1127. deň: Macron posiela Ukrajine pomoc za dve miliardy eur. Na Charkov udreli ruské drony: 17 zranených

Čítajte viac 1126. deň: Kremeľ po týždni zverejnil zoznam energetických zariadení, na ktoré od 18. marca „neútočí“

23:36 Takmer dve desiatky zranených si dnes večer vyžiadal nálet ruských dronov na Charkov a obec Zoločiv, ležiacu severne od druhého najväčšieho ukrajinského mesta. „Zatiaľ sa vie o deviatich ranených v Charkove a ôsmich v Zoločive,“ napísal denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady.

„Medzi ranenými v Charkove je 12-ročné dievča,“ napísal na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Oleh Synehubov o následkoch náletyu ruských dronov. Medzi ranenými po útoku na Zoločiv je aj štvorročné dievča, uviedla ukrajinská prokuratúra.

„Na tomto pozadí (ruských náletov na ukrajinské mestá) je rozhodne nevhodné a neužitočné hovoriť o zmiernení tlaku na Rusko, zrušení sankcií atď. Rusko zabíja a predlžuje túto vojnu každý deň. Americký návrh na bezpodmienečné prímerie leží na stole už pol mesiaca. Pre záchranu životov je potrebné vyvinúť tlak na Rusko. Je potrebné, aby diplomacia fungovala rýchlejšie a kompletnejšie. Bez tlaku na Rusko nebude výsledok,“ okomentoval situáciu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

21:45 Francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii s Volodymyrom Zelenskym vyzval Moskvu na akceptovanie navrhovaného 30-dňového prímeria s Kyjevom „bez akýchkoľvek podmienok“. Vyhlásil tiež, že Paríž Ukrajine poskytne dodatočnú vojenskú pomoc vo výške asi dvoch miliárd eur, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Ak Moskva dohodu o prímerí neakceptuje, bude to podľa francúzskeho lídra značiť pretrvávajúcu ruskú „túžbu po vojne“.

„Ukrajina dala súhlas s prímerím bez podmienok. Rovnaký záväzok očakávame aj od Ruska… Dnes vidím, že vôľou Moskvy je prepísať a reinterpretovať to, čo bolo prerokované a dohodnuté, vymenovaním nových podmienok. Rusko zďaleka nedokazuje, že chce mier, ale každým dňom pokračuje v intenzívnych úderoch na ukrajinské územie,“ vyhlásila hlava Francúzska.

V rámci dodatočnej vojenskej pomoci v hodnote dvoch miliárd eur poskytne Paríž Kyjevu aj protitankové strely, rakety zem-vzduch a bezpilotné lietadlá, ozrejmil Macron.

Francúzsky prezident dodal, že je príliš skoro uvažovať o zrušení sankcií voči Rusku. „Nebudeme rušiť sankcie, je to príliš predčasné. V konečnom dôsledku závisí… zrušenie sankcií výlučne od rozhodnutia Ruska dodržiavať medzinárodné právo,“ vysvetlil Macron.

Agentúra AP doplnila, že v prípade nového ruského útoku na Kyjev by naň podľa Macrona mohli odpovedať európske ozbrojené sily, ktorých nasadenie na Ukrajine bolo navrhované spolu s prípadnou mierovou dohodou.

21:04 Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyhlásil, že Spojené štáty preskúmajú ruské požiadavky v súvislosti s dohodou o prímerí v Čiernom mori. Upozornil tiež, že uzavretie mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom si vyžiada čas.

„Nebude to jednoduché. Bude to trvať nejaký čas, ale aspoň sme na ceste a hovoríme o týchto veciach,“ povedal Rubio na tlačovej konferencii počas návštevy Jamajky.

Spojené štáty uzavreli v utorok separátne dohody s Ukrajinou a Ruskom o pozastavení útokov v Čiernom mori a proti energetickým zariadeniam. Washington tiež súhlasil s tým, že bude presadzovať zrušenie niektorých sankcií voči Moskve.

