„Brutalita poľských vojakov je – podľa toho, čo sme počuli – čoraz horšia,“ zhodnotili autori materiálu, ktorí zozbierali svedectvá imigrantov aj humanitárnych pracovníkov pôsobiacich na hraniciach.
Mimovládne organizácie odhadujú, že len v prvej polovici minulého roka došlo zo strany poľských pohraničníkov asi k tisíc prípadom násilia voči utečencom prichádzajúcim z Bieloruska.
V zemi nikoho
Okrem zastrašovania, výsmechu a vulgárnych nadávok sa migranti stretávajú najmä s bitím. „Kopali nás do brucha a ďalších citlivých miest,“ prezradil jeden z nich. „Kopali ma a bili. Nohami, rukami, všetkým… Jeden vojak vytiahol zbraň a udrel ňou môjho priateľa,“ potvrdil ďalší.
„Pohraničník k nám pribehol a celkom bezdôvodne nás bil. Mne obuškom zranil oko,“ zaspomínal si utečenec zo Sudánu.
Takmer 70-stranová správa s názvom Brutal Barriers (Brutálne prekážky) však opisuje aj ďalšie príkoria páchané poľskými pohraničníkmi. Migrantom napríklad do očí striekajú slzný plyn alebo paprikový sprej, huckajú na nich psy, nútia ich vyzliecť sa donaha, piť štipľavú vodu alebo do nich strieľajú gumenými projektilmi. Zraneným neraz odopierajú i lekársku pomoc.
Čítajte aj Lukašenko organizovane posiela vlnu migrantov. Kríza na poľsko-bieloruskej hranici eskaluje
Časté sú tiež prípady, keď utečencom skonfiškujú peniaze, oblečenie, rozbijú okuliare či mobily, prípadne zoberú topánky, všetky potraviny a vodu. Mnohých pod hrozbou násilia nútia podpísať, že nebudú žiadať o azyl v Poľsku.
Niektorých zase nútili kričať rasistické heslá alebo vulgárne nadávali maloletým dievčatám. Správa hovorí aj o tehotných ženách, ktoré potratili, lebo im poľskí vojaci odmietli pomôcť.
Pre nelegálnych migrantov, ktorí sa do Európskej únie snažia dostať po zmienenej trase, je však najhoršie, že uviaznu v „zemi nikoho“, na pohraničí medzi Bieloruskom a Poľskom.
Foto: SITA/AP
Je známe, že Minsk utečencov z Blízkeho východu a Afriky (vlani ich bolo najviac zo Sýrie, Etiópie, Somálska, Eritrey, Sudánu a Jemenu) využíva ako hybridnú zbraň proti Poľsku a EÚ.
Bieloruské úrady imigrantov prepravia až k hraniciam, kde však Poliaci už v roku 2022 postavili plot s ostnatým drôtom vysoký 5,5 metra a celé územie prísne strážia. Prekonať „systém“, ako bezpečnostné opatrenia nazývajú, je nesmierne ťažké.
Ak sa aj cez rieku či plot utečenci dostanú cez hranice, majú iba malú šancu, že uniknú poľským pohraničníkom. Tí ich potom vracajú do Bieloruska, no migranti to skúšajú znova a znova.
Čelia pritom nielen brutalite poľských vojakov, ale aj bieloruských, ktorí sú podľa svedectiev oveľa horší.
„Ľudia nám hovorili: Len ma, prosím, neposielajte do Bieloruska. Je to tam peklo,“ citovala správa Judytu Kucovú z medzinárodnej organizácie Lekári bez hraníc (MSF). Bielorusi utečencov väčšinou oberú o peniaze, jedlo i vodu, bijú ich, zrania, niekedy aj mučia a ženy znásilňujú. Celkom beztrestne.
Plot neodstraší
Veľa migrantov sa ocitne v pasci. Poliaci ich opakovane vracajú do Bieloruska, kde sú vydaní napospas hladu a zime, bez prístrešia, bez čistej vody či zdravotníckej pomoci.
A to v kraji, ktorý je veľmi drsný a nehostinný – sú tam pralesy aj močiare, v zime husto sneží a teplota klesá až na –20 stupňov Celzia. Viacerí z nich preto zomierajú na podchladenie (hypotermiu), zranenia alebo od vyčerpania.
