1128. deň: Ukrajina aj Rusko podľa Kyjeva od utorka zastavili vzájomné útoky na energetické objekty. Kremeľ však tvrdí opak

Ruský útok na Dnipro a Charkov

Fotogaléria 6 fotiek

+3

Čítajte viac 1127. deň: Macron posiela Ukrajine pomoc za dve miliardy eur. Na Charkov udreli ruské drony: 17 zranených

23:02 Talianska premiérka Giorgia Meloniová po summite tzv. koalície ochotných vo štvrtok vyjadrila nádej, že na ďalšom európskom stretnutí o Ukrajine sa zúčastnia aj Spojené štáty. Dodala, že Rím odmieta vyslanie vojakov na obranu akejkoľvek mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou. TASR o tom píše podľa správ agentúr AFP a ANSA.

Cieľom štvrtkového summitu v Paríži bolo „finalizovať bezpečnostné záruky“ pre Ukrajinu v prípade prímeria vo vojne rozpútanej Ruskom. Meloniová po summite vyhlásila, že USA by sa „na ďalšom koordinačnom stretnutí“ mali tiež zúčastniť.

„Je dôležité pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi s cieľom zastaviť konflikt a dosiahnuť mier, ktorý zabezpečí suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny,“ uviedol úrad Meloniovej.

Čítajte viac Koalícia ochotných plánuje vyslať viac ako 10-tisíc vojakov strážiť mier na Ukrajine

Podľa jej kancelárie si trvalý mier vyžaduje nielen pokračujúcu podporu pre Kyjev, ale aj „pevné a dôveryhodné bezpečnostné záruky, (ktoré) musia byť založené v euroatlantickom kontexte“.

Meloniová doplnila, že v súčasnosti je dôležité, aby sa čiastočné prímerie na Ukrajine rozšírilo aj na civilnú infraštruktúru, ako sú školy a nemocnice, s cieľom dosiahnuť úplné prímerie.

21:40 Ukrajina a Rusko si od 25. marca navzájom nezasiahli energetickú infraštruktúru, uviedol vo štvrtok hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.

Ukrajinská armáda zároveň vo štvrtok odmietla ruské obvinenia, že Kyjev zasiahol bezpilotnými lietadlami energetické zariadenia na území Ruska v Kurskej a Brianskej oblasti a na okupovanom Krymskom polostrove.

„(Ruská) armáda pokračuje vo výrobe falzifikátov, snažiac sa vzniesť nepodložené obvinenia proti Ukrajine a predĺžiť vojnu,“ uviedla armáda vo vyhlásení v aplikácii Telegram.

Spojené štáty v utorok oznámili samostatné dohody s Ukrajinou a Ruskom o pozastavení ich útokov v Čiernom mori a proti vzájomným energetickým cieľom.

16:53 Chorvátsky prezident Zoran Milanovič vo štvrtok prisľúbil, že vojaci jeho krajiny nebudú súčasťou európskych síl, ktoré by sa na Ukrajine mohli nasadiť v prípade ukončenia vyše trojročnej vojny.

Milanovič to povedal v čase summitu európskych lídrov v Paríži, ktorého cieľom bolo posilniť bezpečnosť Ukrajiny pred potenciálnym prímerím s Ruskom. Na rokovaniach sa diskutovalo o bezpečnostných zárukách pre Kyjev vrátane možného nasadenia vojenských síl tzv. koalície ochotných.

„Chorvátsky vojak nepôjde na Ukrajinu na základe žiadnej dohody, je to absolútne vylúčené,“ vyhlásil Milanovič. "Chorvátska armáda nepôjde na misiu a jedným z dôvodov je, že sa žiadna konať ani nebude – s Chorvátskom či bez neho. Neboli totižto splnené elementárne podmienky pre túto misiu – mierová dohoda a súhlas druhej strany, ktorou je, žiaľ, Rusko,“ dodal prezident.

Milanovič často kritizoval vojenskú pomoc a plány Chorvátska pomáhať pri výcviku ukrajinských jednotiek, pripomína AFP. Záhreb ako člen NATO však poskytol na pomoc Kyjevu stovky miliónov eur aj vojenské vrtuľníky. Napriek obmedzeným právomociam je prezident najvyšším veliteľom armády a má možnosť zasahovať do zahraničnej politiky krajiny.

Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič novinárom v Paríži povedal, že mnohí účastníci summitu „chcú naďalej pomáhať Ukrajine, ako to urobí i Chorvátsko, no bez toho, aby mali ambíciu vyslať svoju armádu na ukrajinské územie“. Premiér prisľúbil, že krajina bude aj naďalej „silne podporovať Ukrajinu“.

Politickí oponenti Milanoviča ho opakovane obvinili z „proruských“ postojov a podkopávania dôveryhodnosti Chorvátska v NATO či EÚ, uvádza AFP. Milanovič, ktorý je podľa prieskumov najpopulárnejším politikom v krajine, však opakovane tvrdil, že jeho hlavnou úlohou je brániť záujmy Chorvátska.

16:50 Ruský prezident Vladimir Putin chce vraziť klin medzi Európu a USA, povedal na parížskom summite troch desiatok krajín podporujúcich Kyjev ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Postoj Spojených štátov voči Rusku by mal byť tvrdší, myslí si Zelenskyj, ktorý tiež uviedol, že sa v blízkej dobe do Washingtonu nechystá. Spojené štáty podľa neho tiež neustále menia podmienky dohody o nerastných surovinách.

Čítajte viac Postoj USA voči Rusku by mal byť tvrdší, povedal po summite v Paríži Zelenskyj

16:40 Ukrajina ani Rusko od utorka nepodnikli žiadny útok na energetickú infraštruktúru v znepriatelenej krajine, povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia podľa agentúry Reuters. Spojené štáty v utorok oznámili, že s Ukrajinou a Ruskom uzavreli dve samostatné dohody, v ktorých obe znepriatelené krajiny súhlasili s prerušením vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru.

Ruské ministerstvo obrany však tvrdí, že Kyjev v stredu podnikol dronový útok na elektrické zariadenie v Brianskej oblasti a v tejto oblasti vo štvrtok ostreľoval transformátorovú stanicu. Terčom ukrajinského útoku bolo podľa Kremľa v stredu aj zásobník plynu na Krymskom polostrove.

„Napriek vyjadreniam kyjevského režimu o údajnom zastavení útokov na ruské energetické zariadenia za uplynulých 24 hodín ukrajinské ozbrojené sily pokračovali v útokoch na (ruskú) energetickú infraštruktúru,“ oznámilo ruské ministerstvo.

Ukrajinský generálny štáb však obvinenia zo strany Ruska poprel. Uviedol, že ukrajinská armáda medzi 25. a 27. marcom nepodnikla žiadne takéto útoky. Moskva podľa vedenia ukrajinskej armády „chrlí dezinformácie, aby falošne obvinila Ukrajinu a predĺžila vojnu“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že prímerie ohľadom energetickej infraštruktúry platí okamžite. Podľa Moskvy začalo platiť už 18. marca.

Spojené štáty v utorok uviedli, že Kyjev a Moskva súhlasili s „vypracovaním opatrení“ vedúcich k zastaveniu úderov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine a v Rusku.

Washington tiež vyhlásil, že obe strany sa dohodli na zastavení útokov v oblasti Čierneho mora, aj keď Moskva svoj súhlas podmienila zmiernením západných sankcií, ktoré majú vplyv na vývoz poľnohospodárskych produktov z Ruska.

Podľa ukrajinského predstaviteľa Moskva minulý týždeň zasiahla ukrajinské energetické zariadenia po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom pôvodne súhlasil s 30-dňovým zastavením takýchto útokov.

16:05 Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin kritizoval varovanie Európskej únie pred „ruskou hrozbou“ ako cielené vyvolávanie strachu a prirovnal ju k nacistickej propagande.

„Európske obyvateľstvo je presviedčané, že z Ruska prichádza existenčná hrozba, ktorej sa dá údajne vyhnúť zničením ruskej štátnosti,“ uviedol Naryškin. Vo vyhlásení obvinil Európsku komisiu z úmyselného šírenia protiruských naratívov, ako to v minulosti robil Hitlerov šéf propagandy Joseph Goebbels.

Podľa Naryškina EÚ vedie médiá k tomu, aby „ruský problém prezentovali správne“. Európska únia údajne „rozdáva príručky, ako vtĺkať Európanom do hláv, že je Rusko mocnosť druhej kategórie, ktorá nemá právo diktovať Európe svoje požiadavky“.

