy, keď požaduje zvyšovanie obranných výdavkov na päť percent HDP. „Ak mu vyhovieme, vždy môže prísť s iným číslom. Bude dôležité ukázať, čo v oblasti bezpečnosti konkrétne vybudujeme. Na tom sa dajú postaviť argumenty bez ohľadu na percentá HDP,“ objasnila Ålanderová.
Minimálne časť Európy sa určite nechce spoliehať na to, že by na republikána zabrali lichôtky. Trump stále útočí na svojich spojencov. O Kanade, ktorú chce pripojiť k USA, vyhlásil, že je to jedna z najodpornejších krajín, ktorou sa musí zaoberať.
Čítajte viac Nadiktuje Putin EÚ budúcnosť? Únia chce postaviť obranný val
Trump tiež opakuje, že chce anektovať Grónsko, ktoré patrí Dánsku. Podľa konzervatívneho politika a bývalého ministra obchodu Rasmusa Jarlova môže situácia eskalovať až do konfliktu medzi Kodaňou a Washingtonom.
„Viem si jednoducho predstaviť, že USA budú od Dánska požadovať Grónsko a budú sa vyhrážať, že nám deaktivujú zbrane a nechajú na nás zaútočiť Rusko, keď to odmietneme (čo aj v tej situácii urobíme). Preto je nákup amerických zbraní bezpečnostným rizikom, ktoré nemôžeme podstúpiť. V nadchádzajúcich rokoch urobíme obrovské investície do protivzdušnej obrany, stíhačiek, delostrelectva a iných zbraní a musíme sa vyhýbať americkým systémom, ak to bude možné. Vyzývam našich spojencov a priateľov, aby spravili to isté,“ napísal na sociálnej sieti Twitter (X) Jarlov, ktorý pôsobí ako opozičný poslanec.
Podľa denníka Financial Times sa niektoré európske krajiny dokonca pripravujú na možný život bez NATO, respektíve na alianciu bez USA. Noviny uviedli, že do týchto debát sa zapojili Británia, Francúzsko, Nemecko a nordické štáty.
„Začíname s rozhovormi, ale je to taká veľká úloha, že mnohí sú ohromení jej rozsahom,“ citoval Financial Times európskeho predstaviteľa, ktorý si neželal byť menovaný. Ten vysvetlil, že nejde len o zvyšovanie výdavkov, ale aj o to, ako nastaviť rozdelenie bremena obranných úloh tak, aby to znamenalo oslabenie závislosti od USA.
Cieľom plánu, ktorý by mal byť rozložený do piatich až desiatich rokov, je, aby po prípadnom stiahnutí Spojených štátov z aliancie nenastal chaos. Európania sa o tom chcú s Američanmi rozprávať ešte pred spomenutým summitom NATO v Haagu. Agentúra Bloomberg uviedla, že starý kontinent sa v najbližšom období pri posilnení obrany potrebuje zamerať na päť oblastí: systémy protivzdušnej obrany, raketové a delostrelecké systémy s ďalekým dostrelom, logistiku, komunikačné a informačné systémy a manévrovacie spôsobilosti pozemných jednotiek.
Je to všetko len zbytočná panika a USA nikam neodchádzajú? Azda. No podľa informácií televízie NBC News Trumpova vláda zvažuje, že už neobsadí post veliteľa NATO jednotiek v Európe. V tejto funkcii tradične pôsobí americký generál pozemných alebo vzdušných síl, prípadne námornej pechoty.
Raz v histórii velil aliančným jednotkám aj admirál. Bol ním James Stavridis, ktorý reagoval na správu NBC News. „Bola by to politická chyba epických rozmerov, a keď sa tejto funkcie vzdáme, už sa do nej nevrátime. Stratili by sme obrovské množstvo vplyvu v rámci NATO a správne by to bolo vnímané ako pravdepodobne prvý krok k úplnému odchodu z aliancie,“ napísal Stavridis.