„Je to pre nich druhá šanca,“ vysvetlil pre nemeckú verejnoprávnu televíziu 45-ročný veliteľ práporu, ktorý sa predstavil ako Valentyn. V jednotke je jediný, kto si pred uniformou neobliekal väzenský odev.
Vojaci z „Alcatrazu“ patria k 93. brigáde ukrajinských ozbrojených síl a každý z nich má niečo na rováši: krádeže, ublíženie na zdraví alebo lúpežné prepadnutie.
Na rozdiel od ruskej armády však medzi nimi nie je nikto, koho odsúdili za vraždu, znásilnenie, terorizmus, korupciu či vlastizradu. Ukrajinský zákon to nepripúšťa.
Podľa Valentyna sa odsúdencom velí lepšie ako ostatným vojakom, lebo vo väzení ich naučili poriadku a disciplíne. Niekedy je to však nevýhoda. „Sú zvyknutí, že ich niekto kontroluje. Rozkazy plnia bez toho, aby o nich premýšľali,“ priblížil s tým, že to treba zmeniť.
No inak je spokojný. „Ak vyberieme správnych ľudí a budeme pracovať efektívne, má tento projekt opodstatnenie,“ zdôvodnil pre nemeckú televíziu.
Výber schvaľuje súd
Kyjev dlhodobo zápasí s nedostatkom vojakov. Prvotná eufória zo začiatku ruskej invázie, keď sa do boja hlásili tisíce dobrovoľníkov, už pominula.
Prezident Volodymyr Zelenskyj v decembri minulého roka uviedol, že vo vojne zahynulo 43-tisíc ukrajinských vojakov a ďalších 370-tisíc zranili. Podľa analytikov však nechcel priznať skutočné straty, ktoré odhadli na minimálne 70-tisíc mŕtvych a 30-tisíc nezvestných.
Čítajte viac Rusi si budú musieť vážiť vrahov, ak bojujú proti Ukrajine
Ukrajina by potrebovala naverbovať desaťtisíce nových vojakov, čo je problém, pretože veľa mužov odišlo do zahraničia alebo sa vojenskej službe vyhýbajú. USA a Veľká Británia Kyjev vlani vyzvali, aby to riešil povolaním mladších brancov a vekovú hraniciu znížil zo súčasných 25 rokov (predtým bola 27) na 19 či dokonca len 18 rokov.
To však Zelenskyj odmieta. Ako argument proti takému kroku sa zvyčajne uvádza, že sa Ukrajina nemôže pripraviť o mladú generáciu, ktorá znamená budúcnosť. Navyše by hrozilo, že by zo strachu pred povolávacím rozkazom ušli do cudziny ďalšie tisíce ľudí, čo si krajina nemôže dovoliť.
V máji minulého roka preto ukrajinský parlament rozhodol, že do armády môžu vstúpiť aj väzni, ak sa prihlásia dobrovoľne. Zákon pritom presne určil, koho sa to týka – vylúčení sú všetci, ktorých odsúdili za ťažké zločiny, sexuálne delikty alebo korupciu.
Foto: SITA/AP, Oleg Petrasiuk
Každé naverbovanie musí preveriť a schváliť súd. Po roku vojenskej služby kriminálnikom zahladia trest, no v boji musia pokračovať tak dlho, ako bude potrebné.
Vychádza sa z toho, že by mali slúžiť až do konca vojny, ale zákon pripúšťa výnimky. Skoršie prepustenie je možné napríklad zo zdravotných dôvodov, respektíve po vážnom zranení, prípadne ak už vojak nie je spôsobilý na výkon vojenskej služby.
V takých prípadoch sa vráti do civilu ako slobodný človek. Keby dezertoval, k pôvodnému trestu by mu pridali ďalších päť až desať rokov.
Keď zákon prijímali, vláda predpokladala, že by vďaka nemu mohlo narukovať až 26-tisíc väzňov, čo sa však ukázalo ako príliš optimistické očakávanie. Do februára tohto roku ich o vstup do vojska požiadalo zhruba 9 000 a približne 7 000 ich tam momentálne slúži.
Čítajte viac Ruským väzňom, ktorí pôjdu bojovať proti Ukrajincom, už nedajú štedrú odmenu. Koľko ich vstúpilo do armády a čo páchajú po návrate z frontu?
Aj väzni majú strach
Prepustených väzňov využíva v armáde i Moskva, a to už od roku 2022 a v oveľa väčšej miere ako Kyjev. Podľa odhadov ukrajinskej zahraničnej rozviedky (SZRU) poslal Kremeľ na ukrajinský front už 140– až 180-tisíc trestancov. (Rusko tieto údaje nezverejňuje.)
Ako informoval portál Kyiv Independent, je to naozaj veľký počet vzhľadom na to, že v ruských väzniciach si vlani odpykávalo trest zhruba 300– až 350-tisíc odsúdených, čo bolo o polovicu menej ako v roku 2014. Podľa SZRU už takmer 100-tisíc ruských väzňov na fronte zahynulo.
Kremeľ je však pri udeľovaní milosti bojujúcim kriminálnikom omnoho zhovievavejší ako Ukrajinci. Na to, čo spáchali, neberie veľký ohľad, a tak sa do armády dostalo množstvo ťažkých zločincov vrátane brutálnych vrahov, ktorí mali za mrežami pobudnúť 15 či 20 rokov.
Čítajte viac Umučil jej dcéru. Putin ho za účasť vo vojne omilostil, zistila zúfalá matka. Vykúpil sa krvou, vysvetlil Kremeľ
Veľa z nich v minulosti narukovalo najmä do smutne preslávenej skupiny wagnerovcov, známej na Ukrajine páchaním vojnových zločinov.
Následky týchto neoprávnených milostí už pocítila i ruská spoločnosť, keď sa viacerí páchatelia po službe v armáde dostali na slobodu, kde pokračovali v trestnej činnosti. Ako upozornil ruský investigatívny portál Vjortska, na svedomí majú už vyše 240 vrážd.
Štátna duma (dolná komora ruského parlamentu) pritom zakázala, aby týchto „vlastencov“ niekto verejne kritizoval. Službou na Ukrajine vraj odčinili staré hriechy a ako „hrdinovia“ si zaslúžia úctu spoločnosti.
Kyjev odmieta prirovnávanie svojho prístupu s tým, čo sa deje v Rusku. A ako pripomenul taliansky denník La Stampa, je tu aj ďalší výrazný rozdiel.
Trestanci odvedení v Rusku nemali ani poriadny vojenský výcvik a boli len číslami, „potravou pre kanóny“, zatiaľ čo ukrajinská armáda bývalých väzňov pripravuje rovnako ako ostatných odvedencov.
Čítajte viac Obetuje Ukrajina okupované územia? Darovať ich Putinovi by bola zrada, tvrdia odbojové skupiny
Zahraniční novinári sa o tom presvedčili priamo v teréne. Reportéri denníka La Stampa sledovali výcvik asi 40 bývalých odsúdencov na základni 93. brigády medzi mestami Družkivka a Kramatorsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ani nie tak ďaleko od bojovej línie.
Učia sa tam narábať so zbraňami, rozoznávať a umiestňovať míny či skrývať sa pred nepriateľskými dronmi, ktoré tam často zablúdia z frontu.
„Ich tváre sú drsné, poznačené zážitkami z väzenia… Aj pod tou tvrdosťou však vidno strach,“ postrehla pri pohľade na bývalých väzňov talianska reportérka. „Cvičíme, aby sme zachránili svoju krajinu,“ ubezpečili ju muži z „Alcatrazu“, ktorí majú silnú motiváciu, aby to nevzdali.