„Brusel si otvorene osvojil nacistické metódy masovej psychologickej manipulácie. Zrejme sa v mysliach európskych byrokratov pevne zakorenila známa zásada Goebbelsa‚ že čím väčšia lož, tým je pravdepodobnejšie, že jej ľudia uveria,“ dodal Naryškin.

Európska únia podľa agentúry DPA po invázii na Ukrajinu varovala pred Ruskom ako pred hrozbou, ale plán zničiť jeho štátnosť neoznámila. Ruský prezident Vladimir Putin sa opakovane pokúsil vyvrátil strach Západu pred útokom Ruska na členskú krajinu Severoatlantickej organizácie.

Moskva sa tiež sťažuje, že Európa sa militarizuje a pripravuje na vojnu. Ruský minister obrany Andrej Belousov povedal, že jeho krajina rozbehne svoju vojnovú ekonomiku, aby bola pripravená na prípadnú vojnu s NATO o desať rokov.

16:00 Poľsko a Francúzsko finalizujú novú bilaterálnu dohodu, ktorá by mohla byť prelomová najmä v oblasti vzájomných bezpečnostných záruk. Oznámil to poľský premiér Donald Tusk na tlačovej konferencii po štvrtkovom stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži, kde sa zúčastnil na summite lídrov krajín EÚ a ďalších partnerov podporujúcich Ukrajinu.

Podľa Tuska sa na summite stretlo 30 prezidentov a premiérov z krajín EÚ aj mimo nej. Všetci účastníci podľa neho vyjadrili jednotný postoj voči ruskej agresii a podporu pokračujúcej pomoci Ukrajine. Zhodli sa aj na potrebe zachovania sankcií voči Rusku a udržiavania silných vzťahov so Spojenými štátmi.

Poľský premiér vyhlásil, že Európa stratila ilúzie o Rusku a začína si budovať vlastnú silu. Najlepšou zárukou mieru podľa neho nie sú kompromisy, ale sila, odhodlanie a solidarita. V tejto súvislosti zdôraznil, že Poľsko bude aktívne podporovať všetky opatrenia na dosiahnutie spravodlivého mieru, pričom kľúčová je obrana východnej hranice EÚ a NATO.

Tusk tiež uviedol, že štáty, ktoré sa zúčastnili na parížskom stretnutí, budú spoločne hľadať aj neštandardné nástroje na formovanie jednotnej európskej politiky napríklad v oblasti sankcií voči Rusku aj v prípade, ak nie všetky členské štáty, ako napríklad Maďarsko, budú tieto iniciatívy podporovať.

15:15 Šéf správy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin informoval, že v dôsledku ruských útokov zomreli dvaja ľudia. Najskôr utrpela smrteľné zranenia žena, keď ruský dron zhodil na mesto výbušniny. Neskôr pri masívnom ruskom ostreľovaní prišiel o život muž, čakajúci na zastávke. Ruská armáda podľa Prokudina zaútočila aj na posádku sanitky, ktorá zranenému človeku pomáhala. Zdravotník aj vodič potom skončili v nemocnici.

15:00 Ukrajinské stíhačky F-16 dokážu nielen neutralizovať ruské bezpilotné lietadlá, detekovať a narúšať činnosť nepriateľských radarov či odpaľovať extrémne presnú muníciu, ale tiež používať funkciu sebaobrany na vyhľadávanie nepriateľských systémov protivzdušnej obrany. Referuje o tom web glavcom.ua s odvolaním sa na Forbes.

Čítajte viac Ukrajinské stíhačky F-16 dokážu zistiť presnú polohu ruskej protivzdušnej obrany

14:35 Zatiaľ nenastal čas rušiť sankcie proti Rusku, ktoré pokračuje v agresii proti Ukrajine. Po dnešnom parížskom summite troch desiatok krajín podporujúcich Kyjev to vyhlásili britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého by bolo chybou ustupovať Rusku. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa všetci lídri zhodli na tom, že Moskve napriek súčasným rokovaniam o prímerí vedeným Spojenými štátmi nejde o skutočný mier. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Rusko nebude rozhodovať o tom, či európske krajiny po prípadnom uzavretí mierovej dohody vyšlú svojich vojakov na Ukrajinu.

