Najprv pripomeňme, že väčšina krajín vo svete sa zaviazala nepoužívať protipechotné míny (respektíve zničiť existujúce). Ottawský dohovor o ich zákaze podpísalo 163 členov OSN, medzi signatármi sa nenachádzajú napríklad USA, Rusko a Čína. Poliaci a Balti už oznámili, že odstúpia od tejto konvencie, a Fíni naznačujú, že sa asi rozhodnú rovnako.
Betónové zátarasy v oblasti poľsko-ruských hraníc už existujú. Vláda vo Varšave plánuje vystužiť ochranu svojho pohraničného pásma s protipechotnými mínami. Podobné úvahy sa objavili vo všetkých troch pobaltských štátoch i vo Fínsku. „Tento krok bude vyžadovať súhlas parlamentu v každej z týchto krajín," poznamenala stanica Deutsche Welle. Prevláda názor, že pôjde iba o nevyhnutnú formalitu.
Čítajte viac NATO bez Ameriky? Európa hľadá spôsob, ako sa chrániť pred Trumpom
Keď poslanci schvália návrh, dokument ešte musí podpísať prezident. Každý štát potom o svojom rozhodnutí bude informovať OSN. „Celý proces odstúpenia od dohovoru potrvá približne šesť mesiacov," podotkol podľa serveru Gazeta Wyborcza poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.
Posilnenie ochrany hraníc na severovýchode Európy súvisí jedine s pocitom ohrozenia z expanzívneho Ruska. „Výrazne sa zvýšili vojenské hrozby, ktorým čelia členské štáty NATO susediace s Ruskom a Bieloruskom," upozornili v spoločnom vyhlásení ministri obrany Poľska a trojice pobaltských štátov.
V regióne má najdlhšiu hranicu s Ruskom Fínsko a oveľa kratšiu Estónsko i Lotyšsko. Poľsko a Litva susedia iba s Kaliningradskou oblasťou, čo je ruská enkláva nachádzajúca sa medzi týmito dvomi štátmi. Bielorusko je v tejto oblasti sused Poľska, Litvy a Lotyšska (na juhu hraničí s Ukrajinou a na svojom severovýchode s Ruskou federáciou).
Námestník poľského ministra obrany Pawel Bejda povedal, že v pláne je zamínovať hranice s ruskou enklávou i s Bieloruskom. „V súčasnosti nevlastníme protipechotné míny, ale mohli by sme ich vyrábať. Dalo by sa hovoriť o niekoľkých stotisícoch mín, možno o jednom milióne kusov," uviedol pre rozhlasovú stanicu RMF. Pokračoval, že o výrobu mín by sa postarala jedna domáca zbrojovka. Bejda podotkol, že z mín by vznikla bariéra, ktorá neexistovala medzi Západom a Sovietskym zväzom ani v období studenej vojny.
Poľský veľvyslanec v Kyjeve Piotr Lukaszewicz zdôraznil, že si treba zobrať ponaučenie z udalostí vo februári 2022, keď Putinova armáda vtrhla na Ukrajinu. „Vyplýva to z ukrajinskej skúsenosti. Príklady Buče a Irpiňu naučili Európanov, zvlášť Poliakov, že vrahom a násilníkom nemôžeme dovoliť preniknúť na naše územie," uviedol pre server Ukrajinskaja pravda. Dve mestá, o ktorých sa zmienil, zažili jednu z najhorších podôb ruskej invázie na Ukrajinu.
O pláne rozmiestniť takpovediac smrtonosnú pascu v podobe mín hovoria aj vo Vilniuse. Čiže v Litve, ktorá sa rozhodla výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu. Kým vlani to boli tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), v tomto roku to budú až štyri percentá HDP. (Na Slovensku sa tento ukazovateľ pohybuje okolo dvoch percent HDP.)