Krátko po oznámeniach USA Kremeľ uviedol, že požaduje, aby Západ zrušil sankcie voči banke Rosseľchozbank a trvá aj na zrušení obmedzení na obsluhu lodí plaviacich sa pod ruskou vlajkou zapojených do obchodu s potravinami a hnojivami, ako aj na zrušení obmedzení dodávok poľnohospodárskych strojov a tovaru na výrobu potravín a hnojív do Ruska.

Čítajte viac Okamžité prímerie v Čiernom mori? Až keď sa zrušia sankcie, odkázal Kremeľ. Zelenskyj: Putin klame

„Budeme to vyhodnocovať. Niektoré z týchto podmienok zahŕňajú sankcie, ktoré nie sú naše,“ upozornil Rubio s tým, že spomínané sankcie uvalila Európska únia.

Európska komisia v stredu vyhlásila, že základnou podmienkou na zrušenie protiruských sankcií je úplné a bezpodmienečné stiahnutie ruských síl z ukrajinského územia.

17:03 Ukrajina v stredu obvinila Rusko z neschopnosti zaistiť bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú Moskva okupuje už viac ako tri roky. Podľa Kyjeva bol v elektrárni poškodený zásobník nafty. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorú v rovnomennej ukrajinskej oblasti okupuje Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, je so šiestimi blokmi najväčšia atómová elektráreň v Európe. Obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z jej ostreľovania.

„Dostali sme správy o poškodení zásobníka nafty v Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni,“ uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj na sociálnej sieti X. Podľa Ukrajiny by uniknutým palivom mohli byť napájané núdzové generátory elektrárne až po 25 dní. Ruská strana zatiaľ o úniku nafty neinformovala.

16:25 Taliansko teraz nepočíta s vyslaním svojich vojakov do misie na Ukrajinu. Uviedol to dnes taliansky úrad vlády po schôdzi koalície pred štvrtkovým rokovaním v Paríži. Krátko pred vyhlásením ale minister zahraničia Antonio Tajani povedal novinárom, že by talianski vojaci mohli byť súčasťou misie OSN na Ukrajine, napísala agentúra ANSA. O vyslaní vojakov niektoré európske krajiny rokujú v rámci zvažovaných bezpečnostných záruk, ktoré by mohli poskytnúť Ukrajine v prípade prímeria či mieru s Ruskom.

O vyslaní vojakov dnes talianska premiérka Georgia Meloniová rokovala s predsedami ďalších koaličných strán Tajanim a Matteom Salvinim a ministrom obrany Guidom Crosettom. Rokovania sa uskutočnili pred štvrtkovou schôdzkou v Paríži, kde sa dá čakať, že lídri prítomných krajín budú o bezpečnostných zárukách opäť rokovať. Meloniová by sa stretnutia v Elyzejskom paláci mala zúčastniť.

Počas dnešného rokovania v Ríme sa lídri vládnych strán zhodli na potrebe zabezpečiť „silné a účinné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu“, uviedol úrad vlády. Podľa vyhlásenia by sa o to mali postarať európske krajiny a Spojené štáty. „Schôdza umožnila zopakovať, že sa nepočíta so žiadnou národnou účasťou vo vojenských jednotkách na území (Ukrajiny),“ uviedol úrad vlády.

16:03 Vzťahy medzi Kyjevom a Washingtonom sú „opäť na dobrej ceste“, uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Odkazoval na februárový spor medzi lídrami USA a Ukrajiny v Oválnej pracovni Bieleho domu, informuje TASR podľa stredajšej správy agentúry Reuters.

Rokovania o potenciálnom prímerí, ktoré sa konali v Saudskej Arábii, podľa Jermaka poskytli Kyjevu príležitosť ukázať predstaviteľom Spojených štátov, že je otvorený spolupracovať so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. Jermak zároveň poukázal na kontrast v prístupe Ruska, ktoré si podľa neho kladie podmienky k mierovej dohode.