Čítajte viac Macron: Ďalšie krajiny zvažujú vyslanie vojakov na Ukrajinu. Rusko o tom nerozhoduje

13:55 Rusko má v úmysle začať novú ofenzívu v Sumskej a Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Ako referuje web Espreso TV, v rozhovore pre francúzsky denník Le Figaro to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Môžem potvrdiť, že Putin sa snaží získať čas a pripravuje sa na jarnú ofenzívu. Vidíme prípravy na túto nadchádzajúcu operáciu. Zdieľali sme spravodajské informácie s našimi spojencami. Musíme sa na situáciu pozerať s otvorenými očami. Putin pripravuje novú ofenzívu, najmä v Sumskej a Charkovskej oblasti,“ povedal Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta chcel ruský vodca Vladimir Putin túto operáciu spustiť už minulý rok, ale plány mu prekazila ukrajinská protiofenzíva v ruskej Kurskej oblasti. Zelenskyj už minulý týždeň uviedol, že Putin chce uskutočniť útočné akcie v Donbase a v Záporožskej, Sumskej a Charkovskej oblasti.

13:50 Ruské ministerstvo obrany obvinilo Ukrajinu, že v stredu a štvrtok útočila na ruské energetické zariadenia, napriek nedávnej dohode o vzájomnom neútočení na takéto ciele. Miestne úrady v Chersone na juhu Ukrajiny naopak tvrdia, že po ruskom ostreľovaní boli čiastočne prerušené dodávky prúdu v meste.

Dnes Moskva obvinila Kyjev z nedodržiavania dohody z 18. marca. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina v stredu a dnes podnikla údery na tri energetické zariadenia. Kyjev tak údajne nedodržiava dohodu o obmedzenom prímerí, ktoré sa vzťahuje práve na túto infraštruktúru. „Napriek vyhláseniam kyjevského režimu o zastavení úderov na ruské energetické zariadenia ukrajinské ozbrojené sily v posledných 24 hodinách pokračovali v útokoch proti energetickej infraštruktúre,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Dve takéto lokality Ukrajinci údajne zasiahli v Brjanskej oblasti a jednu na Krymskom polostrove, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

13:40 Rusko odovzdalo Ukrajine prostredníctvom Kataru ďalších päť detí, informovala agentúra TASS. Podľa nej k dohode okrem Kataru prispel aj Medzinárodný červený kríž. Odovzdanie sa uskutočnilo na katarskom veľvyslanectve v Moskve.

Splnomocnenkyňa Kremľa pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová novinárom povedala, že pri „ceremónii“ na katarskej ambasáde bolo odovzdaných päť detí vo veku 11 až 17 rokov. Išlo o dve dievčatá a troch chlapcov. Podľa agentúry TASS jedno z týchto dievčat žilo v Rusku so svojím prastrýkom a druhé s babičkou. Jeden z chlapcov býval v Rusku v sociálnom zariadení a ďalší dvaja cestovali od jedného príbuzného k druhému.

Podľa denníka Kommersant sa predchádzajúce navrátenie detí na Ukrajinu uskutočnilo vo februári, keď Rusko odovzdalo osem detí vo veku od päť do 15 rokov. Vlani v novembri Kyjev odovzdal dvoch chlapcov vo veku sedem a deväť rokov Rusku, dodal ruský denník.

Ukrajina tvrdí, že Moskva bez súhlasu rodičov alebo iných zákonných zástupcov do Ruska alebo na Ruskom okupované územie odviezla tisícky ukrajinských detí. Podľa Kyjeva to spĺňa definíciu OSN o genocíde. Medzinárodný trestný súd predvlani v súvislosti s týmto postupom ruských úradov vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a na splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Ľvovovú-Belovovú.

11:37 Z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa vo štvrtok v Paríži koná summit tzv. koalície ochotných venovaný „finalizácii bezpečnostných záruk“, ktoré majú byť poskytnuté Ukrajine v prípade prímeria vo vojne rozpútanej Ruskom. Schôdzka sa začala a koná aj za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Do Paríža pricestovali lídri 31 spojeneckých krajín Ukrajiny, napr. britský premiér Keir Starmer, jeho talianska kolegyňa Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Olaf Scholz či podpredseda tureckej vlády Cevdet Yilmaz. Prítomný má byť aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ako aj lídri Európskej únie.

