Na problém upozornila štúdia Izraelčania v zahraničí: transformácia židovskej diaspóry?, ktorú pred pár dňami zverejnil Inštitút pre výskum židovskej politiky (JPR) v Londýne.
„Môžeme povedať, že z kultúrneho a demografického hľadiska nastal skutočný zlom. Možno koniec jednej éry,“ citoval britský denník autora správy Daniela Staetského.
„Zakladatelia štátu Izrael by si asi nikdy nepredstavovali, že to bude Izrael, kto bude omladzovať európske židovské komunity, a nie naopak,“ dodal.
Najviac láka USA a Európa
Štúdia poskytuje podrobný prehľad o emigrácii zo židovského štátu, hoci vychádza hlavne z údajov zozbieraných v rokoch 2021 až 2023.
Neodráža teda zmeny v populácii, ku ktorým došlo po tom, čo palestínska teroristická organizácia Hamas v októbri 2023 napadla Izrael, na čo Tel Aviv odpovedal vojenským zásahom v Pásme Gazy a neskôr aj v Libanone.
Podľa izraelského štatistického úradu krajinu vlani opustilo 82 700 občanov, čo je výrazný nárast oproti predošlému roku, keď ich odišlo 55-tisíc. V predchádzajúcej dekáde 2010 až 2020 pritom zo židovského štátu emigrovalo iba približne 35-tisíc ľudí ročne.

Mnohí Izraelčania sa tiež vracajú. Vlani ich bolo asi 23 800 a prišlo aj 32 800 nových prisťahovalcov. Aj tak je ich však o 26-tisíc menej ako tých, čo z vlasti odišli. Rast populácie preto klesol z 1,6 na 1,1 percenta. (Ešte v roku 2022 dosahoval 2,2 percenta.)
Z uvedeného počtu 630-tisíc Izraelčanov, ktorí teraz žijú v zahraničí, sa zhruba 328-tisíc v Izraeli narodilo, zvyšných 302-tisíc má pôvod v cudzine.
Štúdia pripomína, že ak sa k izraelským emigrantom započítajú aj ich deti narodené v zahraničí, skupina sa rozrastie až na 955-tisíc ľudí. Asi 80 percent z nich tvoria Židia, zvyšok moslimovia alebo príslušníci iných národností.

Všetko sú to však ľudia, ktorí by Izraelu pomohli zlepšiť demografický vývoj. „Vidíme, že keby všetci zostali v Izraeli, krajina by mala asi o ďalší milión obyvateľov viac, možno jedenásť namiesto súčasných desať miliónov,“ porovnal Staetsky pre denník The Times of Israel.
„Nie som si istý, či je celkový rozdiel pre Izrael taký dramatický, ale iní možno nesúhlasia,“ poznamenal.
Najviac izraelských rodákov sa presťahovalo do Severnej Ameriky, kde ich dnes žije vyše 202-tisíc, no veľa ich je aj v Európe (101-tisíc). V krajinách Oceánie našlo domov 13 200 ľudí narodených v Izraeli, v Ázii 5 440, v Latinskej Amerike 5 700 a v Afrike 1 150.

Pokiaľ ide o štáty, najviac z nich si pre nový život vybralo USA, Kanadu, Nemecko, Veľkú Britániu či Austráliu.
Z krajín bývalého socialistického bloku uprednostnili Maďarsko, kde býva zhruba 1 900 izraelských rodákov, Rumunsko (1 560), Česko (760) a Bulharsko (740). Na Slovensko sa presťahovalo takmer 260 ľudí narodených v Izraeli.
Podľa štúdie žijú až tri štvrtiny izraelských emigrantov v anglicky hovoriacich krajinách a bezmála polovica v Spojených štátoch.
Zlá krajina pre život
Ako pripomenul britský denník The Guardian, emigranti z Izraela sú nečakanou posilou pre židovské komunity v Európe, ktoré sa po druhej svetovej vojne výrazne zmenšili. Ich prestarnutá populácia teraz vďaka prisťahovalcom z Izraela znova rastie.
Napríklad v Nórsku tvoria emigranti z Izraela spolu so svojím potomstvom už takmer polovicu tamojšej židovskej menšiny, vo Fínsku viac ako 41 percent a vyše 20 percent v Bulharsku, Írsku, Španielsku či Holandsku.

Podľa šéfa JPR Jonathana Boyda majú prichádzajúci Izraelčania veľký vplyv na pôvodné židovské komunity. „Kamkoľvek prídu, niečo so sebou prinesú. Prinášajú do tých krajín každodennú izraelskú kultúru,“ priblížil pre noviny The Guardian. Vďaka nim sa medzi európskymi Židmi rozšírilo i používanie hebrejských mien, ale aj súčasná izraelská gastronómia.
„V Londýne ste pred pätnástimi rokmi mohli nájsť len aškenázske jedlo, no nikoho, kto by predával kibbeh (tradičnú špecialitu z koreneného mletého mäsa, cibule a obilnín, pozn. red.). Teraz ho majú vo všetkých obchodoch,“ uviedol Staetsky pre denník The Times of Israel. U iných komunít, ktoré boli skôr sekulárne, sa zase prebúdza židovská viera a identita.
Zato v Izraeli začali správy o veľkom náraste emigrantov vyvolávať obavy, pretože často ide o vzdelaných a mladých ľudí, ktorí si v cudzine zakladajú rodiny. Mnohí preto varujú, že Izraelu hrozí „odlev mozgov“.
Aaron Ciechanover, popredný izraelský biochemik, ktorý v roku 2004 získal Nobelovu cenu, už upozornil, že židovský štát je vo „vážnom nebezpečenstve“, lebo prichádza o najlepších a najbystrejších ľudí. Ako príklad uviedol lekárov, ktorých je v nemocniciach veľký nedostatok.

„Len čo ich odíde 30-tisíc, prídeme o krajinu,“ zdôraznil na konferencii v auguste minulého roka. „Sú to ľudia, ktorí krajinu opúšťajú, pretože pre nich nie je dobrá,“ zhodnotil vedec.
Vinu za to dáva izraelským politikom, ktorí „násilne preberajú moc“ a spoločnosti, ktorá to toleruje. Mladí Izraelčania chcú podľa neho žiť v slobodnej liberálnej demokracii.
Správy v podobnom duchu priniesli aj viaceré izraelské médiá. Príčiny nachádzali predovšetkým v neustálom strachu z vojny a teroristických útokov, ale aj v neistej politickej situácii či v zhoršujúcich sa životných podmienkach.
„Niet divu, že ľudia opúšťajú Izrael,“ konštatoval nedávno vplyvný izraelský denník Jediot achronot. Problémom sa zaoberali už i poslanci izraelského parlamentu.
Kam sa presťahovalo najviac ľudí narodených v Izraeli
Krajina | počet izraelských rodákov |
USA | 168 700 |
Kanada | 33 800 |
Nemecko | 23 150 |
Veľká Británia | 23 200 |
Austrália | 12 100 |
Francúzsko | 8 500 |
Holandsko | 7 000 |
Taliansko | 4 700 |
Švajčiarsko | 4 200 |
Španielsko | 4 000 |
Belgicko | 3 600 |
Švédsko | 2 800 |
Zdroj: Israelis abroad: The transformation of the Jewish Diaspora? Pozn.: Zaokrúhlené čísla do roku 2023.