„Myslím si, že s Američanmi vedieme skvelé rozhovory,“ vyhlásil Jermak v rozhovore v utorok večer. „Myslím si, že sme znovu na dobrej ceste,“ zdôraznil šéf prezidentskej kancelárie.

15:34 Švédsko plánuje v priebehu nasledujúcich desiatich rokov zvýšiť svoje výdavky na obranu o približne 300 miliárd korún (takmer 28 miliárd eur). Na stredajšej tlačovej konferencii v Štokholme to oznámil premiér Ulf Kristersson s tým, že jeho menšinová vláda sa na tom dohodla s pravicovo-populistickými Švédskymi demokratmi (SD), ktorí ju podporujú v parlamente. Informovala o tom agentúra AFP.

Švédsko po skončení studenej vojny drasticky znížilo svoje výdavky na obranu, no po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom v roku 2014 zmenilo kurz.

Táto škandinávska krajina, ktorá sa len vlani v marci stala 32. členom NATO, v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,4 percenta hrubého domáceho produktu; do roku 2030 sa má tento podiel zvýšiť na 3,5 percenta.

14:25 Generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu počas návštevy vo Varšave varoval, že západná aliancia odpovie ničivým úderom na akýkoľvek útok Ruska na Poľsko alebo iného aliančného spojenca, informuje TASR.

Čítajte viac Šéf NATO Rutte: Odpoveď NATO na akýkoľvek útok na Poľsko či iného spojenca bude zničujúca

13:43 Jednou z najväčších bezpečnostných výziev v strednodobom horizonte pre Slovensko bude zamedziť trafike so zbraňami, pochádzajúcimi z vojny na Ukrajine. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) to po stredajšom rokovaní vlády priznal v súvislosti s medializovanými informáciami o rozmáhajúcom sa čiernom trhu so zbraňami, ktoré sa používajú v rusko-ukrajinskom konflikte. Uviedol, že túto situáciu bezpečnostné zložky monitorujú.

Minister podotkol, že existuje riziko opakovania scenára po skončení vojny na Balkáne v 90. rokoch, ktoré boli poznačené tranzitom nebezpečných skupín i zbraní, rozširujúcich hrozby podsvetia. „Máme poučenie, preto situáciu i s ohľadom naň už teraz monitorujeme a vyhodnocujeme informácie,“ doplnil.

Priznal, že riziko je naozaj reálne. „Viete, aký obrovský problém má Ukrajina s korupciou, aký problém má s tým, aby zbrane, ktoré prúdia do krajiny, skončili tam, kde majú, a nie v rukách priekupníkov,“ upozornil. „Preto opakujem, že zo strednodobého hľadiska bude jednou z najväčších bezpečnostných výziev zabrániť prenikaniu nielen nebezpečných živlov, ale aj zbraní prostredníctvom čierneho trhu do podsvetia,“ skonštatoval.

13:32 Dovedna 23 ukrajinských občanov vrátane mnohých príslušníkov pluku Azov odsúdil v stredu ruský vojenský súd za zosnovanie štátneho prevratu a terorizmus. Uložil im tresty odňatia slobody v rozmedzí 13 do 23 rokov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP, AFP a TASS.

Pôvodne bolo súdených 24 osôb, jeden z obžalovaných však vlani vo väzbe zomrel a proces s ním tak ukončili. Medzi súdenými bolo 14 súčasných či bývalých príslušníkov elitného ukrajinského pluku Azov, ktorý Moskva označuje za teroristickú organizáciu, píše AP. Zvyšných desať osôb vrátane deviatich žien predstavoval pomocný vojenský personál, ako napríklad kuchári. Ruská agentúra TASS označuje všetkých 24 obžalovaných za príslušníkov pluku Azov.