Podľa krátkeho vyhlásenia vydaného Elyzejským palácom bude cieľom tohto ďalšieho summitu ochotných „dokončiť prácu“ v troch bodoch: krátkodobá podpora ukrajinskej armády, obrana udržateľného a trvalého modelu ukrajinskej armády s cieľom zabrániť ruskej invázii a bezpečnostné záruky, ktoré môžu poskytnúť európske armády, čo de facto znamená diskusiu o akýchsi kontingentoch mierových síl.

Macron v stredu počas stretnutia so Zelenským v Elyzejskom paláci povedal, že „prvou zárukou bezpečnosti“ je okamžité posilnenie ukrajinskej armády s „jediným cieľom: zabezpečiť úplné prímerie“ medzi Kyjevom a Moskvou.

V rámci pomoci v objeme dve miliardy eur pošle Francúzsko Ukrajine novú sériu zbraní: protitankové strely Miláno, prostriedky protivzdušnej obrany – ako sú rakety Mica, ktorými sú vybavené francúzske bojové lietadlá Mirage dodávané Ukrajine -, rakety zem-vzduch Mistral, obrnené vozidlá VAB, tanky AMX-10 RC, muníciu vrátane samonavádzacej i množstvo dronov.

Nová vojenská pomoc ukrajinskej armáde zahŕňa aj „výrobu vybavenia“ na mieste, dodal Macron počas tlačovej konferencie so Zelenským v Paríži.

Podľa spravodajského webu Euronews majú Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina ambíciu predložiť Spojeným štátom na tomto summite mierovú zmluvu, o ktorej by sa mohlo diskutovať už tento štvrtok.

V utorok, po rozhovoroch v Saudskej Arábii sprostredkovaných Washingtonom, bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru. Od stredy sa však Rusko a Ukrajina obviňujú z torpédovania tejto pôvodnej dohody, pričom Moskva obviňuje Kyjev, že spustil útočné operácie proti energetickým zariadeniam v Rusku.

Juhokórejská armáda medzitým vo štvrtok obvinila Severnú Kóreu z toho, že od začiatku roka nasadila na podporu ruskej invázie ďalších 3000 vojakov – okrem už vyslaných 11.000 -, a že pokračuje v dodávkach zbraní pre ruskú armádu.

11:15 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v noci na dnes 42 z 86 útočných dronov, ktoré na krajinu vyslalo Rusko. To zaútočilo z Voronežskej oblasti tiež jednou balistickou raketou Iskander-M, ktorú sa zostreliť nepodarilo, informovalo vo štvrtok ráno ukrajinské letectvo na platforme Telegram. Medzi bezpilotnými strojmi bolo 26 dronov bez nálože, ktoré nedoleteli k cieľu a nespôsobili žiadne škody.

Ukrajina každé ráno ráta škody po ruských vzdušných útokoch. Tie posledné zasiahli Charkovskú, Sumskú, Černihivskú a Dnipropetrovskú oblasť, vrátane veľkomiest Charkov a Dnipro. Len v Charkovskej oblasti bolo zranených viac ako 20 ľudí, napísal na telegrame šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

V Dnipre utrpeli zranenia traja ľudia. Poničených tam bolo desať výškových domov, jedna škola a desiatky automobilov, napísal šéf Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Rusko nepristúpilo na všeobecné prímerie, ktoré 11. marca navrhli Spojené štáty a s ktorým Ukrajina vyjadrila súhlas. Moskva však súhlasila s návrhom z 18. marca ukončiť vzájomné nálety na energetické zariadenia. Odvtedy však zintenzívnila dronové útoky na obytné domy a ďalšie civilné ciele na Ukrajine, poznamenala agentúra DPA.

Generálny štáb ukrajinskej armády v stredu večer uviedol, že ukrajinské sily zničili ruské veliteľstvo a pozorovateľňu medzi obcami Viktorovka a Uspenovka v Kurskej oblasti na západe Ruska. Vyhlásenie tvrdí, že pri údere zabitý veliteľ 1. práporu 9. motostreleckého pluku. Podobné informácie nemožno nezávisle overiť.

Kyjev vlani v auguste začal obmedzený vpád do Kurskej oblasti a zabral až 1 300 kilometrov štvorcových ruského územia. Odvtedy sa Ukrajina zo zhruba polovice obsadeného územia stiahla.