„Nemôžu sa pohnúť ani na jednu stranu, niet cesty von. Niekedy sa stáva, že tam ľudia strávia týždeň, a potom sa im podarí prejsť, no občas sú tam aj štyri-šesť týždňov alebo dva mesiace,“ uviedla Jagna, poľská zdravotníčka z organizácie Egala.
Čítajte aj Horiace polená, drevené zbrane a rebríky: Poľskí hraničiari odrážajú nájazdy migrantov z Bieloruska
S podchladením sa u migranta v tejto oblasti stretla dokonca i v júni. „Bol vychudnutý a dlho nič nepil, takže bol náchylnejší na hypotermiu,“ vysvetlila.
Našli ho v lese, kde zostal sám, lebo ho ostatní zo skupiny opustili. Nemal ani mobil a nemohol chodiť, pretože trpel na tzv. zákopovú nohu (ochorenie zapríčinené chladom a vlhkom, ktoré sa prejavuje opuchmi a môže trvalo poškodiť nervy).
Koľko utečencov sa snaží dostať do EÚ po uvedenej trase, nie je známe. Poľské úrady hlásili, že vlani zaznamenali zhruba 26 800 pokusov o ilegálne prekročenie hraníc, no nie je jasné, koľko ľudí to skúšalo opakovane.
Foto: Michal Dyjuk
Len 2 600 z nich malo to šťastie, že mohli v Poľsku požiadať o medzinárodnú ochranu. Humanitárne organizácie zaevidovali v minulom roku takmer 3 200 prípadov, keď migrantov vrátili do Bieloruska.
Od polovice roka 2021 do novembra 2024 zato v pohraničí napočítali najmenej 88 mŕtvych. Podľa odhadov sa navyše pri prekračovaní hraníc zraní až 40 percent utečencov.
„Odstrašuje tá stena ľudí? Zo štatistického hľadiska nie. Veci len zhoršuje. Ľudia sa šplhajú na plot, skáču z neho, lámu si pri tom kosti. Je to iba ďalšia forma mučenia,“ upozornila v správe Monika Matusová z MSF.
Mlčí vláda aj Brusel
Správa kritizuje aj postoj poľskej vlády, ktorá pohraničnú stráž napriek dokázaným výčinom kryje. Nič sa nezmenilo ani po tom, čo pravicových populistov na čele štátu vystriedal kabinet bývalého predsedu Európskej rady Donalda Tuska.
Jeho vláda spochybňuje právo na azyl a v júli minulého roka schválila zákon, ktorý pohraničníkov chráni pred trestným stíhaním, ak použijú strelnú zbraň.
Čítajte viac Poľsko spochybnilo právo na azyl. Počet migrantov chce znížiť na minimum
Z poľských vojakov na bieloruských hraniciach sa tak podľa mimovládnych organizácií stali nedotknuteľní a násilie voči migrantom už toleruje i spoločnosť. Zo správy pritom vyplýva, že pohraničníci sa hrubo správajú aj k dobrovoľníkom, ktorí migrantom pomáhajú.
Ostrejší protest nezaznel ani z Bruselu. Naopak, Európska komisia (EK) vlani v decembri vyčlenila 52 miliónov eur na posilnenie stráženia tejto hranice.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová to zdôvodnila tým, že Poľsko a ďalšie pohraničné štáty stoja v prvej línii „hybridných hrozieb“ prichádzajúcich z Bieloruska a Ruska.
Čítajte viac Len svine sedia v kine, útočia politici. Režisérka Hollandová má ochranku. Jej film Hranica kritizoval už i Kaczyński
Podľa portálu Politico a nemeckého denníka Bild Poľsko na zverejnenú správu zatiaľ nereagovalo. Keď však pred dvoma rokmi prišla do kín dráma známej poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej Hranica, ktorá verne spracovala túto tému, v krajine to vyvolalo pohoršenie.
Jaroslaw Kaczynski, šéf vtedajšej vládnucej strany Právo a spravodlivosť, označil film za „hanebný, odpudzujúci a nechutný“, iní politici ho prirovnávali k nacistickej propagande. Kinám dokonca nariadili, aby pred uvedením diela divákom premietli krátke stanovisko vlády.