Na pojednávaní sa zúčastnilo 12 obžalovaných. Podľa vyjadrenia svojho obhajcu sa všetci voči rozsudkom odvolajú. Zvyšných 11 osôb vrátane všetkých deviatich žien bolo súdených v neprítomnosti, keďže sa v rámci dvoch výmen vojnových zajatcov už vrátili na Ukrajinu.

12:36 Rusko by malo pristúpiť na prímerie v bojoch na Ukrajine bez akýchkoľvek podmienok, vyzvala dnes nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková. Ocenila, že sa Spojené štáty snažia prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkovať, varovala ale, aby sa Západ nenechal oklamať ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Nesmieme sa nechať ruským prezidentom klamať,“ uviedla Baerbocková, ktorá hovorila na okraj klimatickej konferencie v Berlíne. Snaha Spojených štátov o sprostredkovanie prímeria vo vojne na Ukrajine je podľa nej správna. Rusko by malo ale prijať návrh na úplné prímerie „bez ďalších podmienok“ a požiadaviek na ústupky a malo by tiež zastaviť „brutálne útoky proti ukrajinskému obyvateľstvu“.

12:05 Litva sa pripravuje na možný ruský útok na členov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) do roku 2030. Vilnius preto v najbližších rokoch bude aktívne vytvárať jednotky schopné odolávať agresii. Ako referuje web la.lv, na Konferencii predsedov parlamentov členských štátov Európskej únie v Štrasburgu to povedal litovský prezident Gitanas Nauséda.

Čítajte viac Litva sa pripravuje na možný ruský útok na členov NATO. Koľko času zostáva?

11:13 Masívny nočný ruský dronový útok proti Ukrajine je ďalším dôkazom toho, že Rusko sa napriek rokovaniam o prímerí neusiluje o skutočný mier. Uviedol to dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého útok poškodil ukrajinskú infraštruktúru.

„Rusko svojimi útokmi, doslova každú noc, stále hovorí nie návrhom našich partnerov,“ napísal Zelenskyj na sieti X s odvolaním sa na rokovania o prímerí, ktoré s oboma stranami vedú Spojené štáty.

Washington v utorok oznámil, že po rokovaní s delegáciami oboch krajín uzavrel dve samostatné dohody s Ukrajinou a Ruskom o prímerí v Čiernom mori. Ukrajina aj Rusko okrem toho súhlasili s prerušením útokov na energetickú infraštruktúru.

10:20 Vojenská spravodajkyňa ruskej televízie Prvý kanál Anna Prokofievová zomrela pri výkone svojho povolania v Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Zranený bol aj kameraman Dmitrij Volkov, ktorý ju sprevádzal. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru TASS, ktorú o tom v stredu informovala tlačová služba Prvého kanála.

Stanica dodala, že Prokofievová zomrela pri výbuchu nášľapnej míny.

Prokofievová mala 35 rokov. Vyštudovala žurnalistiku na Ruskej univerzite priateľstva národov Patrica Lumumbu (RUDN) a hovorila plynule španielsky. Pracovala v španielskej redakcii tlačovej agentúry Rusko dnes (Rossija segodňa). Od roku 2023 bola vojnovou spravodajkyňou Prvého kanála, pre ktorý prinášala reportáže zo zóny tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako sa v Rusku oficiálne označuje invázia ruských síl na Ukrajinu.

9:00 Ukrajinská protivzdušná obrana dnes zlikvidovala 56 zo 117 útočiacich ruských dronov. Uviedlo to ukrajinské letectvo, podľa ktorého ďalších 48 bezpilotných lietadiel nedoletelo do cieľa, zrejme pod vplyvom rádioelektronického rušenia signálu, informoval server RBK-Ukrajina. Náčelník vojenskej správy Kryvého Rihu na telegrame informoval o rozsiahlej deštrukcii v ním spravovanom meste. Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti v noci hlásil naopak útok ukrajinského dronu, ktorý podľa neho zranil jedného civilistu.

