Hovorca izraelskej armády vo vyhlásení na sieti X uviedol, že armáda „začala ofenzívu s cieľom zasiahnuť teroristické organizácie“ v štvrti Tel Sultan v západnej časti Rafahu a vyzval tamojších obyvateľov, aby opustili „nebezpečnú bojovú zónu“ a presunuli sa na sever.
Podľa agentúry AFP drony zhodili nad štvrťou v Rafahu letáky s rovnakou výzvou na evakuáciu. Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) informuje, že Palestínčania sa majú z mesta presunúť pešo. Hovorca izraelskej armády podľa TOI vyhlásil že presun vo vozidlách je zakázaný.
Dve nemocnice na juhu Gazy uviedli, že v noci prijali po úderoch 17 tiel, vrátane niekoľkých žien a detí. Európska nemocnici uviedla, že medzi mŕtvymi je päť detí a ich rodičia, ktorí boli zabití pri zásahu v Chán Júnise. Ďalšia rodina – dve dievčatá a ich rodičia – bola zabitá pri samostatnom údere na toto mesto v južnej časti regiónu. Kuvajtská nemocnica potom oznámila, že dostala telá ženy a dieťaťa, ktoré zabil iný úder.
Hamas predtým uviedol, že pri nedeľňajšom izraelskom leteckom útoku na Chán Júnis bol zabitý politický predstaviteľ tohto teroristického hnutia a člen palestínskeho parlamentu Saláh Bardavíl, ktorý v priebehu rokov poskytoval rozhovory médiám. Pri údere bola zabitá aj jeho žena.
Izrael zaútočil na auto na juhu Libanonu
Izrael v nedeľu zaútočil bezpilotným lietadlom na auto na juhu Libanonu, oznámila libanonská tlačová agentúra (NNA).
„Izraelské bezpilotné lietadlo dnes ráno uskutočnilo letecký útok, pričom vypustilo riadenú strelu zameranú na auto v meste Ajtá aš-Šaab,“ uviedla NNA. Útok si vyžiadal aj obete, pričom ich počet dosiaľ nie je známy. Izrael sa k útoku bezprostredne nevyjadril.
K útoku došlo po sobotňajšej najväčšej eskalácii od novembrového prímeria medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh. Izrael spustil v sobotu vlnu vojenských úderov na Libanon v reakcii na raketové útoky spoza hranice. Hizballáh poprel, že by za tieto útoky bol zodpovedný.
Spomínané útoky podľa portálu Politico ohrozujú krehké prímerie v Libanone, ktoré vstúpilo do platnosti 27. novembra 2024. Obe strany sa však po celý čas obviňujú zo vzájomného porušovania tohto prímeria.
Libanonský premiér Nawáf Salám v sobotu varoval, že jeho krajine hrozí zatiahnutie do novej vojny. Šéf libanonskej diplomacie Júsuf Radždží vyzval na tlak na Izrael, aby sa zastavila eskalácia a vyriešila nebezpečná situácia na južnej hranici.
V Pásme Gazy vstúpilo 19. januára do platnosti prímerie, ktoré pozastavilo viac ako 15 mesiacov trvajúce boje. Izrael obnovil v utorok letecké útoky na palestínsku enklávu. Podľa tamojších palestínskych úradov, riadených Hamasom, pri nich od utorka zahynulo viac ako 500 ľudí vrátane takmer 200 detí.
V stredu izraelská armáda oznámila, že v severnej časti Pásma Gazy spustila „obmedzenú pozemnú operáciu“. Vo štvrtok informovala o obnovení pozemnej operácie v oblasti mesta Rafah na juhu Pásma Gazy a dodala, že v „pozemných aktivitách“ pokračuje v strednej aj severnej časti tejto palestínskej enklávy.
Ešte pred obnovením bojov Izrael zablokoval prístup humanitárnej pomoci na palestínske územie a následne prerušil aj dodávky elektriny. Mesto Rafah bolo terčom rozsiahlej izraelskej ofenzívy aj približne pred rokom.
Čítajte viac Izrael pohrozil okupáciou Pásma Gazy, požaduje prepustenie rukojemníkov
Palestínčania odsúdili izraelské uznanie nových osád na Západnom brehu Jordánu
Ministerstvo zahraničných vecí Palestínskej samosprávy v nedeľu odsúdilo rozhodnutie Izraela uznať existenciu viac ako tucta nových osád v okupovanom Predjordánsku a povýšiť existujúce štvrte na nezávislé osídlenia.
Rozhodnutie izraelského bezpečnostného kabinetu je prejavom „nerešpektovania medzinárodnej legitimity a jej rezolúcií“, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí Palestínskej samosprávy.
Západný breh Jordánu Izrael okupuje od roku 1967. Je to domov približne troch miliónov Palestínčanov. Zároveň tam žije takmer 500-tisíc Izraelčanov v osadách, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné.
Izraelský krajne pravicový minister financií Becalel Smotrič rozhodnutie kabinetu privítal ako „dôležitý krok“ pre izraelské osady na Západnom brehu Jordánu. Smotrič je jedným z hlavných politikov v krajine, ktorí vyzývajú Izrael, aby formálne anektoval Predjordánsko tak, ako to urobil v roku 1967 s obsadením východného Jeruzalema. Prevažná časť medzinárodného spoločenstva tento krok však odsúdila.
„Uznanie každej (štvrte) ako samostatnej komunity… je dôležitým krokom, ktorý by mohol pomôcť ich rozvoju,“ napísal Smotrič vo vyhlásení na platforme Telegram, kde tento krok Izraela zároveň označil za súčasť „revolúcie“.
„Namiesto toho, aby sme sa skrývali a ospravedlňovali, vztýčime vlajku, budeme budovať a usadíme sa,“ povedal minister. „Ide o ďalší dôležitý krok k de facto suverenite v Judsku a Samárii,“ dodal Smotrič, pričom použil biblický názov pre Západný breh Jordánu.
Ministerstvo zahraničných vecí Palestínskej samosprávy vo svojom vyhlásení spomenulo aj prebiehajúcu rozsiahlu izraelskú vojenskú operáciu na severe Západného brehu Jordánu. Uviedlo, že ju sprevádza „bezprecedentná eskalácia konfiškácie palestínskej pôdy“.
Trinásť osadníckych štvrtí, ktorých výstavbu schválil izraelský kabinet, sa nachádza po celom Predjordánsku. Niektoré z nich sú súčasťou väčších osád, zatiaľ čo iné sú prakticky samostatné. Ich uznanie za samostatné komunity podľa izraelského práva ešte nie je konečné.
Rada Ješa zastrešujúca samosprávne rady osád na Západnom brehu Jordánu privítala „normalizáciu“ rozširovanie osád a poďakovala Smotričovi za to, že to presadzoval. Podľa údajov Európskej únie sa v roku 2023 zaznamenal 30-ročný rekord v počte povolení na výstavbu osád, ktoré Izrael vydal.