Päť rokov od začiatku pandémie choroby Covid-19 a viac ako tri roky od ruskej invázie na Ukrajinu chce Európska únia ukázať, že zvládne krízu, poznamenal k novému návrhu bruselský server Politico. V súvislosti s rastúcimi hrozbami hybridných útokov sa návrh zameriava aj na kybernetickú bezpečnosť, vrátane plánu na „európsky varovný systém kybernetickej bezpečnosti“.

Stratégia „prichádza v čase, keď Európska únia čelí čoraz zložitejším krízam a výzvam, ktoré nemožno ignorovať, od rastúceho geopolitického napätia a konfliktov, hybridných a kybernetických bezpečnostných hrozieb, manipulácie a zasahovania zo zahraničia až po klimatické zmeny a prírodné katastrofy“, uvádza sa v tlačovej správe. „Európska únia musí byť pripravená chrániť svojich občanov,“ dodáva exekutíva EÚ. Ide o ochranu nielen obyvateľov a ich bezpečnosti, ale aj fungovania únie, teda nemocníc, škôl či napríklad vnútorného trhu.
„Nové skutočnosti si vyžadujú novú úroveň pripravenosti v Európe. Naši občania, naše členské štáty a naše podniky potrebujú správne nástroje, aby mohli konať, aby zabránili krízam a rýchlo reagovali, keď dôjde ku katastrofe,“ okomentovala stratégiu šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Rodiny žijúce v záplavových oblastiach by mali vedieť, čo robiť, keď voda stúpne. Systémy včasného varovania môžu zabrániť tomu, aby regióny postihnuté lesnými požiarmi stratili drahocenný čas,“ dodala s tým, že EÚ je pripravená „podporiť členské štáty a dôveryhodných partnerov v susedstve pri záchrane životov a živobytia“.

Stratégia uvádza 30 kľúčových krokov a podrobný plán, ako ich splniť. Zameriava sa napríklad na zlepšenie systémov včasného varovania, posilnenie fungovania centra rýchlej reakcie ERCC, ktoré koordinuje pomoc pri pandémiách i iných krízach, zabezpečenie kontinuity základných služieb, ako je zdravotná starostlivosť a pitná voda, ale aj posilnenie pripravenosti populácie. To znamená okrem iného zvýšenie povedomia obyvateľstva o hrozbách a rizikách, ktoré sa môžu objaviť.

Riziká môžu byť prírodné katastrofy, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia a extrémne poveternostné javy spôsobené zmenou klímy, ďalej katastrofy spôsobené ľuďmi, ako sú priemyselné havárie, technologické poruchy a pandémia. Medzi ďalšie riziká komisie patria hybridné hrozby, teda kybernetické útoky, dezinformačné kampane, zasahovanie zo zahraničia a sabotáže kritickej infraštruktúry, ako aj geopolitické krízy, teda ozbrojené konflikty, vrátane možnej ozbrojenej agresie proti členským štátom.