Ruské ministerstvo obrany ráno uviedlo, že protivzdušná obrana v noci na dnes zničila deväť ukrajinských dronov – päť nad Belgorodskou oblasťou, dva nad Kurskou oblasťou a ďalšie dva nad Čiernym morom.

Na Ukrajinu drony útočili od miest Millerovo, Kursk, Primorsko-Achtarsk a tiež z Ruskom okupovaného Krymu. „Prvé drony začali vstupovať do ukrajinského vzdušného priestoru o 20.30 h (19.30 h SEČ) z východu cez Charkovskú oblasť,“ napísal v noci web RBK-Ukrajina. Ďalšie ruské bezpilotné lietadlá sa podľa neho potom objavili nad juhoukrajinskými regiónmi, postupne server informoval o prelete bezpilotných lietadiel nad ďalšími oblasťami. Po polnoci miestneho času armáda hlásila nepriateľský dron v smere na Záporoží, mestom sa rozlievali explózie, napísal web.

8:30 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 907 220 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas utorka prišli Rusi o 1 280 vojakov, päť tankov, 15 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 59 dronov, 17 delostreleckých systémov a 77 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 430 tankov, 21 685 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 41 901 vozidiel a autocisterien, 25 207 delostreleckých systémov, 1 341 odpaľovacích raketových systémov, 1 117 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 30 818 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 786 kusov špeciálnej techniky.

7:05 Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že jeho sily v noci zostrelili deväť ukrajinských dronov vrátane dvoch nad Čiernym morom. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že pri útoku utrpela zranenia jedna osoba. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach v Rijáde dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori.

Agentúra Reuters konštatuje, že nebolo jasné, kedy a ako dohody o Čiernom mori nadobudnú platnosť. Bezprostredne tiež nebolo isté, či boli drony zamerané na ciele v Čiernom mori, alebo len prelietavali nad vodami.

5:50 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok uviedlo, že Záporožská jadrová elektráreň je ruským zariadením a nie je možné odovzdať ju pod kontrolu Ukrajiny alebo iného štátu, uviedla agentúra Reuters.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorú v rovnomennej oblasti okupuje Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, je so šiestimi blokmi najväčšia elektráreň v Európe. Nachádza sa na brehu Dnepra v blízkosti frontovej línie a obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z jej ostreľovania.

Ruské ministerstvo taktiež vyhlásilo, že spoločná prevádzka elektrárne nie je prípustná, pretože by nebolo možné riadne zabezpečiť „fyzickú a jadrovú bezpečnosť“ elektrárne.

Tvrdí, že Záporožská oblasť, ktorú čiastočne kontrolujú ruské sily, je jednou zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko anektovalo prostredníctvom referend, zorganizovaných sedem mesiacov po začiatku ruskej invázie a prezidentským dekrétom sa elektráreň formálne stala ruským majetkom. Západ odmietol spomínané referendá ako podvodné, pripomína Reuters.

„Návrat stanice do ruského jadrového sektora je už dlhší čas hotovou vecou,“ uviedol ruský rezort diplomacie. „Prevod Záporožskej elektrárne pod kontrolu Ukrajiny alebo inej krajiny je nemožný,“ dodalo ministerstvo.

Kyjev podľa Reuters žiada návrat elektrárne pod jeho jurisdikciu a odmieta anexiu ukrajinského územia referendami z jesene 2022 ako nelegálnu.

Americký prezident Donald Trump tento mesiac počas telefonátu s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským navrhol, že Spojené štáty by mohli pomôcť prevádzkovať a prípadne aj vlastniť ukrajinské jadrové elektrárne. Ukrajinský prezident vyhlásil, že elektrárne patria ukrajinskému ľudu. Dodal, že s Trumpom diskutovali o potenciálnych investíciách USA do elektrárne, píše Reuters.