11:10 Ukrajinské tajné služby sa snažia získať informácie o počte a zložení ruských jednotiek od Rusov tým, že sa ich operatívci vydávajú za zamestnancov amerického think-tanku RAND Corporation. Tvrdí to ruská tajná služba FSB podľa ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti.

„FSB získala informácie, že zástupcovia ukrajinských špeciálnych zložiek využívajú ako krytie vplyvné americké združenie RAND Corporation pre aktivity na území Ruska a na získavanie informácií o ruskej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine,“ uviedla FSB. Ako špeciálnu vojenskú operáciu označuje Moskva svoju inváziu na Ukrajinu, ktorá trvá už viac ako tri roky.

FSB tiež zverejnila audionahrávky, ktoré podľa nej získavanie informácií od Rusov pod zásterkou amerického think-tanku dokladajú.

Ruská prokuratúra už v decembri 2023 označila RAND Corporation za „nežiaducu“ organizáciu, napísal server Meduza.

11:00 Britský premiér Keir Starmer vo štvrtok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin dáva iba „prázdne sľuby“ o prímerí na Ukrajine. Vyjadril sa tak pred štvrtkovým stretnutím tzv. koalície ochotných v Paríži, kde budú spojenci Kyjeva diskutovať o ďalšej podpore Ukrajiny.

„Putin – na rozdiel od (ukrajinského) prezidenta (Volodymyra) Zelenského – ukázal, že nie je serióznym hráčom v týchto mierových rozhovoroch. Okolo dohodnutého námorného prímeria v Čiernom mori hrá všelijaké hry, a to aj napriek tomu, že všetky (ostatné) strany konajú v dobrej viere. A popri tom podniká ničivé údery voči ukrajinskému ľudu. Od neho sú to prázdne sľuby,“ uviedol Starmer.

Spojené štáty podľa britského premiéra zohrávajú kľúčovú rolu v riešení konfliktu tým, že zvolali rozhovory o prímerí. Ukrajinský prezident podľa Starmera opakovane preukázal svoje odhodlanie k prímeriu, pričom Európa sa čoraz viac usiluje plniť svoju úlohu pri ochrane budúcnosti Ukrajiny. „Teraz musí aj Putin ukázať, že je ochotný spolupracovať,“ dodal britský premiér.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v nedeľu a v pondelok v Rijáde, dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. Kremeľ krátko nato zdôraznil, že podmienkou vstupu tejto dohody do platnosti je zrušenie sankcií voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. Zelenskyj to odmietol.

V noci na stredu vyslalo Rusko smerom na Ukrajinu 117 dronov. Ruské jednotky v stredu neskoro večer podnikli dronové útoky na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov a obec Zoločiv. Údery zranili najmenej 17 ľudí a spôsobili značné škody, oznámili tamojšie úrady.

V Paríži sa vo štvrtok uskutoční stretnutie predstaviteľov tzv. koalície ochotných venované ďalšej podpore Ukrajiny, ktoré inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Pozvánku dostal aj ukrajinský prezident. Macron sa v stredu stretol so Zelenským a vyzval Moskvu na akceptovanie navrhovaného 30-dňového prímeria s Kyjevom „bez akýchkoľvek podmienok“. Vyhlásil tiež, že Paríž Ukrajine poskytne ďalšiu vojenskú pomoc vo výške asi dvoch miliárd eur.

10:00 Ruský prezident Vladimir Putin čoskoro zomrie a potom bude po všetkom, vyhlásil v stredu v Paríži ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého Putin dúfa, že bude pri moci až do smrti. Zelenskyj tiež varoval, že sa ambície šéfa Kremľa neobmedzujú len na dobytie Ukrajiny, ale mohli by viesť aj k priamej konfrontácii so Západom. Informoval o tom server The Kyiv Independent.

Čítajte viac Zelenskyj: Putin čoskoro zomrie a potom bude po všetkom

9:22 Estónsky parlament schválil návrh zákona, na základe ktorého ruskí občania s trvalým pobytom v krajine nebudú môcť hlasovať v komunálnych voľbách. Právo hlasovať v miestnych voľbách majú stratiť aj občania iných krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, hoci majú v Estónsku trvalý pobyt.

