„V Belehrade sa odohráva farebná revolúcia, čo je nerozlučne späté s naším postojom k Rusku. Za farebnou revolúciou v Srbsku stoja západné zvláštne služby, ktoré by chceli priviesť k moci v Srbsku inú vládu. Nedovolíme to,“ vyhlásil Vulin podľa štátnej agentúry TASS a poďakoval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za „neochvejnú podporu legitímnej vlády“ v Srbsku.
Vulin v piatok hovoril o spolupráci s ruskými spravodajskými službami pri reakcii na protesty. Tieto výroky podľa kritikov vlády ukazujú, ako sa režim stál závislý od Moskvy, pripomenula agentúra AP.
Čítajte viac Fico za protestami v Srbsku vidí „čudné postavy“ napojené na Ukrajinu a Gruzínsko
„Udržujeme pravidelný dôverný dialóg a vymieňame si informácie, a to aj s cieľom čeliť ‚farebným revolúciám‘. To pomáha zabrániť destabilizácii situácie v bratskom Srbsku za meniacich sa geopolitických podmienok. Naďalej budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme poskytli podporu bratskému srbskému ľudu,“ povedal Šojgu podľa agentúry Interfax. „Srbi sa môžu vždy spoliehať na pomoc Ruska v akýchkoľvek otázkach, tak ako tomu bolo po celú dlhú históriu našej spolupráce,“ zdôraznil.
Čítajte viac Sálou lietali vajcia a fľaše vody. Srbská opozícia zapálila v parlamente dymovnice
Srbský parlament v stredu formálne prijal demisiu premiéra Miloša Vučeviča, ktorý odstúpil koncom februára v dôsledku študentských protestov. Protestné hnutie vedené štrajkujúcimi vysokoškolskými študentmi vyvolalo nešťastie v meste Novi Sad, kde sa vlani 1. novembra zrútil betónový prístrešok na pred nedávnom zrekonštruovanej stanici. Nešťastie si vyžiadalo 16 životov. Demonštranti pripisujú tragédii korupciu a nepotizmus vo vláde. Vláda a prezident Aleksandar Vučić tieto obvinenia odmietajú. Minulú sobotu sa na obrovskom proteste proti korupcii zišlo podľa ministerstva vnútra vyše 100 000 ľudí, nezávislé odhady však hovoria až o trikrát väčšej účasti. Časť médií demonštráciu vykresľovala ako jednu z najväčších v srbských dejinách.
Foto: TASR/AP, Darko Vojinovic
Vulin sa vlani v septembri stretol vo Vladivostoku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Srbsko nie je len strategický partner Ruska, Srbsko je tiež ruským spojencom. To je dôvod, prečo je na nás tlak zo strany Západu obrovský,“ povedal vtedy Putinovi. „Srbsko na čele s Aleksandarom Vučičom sa nikdy nestane členom NATO, nikdy neuvalí sankcie na Ruskú federáciu a nikdy nedovolí, aby bolo jeho územie využívané na akékoľvek protiruské akcie. Srbsko sa nestalo a nestane súčasťou protiruskej hystérie,“ vyhlásil srbský politik, známy svojimi proruskými názormi. Ubezpečil šéfa Kremľa, že úzke vzťahy medzi oboma štátmi budú pokračovať aj v budúcnosti, napísala vtedy agentúra AP. Dodala, že Vulinove výroky odrážajú pretrvávajúce blízke vzťahy medzi Belehradom a Moskvou, napriek proklamovanej snahe Srbska vstúpiť do EÚ, dodala.
Čítajte viac Ruskí analytici: Ficova cesta do Moskvy mala dva ciele. Kremeľ prezentuje návštevu ako svoj diplomatický úspech
USA predvlani uvalili na Vulina sankcie kvôli podozreniu, že bol zapojený do nelegálnych dodávok zbraní, obchodu s drogami a zneužívania verejnej funkcie a že napomáhal presadzovaniu ruského vplyvu na nestabilnom Balkáne.
Vučić a jeho Srbská pokroková strana (SNS) sú v Srbsku pri moci od roku 2012. Najnovšie protesty vyvolané tragédiou v Novom Sade sa javia byť odrazom širšej nespokojnosti s prezidentom a jeho vládou, ktorú časť spoločnosti vidí ako čoraz viac autoritársku a podliehajúcu korupcii. Masové demonštrácie sa v nedávnej minulosti uskutočnili v Srbsku tiež v súvislosti s chystanou ťažbou lítia v krajine či po dvoch hromadných vraždách, ktoré si predvlani vyžiadali celkovo 19 obetí.