Kremeľ v utorok zverejnil zoznam energetickej infraštruktúry, na ktorú sa vzťahuje prímerie, ktoré v Saudskej Arábii na separátnych rokovaniach dohodli delegácie Spojených štátov, Ruska a Ukrajiny. Podľa Kremľa sa bude prímerie uplatňovať na rafinérie, ropovody, plynovody a zariadenia na skladovanie ropy vrátane prečerpávacích staníc. Útoky budú zakázané aj na infraštruktúru určenú výrobu a prenos elektrickej energie, najmä na elektrárne, rozvodne, transformátory, rozvádzače, jadrové elektrárne a vodné elektrárne.

5:45 Rusko podniklo ďalší dronový útok na Ukrajinu, v rade oblastí je vyhlásený letecký poplach, zasahuje protivzdušná obrana. V noci na stredu to uviedol server RBK-Ukrajina okrem iného s odvolaním sa na ukrajinské letectvo. Náčelník vojenskej správy mesta Kryvyj Rih na telegrame informoval o rozsiahlej deštrukcii v ním spravovanom meste. Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti v noci hlásil útok ukrajinského dronu, ktorý podľa neho zranil jedného civilistu.

Ruské ministerstvo obrany ráno uviedlo, že protivzdušná obrana v noci na stredu zničila deväť ukrajinských dronov – päť nad Belgorodskou oblasťou, dva nad Kurskou oblasťou a ďalšie dva nad Čiernym morom. Ukrajinské letectvo zatiaľ svoje ranné súhrnné hlásenie o nočných ruských vzdušných útokoch nezverejnilo.

„Prvé drony začali vstupovať do ukrajinského vzdušného priestoru o 20.30 h (19.30 h SEČ) z východu cez Charkovskú oblasť,“ píše RBK-Ukrajina. Ďalšie ruské bezpilotné lietadlá sa podľa neho potom objavili nad juhoukrajinskými regiónmi, postupne server informoval o prelete bezpilotných lietadiel nad ďalšími oblasťami. Po polnoci miestneho času armáda hlásila nepriateľský dron v smere na Záporožie, mestom zneli explózie, napísal web.

„Masívny útok (dronov) Šáhidov. Najmenej 15 výbuchov,“ napísal náčelník vojenskej správy Kryvého Rihu Oleksandr Vilkul v utorok neskoro v noci na sieti Telegrame. „Všetci sú nažive, vďaka bohu. Je to naozaj zázrak. Deštrukcia je značná,“ dodal neskôr bez ďalších podrobností. Priemyselný Kryvyj Rih je rodným mestom prezidenta Volodymyra Zelenského a terčom ruských vzdušných útokov je pomerne často.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov medzitým v noci na stredu na telegrame uviedol, že na dedine Politotdelskij zaútočil ukrajinský dron, pričom jeden civilista utrpel zranenia. Vo viacerých budovách sú vyrazené okná, informácie o následkoch sa spresňujú, uviedol gubernátor.

Ukrajina sa ruskej vojenskej agresii bráni už vyše troch rokov, súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko opakovane bombarduje ukrajinské územie a tvrdí, že útočí na vojenské ciele alebo energetiku. Taktiež Kyjev uvádza, že sa pri útokoch na Rusko zameriava na vojenské ciele alebo energetické zariadenia, ktoré podporujú ruské vojnové ťaženie. Aj z Ruska občas prichádzajú správy o civilných obetiach. Civilistov zomreli už tisíce, drvivá väčšina z obetí sú Ukrajinci, napísala predtým agentúra Reuters.

Spojené štáty v utorok oznámili, že po rokovaní s delegáciami oboch krajín uzavreli dve samostatné dohody s Ukrajinou a Ruskom o prímerí v Čiernom mori. Moskva platnosť dohody o bezpečnosti plavby v Čiernom mori podmienila zrušením sankcií na niektoré banky a ďalšie spoločnosti zapojené do vývozu ruských poľnohospodárskych produktov, ktoré proti nim Západ zaviedol v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Ukrajina aj Rusko okrem toho súhlasili s prerušením útokov na energetickú infraštruktúru.