Podobný tón reči je počuť v Tallinne. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna, ktorý považuje šéfa Kremľa Vladimira Putina za hrozbu, použil aj tento argument: „Je nesprávne, ak sami sebe zakazujeme používať zbrane, ktoré je Rusko ochotné použiť proti nám," obhajuje zámer odstúpiť od Ottawského dohovoru z roku 1997 v narážke na to, že Rusi ho neprijali.
Aj Lotyšsko sa sa chystá konať podobne. „Rusko naďalej predstavuje hrozbu bez ohľadu na to, ako sa vyvíja jeho nepriateľstvo voči Ukrajine. Odstúpenie od Ottawského dohovoru má potenciál zabezpečiť výboru protipechotných mín," uviedol vo svojom vyhlásení lotyšský minister obrany Andris Spruds.
A čo sa očakáva v Helsinkách? Jasne to naznačil už vlani v novembri fínsky prezident Alexandr Stubb: „Východiskovým bodom je to, že Rusko stelesňuje našu najväčšiu bezpečnostnú hrozbu. Proti tejto hrozbe sa musíme postaviť nejakým spôsobom. Svet je teraz veľmi odlišný v porovnaní s tým, ako vyzeral, keď sme priali Ottawský dohovor," citovala ho agentúra Reuters. Stubb poukázal na to, že Ukrajinci na viacerých úsekoch frontu dokázali zastaviť postup ruskej armády aj vďaka rozmiestneným mínam.
Štáty na severovýchodnom krídle NATO vidia možné nebezpečenstvo nielen priamo na ruskom území. Zvlášť Poliaci zjavne nedôverujú ani bieloruskému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi ako komplicovi Putina. „Nikdy! Nikdy!" na jeseň 2021 dôrazne odpovedal samozvaný bieloruský prezident na otázku, či by Rusi mohli vtrhnúť na ukrajinskú pôdu aj z teritória Bieloruska. Vo februári 2022 sa však stal presný opak: Lukašenko otvoril cestu ruským vojakom smerom na Ukrajinu zo svojho územia.
Čítajte viac Nadiktuje Putin EÚ budúcnosť? Únia chce postaviť obranný val
Poľsko posilňuje ochranu svojich hraníc s Bieloruskom už dlhšiu dobu, čo súvisí s náporom ilegálnych migrantov. Vo Varšave obviňujú Lukašenka, že začal dovážať týchto ľudí z afrických a ázijských krajín a následne im ponúkol príležitosť pokúsiť sa o prekročenie poľských hraníc. V pohraničí preto Poliaci postavili dlhý vysoký plot. Projekt východného štítu, ako nazvali ochranu svojich hraníc, počíta v najbližších piatich rokoch s vynaloženými nákladmi v prepočte 2,4 miliardy eur. Je to suma, ktorá pokrýva finančné potreby pozdĺž hraníc s Bieloruskom i s Kaliningradskou oblasťou. Poliaci plánujú vybudovať aj bunkre v týchto lokalitách.
Štáty severovýchodného krídla NATO dúfajú, že časť peňazí na posilnenie hraníc získajú z Bruselu. Nie však od Severoatlantickej aliancie, pretože tá nemá vlastné rozpočtové zdroje. Fíni, Balti a Poliaci sa spoliehajú, že im finančne pomôže Európska komisia. Vlani im už vyčlenila dokopy 170 miliónov eur na ochranu hraníc, ale očakávajú vyššiu sumu. Takmer tretinu týchto peňazí eurokomisia vyčlenila Poľsku. Časť sa ušla aj Nórsku, ktoré je člen NATO, ale nie Európskej únie, no funguje ako súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru.
V Moskve dávajú najavo, že posilnenie severovýchodného krídla NATO považujú za tragikomické. Rusi tvrdia, že nie oni, ale, naopak, Severoatlantická aliancia chce diktovať svoje podmienky vo svete, a dodávajú, že akékoľvek spevnenie hraníc svojich susedov vidia ako ich zbytočne vyhodené peniaze.