Carlson vlani vo februári publikoval rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, po ktorom mu viaceré médiá vytkli nedostatočný odstup a chýbajúcu kritickosť voči vyjadreniam hlavy ruského štátu. Teraz kritici vyčítajú Witkoffovi, že preberá tvrdenia ruskej propagandy.
Čítajte viac Tucker Carlson o Putinových slovách: Jedna z najhlúpejších vecí, akú som kedy počul
Witkoff vyhlásil, že Krym a „takzvané štyri regióny: Donbas, Luhansk a ešte dva“ sú kľúčové pre urovnanie vojny. Tvrdil, že ich obývajú rusky hovoriaci obyvatelia, ktorí v „drvivej väčšine“ v referendách „ukázali, že chcú byť pod Ruskom“.
Čítajte viac Historici pre BBC: Putin si vymýšľal a klamal. A obhajoval Hitlera
„Pokladám to za kľúčovú otázku konfliktu,“ dodal Trumpov splnomocnenec, citovaný denníkom Ukrajinska pravda, a dodal, že ide o to, ako ďaleko sú Ukrajinci schopní ustúpiť v tejto veci, zatiaľ čo Rusi fakticky tieto územia ovládajú. „Otázka znie, či ak svet uzná, že sú to ruské územia? Dokáže (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj politicky prežiť, ak to uzná? To je stredobod konfliktu. Absolútne,“ vyhlásil.
Ukrajinská pravda pripomenula, že Zelenskyj tento týždeň pri návšteve Fínska pripustil, že územné otázky budú na programe najbližších mierových rokovaní o ukončení vojny, ale zdôraznil, že Ukrajina nepristúpi na to, aby uznala, že dočasne okupované územia za ruské. Fínsky prezident Alexander Stubb pri tejto príležitosti zdôraznil, že Ukrajina by v žiadnom prípade nemala pristúpiť na ruské podmienky, ktoré by znamenali stratu zvrchovanosti a územnej celistvosti.
„Historická skúsenosť ukazuje, že akúkoľvek slabosť Rusko využije,“ povedal fínsky prezident, ktorého krajina s Ruskom, respektíve Sovietskym zväzom viedla dve vojny, a to takzvanú zimnú na prelome rokov 1939 a 1940, na ktorú nadviazala vojna pokračovacia. Fínsko vtedy prišlo o značné územie, uchovalo si však nezávislosť.
Čítajte viac Nie sme šalát na tanieri pre Putina, zdôraznil Zelenskyj. Z Moskvy mu nechutne odkázali, že Ukrajina je to, čo vznikne po strávení v žalúdku
Rusko podľa odhadov okupuje takmer pätinu ukrajinského územia. Krym anektovalo ešte na jar 2014, po zvrhnutí proruského prezidenta v Kyjeve. Po rozpútaní vojny proti Ukrajine vo februári 2022 Moskva na jeseň toho istého roku vyhlásila za pripojené k Rusku štyri oblasti, ktoré čiastočne okupuje: Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Tomuto kroku predchádzali hlasovania, zorganizované okupačnými úradmi a konané pod dohľadom ruských vojakov. Drvivá väčšina krajín sveta tieto referendá odmietla ako frašku a anexie neuznáva.
Witkoff, ktorý sa 13. marca stretol v Moskve s ruským prezidentom, poznamenal, že nepovažuje Vladimira Putina za zlého človeka, a porozprával, že jeho hostiteľ v Kremli si u známeho ruského umelca objednal Trumpov portrét a potom ho požiadal, aby ho odovzdal Trumpovi: „Tucker, rozprával mi o tom, že keď prezidenta (Trumpa počas volebnej kampane) postrelili, išiel do kostola, stretol sa s kňazom a modlil sa za prezidenta. Nie preto, že bol prezidentom Spojených štátov či mohol sa ním stať, ale preto, že bol jeho priateľ a modlil sa za priateľa.“ Witkoff dodal, že túto historku rozprával Trumpovi, odovzdal mu tiež obraz a bolo zjavné, že Trump bol dojatý.
Čítajte viac Putin len mávol rukou. Trump musel s červenou tvárou na hovor so šéfom Kremľa čakať hodinu
„Nepokladám Putina za zlého človeka. Je to komplikovaná situácia, tá vojna a všetko, čo k nej viedlo,“ podotkol.
„Myslím, že Zelenskyj sa snaží urobiť všetko, čo môže. Je vo veľmi, veľmi ťažkej situácii, ale čelí jadrovej veľmoci, štátu, ktorý má štyrikrát viac obyvateľov, a preto by si mal uvedomiť, že bude rozdrvený. Teraz pre neho nastala najlepšia chvíľa, aby prijal dohodu. Prezident Trump mu môže poskytnúť najlepšiu možnú dohodu, akú kedy dostane,“ vyhlásil Witkoff podľa denníka.
Trumpov splnomocnenec tiež tvrdil, že Zelenskyj a jeho pravá ruka, šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, ktorý viedol ukrajinskú delegáciu na rokovaní s Američanmi v Džidde, fakticky uznali, že nie je možné, aby Ukrajina v najbližšom čase vstúpila do Severoatlantickej aliancie, a poskytnutie bezpečnostných záruk zo strany USA či európskych krajín zostáva predmetom diskusie. Za konečný cieľ terajších rokovaní medzi USA a Ruskom a USA a Ukrajinou označil 30-dňové prímerie, počas ktorého by malo ísť o trvalé prerušenie bojov.
Podľa portálu Politico Witkoff tiež vyhlásil, že Kyjev „súhlasil“ s usporiadaním prezidentských volieb na Ukrajine. Neposkytol však podrobnosti alebo dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Vyslanec uviedol, že „na Ukrajine budú voľby“ a dodal, že vedúci predstavitelia Ukrajiny s tým súhlasili.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podľa webu Politico zvyšuje tlak, aby prinútila Ukrajinu usporiadať voľby. Tie sa v súlade s ukrajinskou ústavou odkladajú, pretože v krajine platí vojnový stav.
Trump dokonca minulý mesiac označil ukrajinského prezidenta za „diktátora bez volieb“. Politico píše, že toto tvrdenie je v súlade s Ruskom podporovanými naratívmi, ktoré sa usilujú podkopať legitimitu ukrajinského vedenia.
Čítajte viac Politico: Trumpov tím tajne rokuje s možnými rivalmi Zelenského
Kritici tvrdia, že voľby v čase prebiehajúcej vojny by vystavili Ukrajinu destabilizačnej taktike Ruska. Ich organizácia v krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej invázii, by bola logisticky náročná. Mnoho voličov navyše z krajiny utieklo alebo bojujú na fronte.
Zdroje portálu Politico z prostredia ukrajinského parlamentu a amerických republikánov tento mesiac uviedli, že štyria vysokopostavení spolupracovníci Trumpa viedli tajné rokovania s predstaviteľmi ukrajinskej opozície vrátane bývalej premiérky Julije Tymošenkovej a popredných členov strany exprezidenta Petra Porošenka. Diskusie sa sústredili na prípadné rýchle zorganizovanie prezidentských volieb. Porošenko a Tymošenková po medializácii tejto správy podporili odklad volieb na Ukrajine až do obdobia, keď sa skončí vojna rozpútaná Ruskom vo februári 2022.