Estónsky premiér Kristen Michal privítala výsledok ako „víťazstvo pre všetkých“. „O živote v našich obciach nebudú rozhodovať občania agresorských štátov, ale my sami,“ napísal na mikroblogovacej sieti X Michal.

V Estónsku, ktoré má 1,3 milióna obyvateľov, má povolenie na pobyt takmer 80-tisíc ruských občanov. V krajine okrem toho žije takmer 60-tisíc ľudí bez štátnej príslušnosti.

9:20 "Máme tu nový geopolitický poriadok. Už nie je liberálny,“ povedala pre Pravdu Viktoria Vdovyčenková, ukrajinská odborníčka na zahraničnú politiku a medzinárodnú históriu, ktorá spolupracuje s Cambridgeskou univerzitou. „Americký prezident Donald Trump je obklopený ruskou propagandou a doslova hlása to isté, čo hovorí Kremeľ,“ myslí si expertka.

Čítajte viac Expertka z Ukrajiny: Trump dal Putinovi čas, aby Rusko mohlo útočiť

9:15 Ruské jednotky v stredu neskoro večer podnikli masívne dronové útoky na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov a obec Zoločiv. Údery zranili najmenej 17 ľudí a spôsobili značné škody, oznámili tamojšie úrady.

V centre Charkova hlásia po útokoch štyri požiare. Úrady zverejnili fotografie hasičov, ktorí bojujú s plameňmi popri hromadách trosiek.

Rusko na mesto podniklo útok s najmenej 12 dronmi, spresnil starosta Charkova Ihor Terechov s tým, že zranenia tam utrpelo najmenej deväť ľudí. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na sociálnej sieti Telegram doplnil, že medzi zranenými je aj 12-ročné dievča.

„V tejto súvislosti sú reči o zmiernení tlaku na Rusko, zrušení sankcií a podobne rozhodne nevhodné a neužitočné. Rusko každý deň zabíja a predlžuje túto vojnu. Návrh USA na bezpodmienečné prímerie je na stole už pol mesiaca. (…) Bez tlaku na Rusko nebude žiadny výsledok,“ reagoval na najnovšie útoky ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Charkov, ktorý leží na východe Ukrajiny a pri ruských hraniciach, je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 častým terčom útokov.

7:48 Schopnosť Poľska brániť sa voči prípadnej agresii Ruska je podľa šéfa poľského Úradu pre národnú bezpečnosť (BBN) generála Dariusza Lukowského výrazne obmedzená. V rozhovore pre televíziu Polsat News uviedol, že pri súčasnej úrovni zásob by Poľsko pri dnešnom spôsobe vedenia vojny dokázalo viesť obranné boje približne týždeň až dva. Informuje o tom spravodajca TASR podľa portálu denníka Rzeczpospolita.

Čítajte viac Munície je málo. Vo vojne s Ruskom by sme sa bránili najviac dva týždne, priznal poľský generál

6:55 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 670 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 908 890, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 438 tankov, 21 701 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 265 delostreleckých systémov a 1 343 raketometov.

6:43 Najlepšou bezpečnostnou zárukou do budúcnosti je silná ukrajinská armáda. Pred odletom na dnešné rokovanie o Ukrajine v Paríži to povedal premiér Petr Fiala (ODS), podľa ktorého sa na tom zhoduje celá takzvaná koalícia ochotných. Od stretnutia v Paríži si Fiala sľubuje okrem iného aktuálne informácie z rokovaní o prímerí, ktoré sa vedú v Saudskej Arábii. Schôdzku venovanú možnostiam zabezpečenia mieru a bezpečnosti na Ukrajine zvolal do Paríža francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Český premiér očakáva, že na schôdzke sa bude rokovať o okamžitej pomoci Ukrajine čeliacej ruskej agresii, aj o dlhodobej pomoci napadnutej krajine. Plánuje tiež informovať o priebehu českej muničnej iniciatívy, vďaka ktorej by sa podľa skoršieho Fialovho vyjadrenia malo tento rok na Ukrajinu dostať podobné množstvo nábojov kalibru 155 milimetrov ako vlani, keď ich bolo 520-tisíc.

