Z najnovšieho prieskumu verejnej mienky vyplynulo, že Zelenskyj jednoznačne dominuje v rebríčku dôveryhodnosti. Má to však háčik: do veľkej ankety nebol zaradený niekdajší šéf armády Zalužnyj, ktorý od marca 2024 pôsobí vo funkcii veľvyslanca v Británii. Prieskum uskutočnilo Razumkovo centrum. Rešpektované stredisko politických štúdií nerobilo telefonický prieskum, ale priamo v teréne oslovilo viac ako 2-tisíc občanov.
Zelenského označili za dôveryhodného tri pätiny respondentov (59,6 %). Opačný názor má tretina opýtaných (33,3 %). Ostatní oslovení sa nedokázali jasne vyjadriť. Rozdiel medzi stúpencami a odporcami prezidenta vychádza 26,3 % v jeho prospech. Plusové znamienko pri tomto porovnaní má už iba riaditeľ tajnej služby Vasyl Maljuk (+15,8 %) a šéf Nikolajivskej oblasti Vitalij Klim (0,7 %). Všetci ďalší sú takpovediac mínusoví: minister vnútra Ihor Klimenko (-15,3 %), starosta Kyjeva Vitalij Kličko (-15,5 %), minister obrany Rustem Umerov (-23,7 %). Premiérovi Denysovi Šmyhalovi verí 25 % opýtaných, 56,5 % mu nedôveruje (rozdiel –31,5 % v jeho neprospech).
Čítajte viac Zalužnyj: Tretia svetová vojna sa začala
Server RBK-Ukrajina naznačil, že Zelenského môže výsledok prieskumu potešiť: „Za posledný polrok úroveň jeho podpory stúpla. V septembri 2024 mu dôverovalo 51,2 % respondentov." Vlani na jeseň mu Razumkovo centrum nameralo o 9,7 % percenta viac prívržencov ako odporcov.
Na začiatku tohto mesiaca sa objavil informácia, že americkí oficiálni predstavitelia nadviazali dôverné kontakty s dvomi niekdajšími ukrajinskými lídrami, ktorí sú stále politicky aktívni. Ide o bývalého prezidenta Petra Porošenka a o expremiérku Juliju Tymošenkovú. Po tejto správe sa začalo špekulovať, že šéf Bieleho domu Donald Trump skúša hľadať prípadnú novú hlavu štátu namiesto Zelenského. Ich popularita je však veľmi nízka, čo potvrdil aktuálny prieskum. Porošenkovi dôveruje 17 % respondentov, naopak, za nedôveryhodného ho považuje 74,9 % opýtaných. Tymošenková je na tom ešte horšie: má len 10,6 % stúpencov a až 82,6 % odporcov. (Chýbajúce percentá u oboch politikov tvoria Ukrajinci, ktorí sa nevedeli jasne vyjadriť.)
Razumkovo centrum nezaradilo do veľkej ankety Zalužného, čo môže viesť k špekuláciám o zaujatosti. Tým, že sa bývalý najvyšší veliteľ ozbrojených síl v prieskume neobjavil, môžu ľudia konšpirovať, že inštitút nechcel upriamiť pozornosť na obľúbeného generála. Až v takej miere populárneho, že keby sa rozhodol odísť z diplomacie do politiky, mohol by vážne ohroziť cestu Zelenského k jeho znovuzvoleniu za prezidenta. Ukazujú to viac-menej všetky prieskumy v ostatnom čase.
Sociologické stredisko Socis minulý mesiac zistilo, že v prvom kole volieb by získali najviac hlasov terajší prezident a niekdajší šéf armády, ale v opačnom poradí mien: Zalužnyj 27,2 %, Zelenskyj 15,9 %. Ďalšie percentá sa rozdrobili medzi iných 10 potenciálnych kandidátov a takmer tretina opýtaných by nedala svoj hlas nikomu, prípadne ide o nerozhodnutých voličov alebo o takých, čo by si vybrali niekoho úplne iného, ako mali možnosť uviesť z mien na predloženom zozname od anketárov.
Čítajte viac NATO bez Ameriky? Európa hľadá spôsob, ako sa chrániť pred Trumpom
Britský časopis The Economist si dal vypracovať pred mesiacom prieskum, ktorý ukázal, že v druhom kole volieb by s výrazným náskokom zvíťazil Zalužnyj: volilo by ho približne 65 percent Ukrajincov. Nateraz nie je jasné, kedy budú voliči rozhodovať o budúcom prezidentovi. Počas platnosti vojnového stavu nie je možné podľa ústavy usporiadať voľby. Zelenskyj preto zostáva na čele štátu aj od mája 2024, keď mu vypršalo jeho prvé funkčné obdobie.
Razumkovo centrum sa pýtalo respondentov aj na vhodný termín prezidentských volieb. Pripomeňme, že Trump dal najavo, že Ukrajinci by mohli hlasovať aj počas vojnového stavu. Zelenskyj aj väčšina ukrajinských politikov to považujú za neakceptovateľné. Čo si myslia bežní občania? Voliť hlavu štátu ešte pred ukončením vojny si želá len 22 % respondentov. Dve tretiny (66 %) opýtaných to jednoznačne odmietajú (zvyšok oslovených nemá jasný názor).
Zelenskyj opakovane ubezpečil, že voľby sa uskutočnia čo najskôr po ukončení vojny. Prieskum Razumkovho centra ukázal, že 36 % percent Ukrajincov by chcelo hlasovať čo najskôr, keď nastane definitívny pokoj zbraní, 35 % iných by uprednostnilo voľby potom v priebehu najbližších šiestich mesiacov. Ostatní sa k priklonili k neskorším termínom.