„Ak sa lietadlo zrúti pre technickú poruchu, dá sa to asi ľahšie prijať ako toto, čo nedáva žiadny zmysel. 149 ľudí muselo zomrieť, pretože jeden človek už nechcel žiť,“ uviedol pre denník Kölner Stadt-Anzeiger Ulrich Wessel, bývalý riaditeľ Gymnázia Josepha Königa v meste Haltern am See.
Práve táto škola akoby tragédii dala tvár – medzi obeťami boli jej dve mladé učiteľky a 16 študentov, ktorí sa vracali zo Španielska.
Airbus 320 spoločnosti Germanwings, dcérskej firmy Lufhansy, štartoval z Barcelony 24. marca 2015 o 10.01 h. Lietadlo so 144 cestujúcimi a šiestimi členmi posádky mierilo späť do nemeckého Düsseldorfu.
Keď po necelej polhodine dosiahlo stanovenú letovú výšku 38-tisíc stôp (11 580 metrov), kapitán zašiel na toaletu. Kontrolu nad lietadlom zveril prvému dôstojníkovi 27-ročnému Andreasovi Lubitzovi.
Ten však hneď po jeho odchode zadal do autopilota novú výšku 100 stôp (asi 30 metrov) a uzamkol kokpit, takže sa tam kapitán už nevedel dostať.
Ako neskôr ukázalo vyšetrovanie, niekoľko minút sa tam dobýjal, ale dvere sú pre hrozbu teroristického útoku vyrobené tak, aby odolali. Airbus medzitým klesal k zemi a na hlásenie letových dispečerov nikto nereagoval.
Čítajte viac Lufthansa zaplatí rodinám obetí leteckého nešťastia vysoké odškodné
O 10.41 h napokon lietadlo s rýchlosťou asi 700 km/h vrazilo vo výške 1 550 metrov do skalného masívu Trois-Évêchés v provensalských Alpách blízko obce Le Vernet. Náraz bol taký prudký, že ho doslova rozdrvilo na drobné kúsky.
Čierne skrinky (hlasový záznamník a zapisovač letových údajov) sa však našli, vďaka čomu bola už dva dni po havárii známa jej príčina – takzvaná rozšírená samovražda.
Lubitzov zamestnávateľ vôbec nevedel, že za knipel posadil psychicky narušeného pilota. Prvé problémy mal už v roku 2008, keď začal s výcvikom v Lufthanse.
Už po dvoch mesiacoch ho prerušil, aby sa liečil u psychiatra. Trpel ťažkými depresiami a už v tom čase – ako vyplýva z denníkov, ktoré si písal na radu terapeuta – rozmýšľal o samovražde.
Foto: SITA/AP, Yves Malenfer
Trvalo takmer rok, kým sa v auguste 2009 vrátil k výcviku. Lekári s tým súhlasili a Lufthansa o jeho liečbe vedela, no vedeniu Germanwings tieto informácie neposkytla.
V júni 2014 sa tam Lubitz stal druhým pilotom a zdalo sa, že je v poriadku. Športoval, zabehol polmaratón, susedia a známi ho opisovali ako milého a veselého človeka, aj keď trocha tichého.
Nikto netušil, že za pár mesiacov pred haváriou navštívil až 41 lekárov. Opäť ho sužovali depresie i panické ataky a hoci vyšetrenia nič také nepotvrdili, namýšľal si, že prichádza o zrak a nebude môcť lietať.
Čítajte viac Pilot zrúteného airbusu o svojej chorobe príliš nehovoril
Bral antidepresíva a hromadu ďalších liekov, dva týždne pred katastrofou mu jeden z odborníkov odporučil, aby sa liečil na psychiatrickej klinike. V deň nehody ani nemal letieť, lebo mal vypísanú péenku.
Lubitz ju však roztrhal a východisko zo svojho nešťastia našiel v samovražde, ktorú si starostlivo naplánoval. Po jeho čine mnohí obviňovali psychiatrov, ako to mohli dopustiť. Prečo o jeho stave neinformovali zamestnávateľa, prečo nevarovali letecké úrady?
Psychiatri sa bránili tým, že nemohli porušiť lekárske tajomstvo, no pravdou je aj to, že im Lubitz klamal. Tvrdil, že momentálne nelieta, že má prestávku.
Je zvykom, že po leteckých haváriách experti navrhujú opatrenia, aby sa podobné tragédie v budúcnosti neopakovali. V tomto prípade to však veľa neprinieslo.
Francúzsky úrad BEA, ktorý katastrofu vyšetroval, síce lekárov vyzval, aby informovali o zdravotnom stave pacienta, ak ohrozuje bezpečnosť pasažierov, ale nepochodili.
Narušenie dôverného vzťahu medzi lekárom a pacientom by podľa odborníkov otvorilo Pandorinu skrinku. Na koho by sa to vzťahovalo? Len na pilotov, alebo aj na rušňovodičov, vodičov autobusov, policajtov? Návrh zmietli zo stola.
Čítajte viac Havária lietadla na Zlatých pieskoch nebola nikdy záhadou
Dlho nevydržalo ani ďalšie odporúčanie známe ako „minimum cockpit occupancy“. Išlo o zásadu, aby v kokpite zakaždým zostali aspoň dvaja členovia posádky (namiesto jedného z pilotov napríklad letuška).
Veľa aeroliniek to zaviedlo, no postupne od toho upustili. Bolo to príliš nepraktické a podľa expertov to, naopak, zvyšovalo riziko, že sa počas takých výmen do kokpitu dostanú únoscovia.
Germanwings preto prijalo aspoň vlastné opatrenia. V rámci povinnej lekárskej prehliadky, ktorú jej piloti musia absolvovať raz do roka, po novom podstupujú aj psychologické vyšetrenie a pred každým letom sa podrobujú testom na prítomnosť alkoholu, drog či liekov.