Účastníci sa tiež budú baviť o tom, ako dlhodobo zabezpečiť silnú ukrajinskú armádu. „Keďže sa všetci zhodujeme v takzvanej koalícii ochotných, že najlepšou bezpečnostnou zárukou do budúcnosti je silná ukrajinská armáda, ktorá môže predstavovať odstrašujúcu silu voči akejkoľvek ďalšej ruskej agresii,“ uviedol Fiala. S tým podľa neho súvisí aj to, ako do budúcnosti garantovať európsku bezpečnosť.

5:45 Severná Kórea vyslala ďalších 3000 vojakov do Ruska ako posily jednotiek vyslaných na podporu ruskej invázie na Ukrajinu. Uviedlo to vo štvrtok podľa tlačových agentúr velenie juhokórejských ozbrojených síl. Pchjongjang podľa neho tiež pokračuje v dodávkach rakiet, diel a munície pre ruskú armádu.

„Odhaduje sa, že ďalších 3000 vojakov bolo vyslaných ako posily v januári a februári,“ citovala agentúra AFP z vyjadrenia výboru náčelníkov štábov jednotlivých zložiek ozbrojených síl. Ten odhadol, že z 11 000 severokórejských vojakov vyslaných pôvodne do Ruska zahynulo či utrpelo zranenia 4000 mužov. KĽDR podľa tohto vyjadrenia tiež dodala Rusku množstvo rakiet krátkeho doletu, asi 220 samohybných diel kalibru 170 milimetrov a tiež raketomety kalibru 240 milimetrov.

Rusko a KĽDR sú tradiční spojenci, ale ešte viac sa zblížili po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Naopak vzťahy medzi Pchjongjangom a Soulom sú aktuálne na najnižšej úrovni za mnohé roky. Severokórejskí vojaci boli podľa Kyjeva nasadení proti ukrajinským jednotkám bojujúcim v Kurskej oblasti na západe Ruska.

5:40 V Paríži sa vo štvrtok uskutoční schôdzka venovaná možnostiam zabezpečenia mieru a bezpečnosti na Ukrajine, ktorú zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa Elyzejského paláca sa na rokovaní zúčastnia zástupcovia 31 krajín, vrátane viacerých členských štátov Európskej únie a ďalej Kanady, Británie a Nórska. Česko bude zastupovať premiér Petr Fiala. Dorazí tiež generálny tajomník NATO Mark Rutte, zatiaľ čo EÚ bude zastupovať šéf Európskej rady António Costa. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj do Paríža priletel už v stredu večer, keď rokoval s Macronom.

Štvrtková schôdzka sa podľa oznámenia úradu českej vlády zameria „najmä na okamžitú podporu Ukrajine, možnosti prímeria a zabezpečenie mieru“. Samit pritom nadviaže na predchádzajúce rokovania lídrov v Paríži a Londýne.

Macron v stredu sľúbil Zelenskému ďalšiu zbrojnú pomoc vo výške dvoch miliárd eur. Štvrtkové stretnutie chce využiť na to, aby ostatných spojencov vyzval tiež na zvýšenie vojenskej pomoci.

Hlavným cieľom dnešného summitu je podľa serveru Euronews finalizácia bezpečnostných záruk, ktoré sú európske krajiny ochotné poskytnúť Kyjevu; k tomu patrí aj zváženie možnosti vyslať mierové sily na Ukrajinu, ktorá sa vyše troch rokov bráni ruskej agresii. Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina podľa serveru tiež pracujú na predložení mierovej dohody Spojeným štátom, o ktorej by sa malo na stretnutí diskutovať. Krajiny, ktoré pristúpia na túto dohodu, budú tvoriť takzvanú „koalíciu ochotných“. Tú britský premiér Keir Starmer predtým opísal ako skupinu krajín pripravených v spolupráci s ďalšími „podporiť Ukrajinu vojakmi na mieste a lietadlami vo vzduchu“ za účelom dodržania možnej mierovej dohody.

Západní spojenci Kyjeva podľa zdrojov nemeckej agentúry DPA uvažujú o tom, že by monitorovali prípadnú demilitarizovanú zónu medzi Ruskom a Ukrajinou. Toto monitorovanie by pritom bolo primárne zo vzduchu a s pomocou technológií, ako sú satelity či drony. Rusko opakovane uviedlo, že nepristúpi na vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu, a Washington nedal najavo, že by bol ochotný poskytnúť bezpečnostné záruky pre nasadenie pozemných jednotiek, pripomenul denník Le Monde.