Rusko žiada zrušenie časti západných sankcií výmenou za to, že pristúpi na pokoj zbraní v Čiernom mori. Svojím prístupom podľa lídrov európskych krajín dáva najavo, že nie je jeho cieľom dosiahnuť mier, ale zbaviť sa obmedzení, ktoré Európa a USA zaviedli v reakcii na inváziu začatú pred viac ako tromi rokmi.
Podľa Scholza bude čas hovoriť o zrušení sankcií až vo chvíli, keď sa obe strany dohodnú na mieri. „K tomu je zatiaľ bohužiaľ stále veľmi ďaleko,“ povedal podľa agentúry Reuters po rokovaní Scholz.
Macron vyhlásil, že Rusko nebude rozhodovať o tom, či európske krajiny po prípadnom uzavretí mierovej dohody vyšlú svojich vojakov na Ukrajinu. Uviedol, že na pláne iniciovanom Francúzskom a Britániou sa teraz chcú podieľať tiež niektoré ďalšie štáty. Podľa Starmera budú európske krajiny schopné zabezpečiť praktické fungovanie akejkoľvek udržateľnej mierovej dohody. Končiaci nemecký kancelár Scholz sa k vyslaniu jednotiek po stretnutí opäť postavil zdržanlivo.
Európske krajiny by mali pomôcť zabezpečiť ukrajinskú bezpečnosť na mori, vo vzduchu a na zemi, povedal Macron podľa agentúr. Nepôjde však podľa neho o mierové jednotky; vojaci by mali byť rozmiestnení vo viacerých strategických oblastiach.
Rusko, ktoré na Ukrajinu zaútočilo vo februári 2022 a stále časť ukrajinského územia okupuje, odmieta akúkoľvek prítomnosť vojsk krajín NATO na ukrajinskom území.
Čítajte viac Putin Trumpa naťahuje. Dal šéf Kremľa aj sľuby, ktoré už plánuje porušiť?
„Budeme pripravení zabezpečiť, aby mierová dohoda fungovala v praxi, keď bude dohodnutá jej presná podoba,“ povedal podľa agentúry Reuters Starmer. Dodal, že by sa rokovania podľa jeho predstáv nemali ťahať dlhé mesiace, ale byť skôr záležitosťou najbližších týždňov.
Macron vyhlásil, že medzi lídrami nie je jednomyseľná podpora vyslania vojakov, ku ktorému sa plánujú pripojiť len niektoré krajiny.
Dosluhujúci nemecký kancelár Olaf Scholz sa k možnej mierovej misii európskych vojakov na Ukrajine stavia naďalej zdráhavo. Po summite podľa agentúry DPA vyhlásil, že v súčasnej chvíli nie je vôbec jasné, či a v akej podobe by vojenská misia mohla pôsobiť. Poznamenal, že takáto misia nie je teraz tá aktuálna téma. Podobne sa vyjadril aj český premiér Petr Fiala, podľa ktorého by sa európske krajiny mali teraz sústrediť na podporu ukrajinskej armády. Debata o vyslaní jednotiek na Ukrajinu je podľa neho zatiaľ predčasná. „Téma je vo vzduchu, ale nie na stole,“ komentoval to Fiala stým, že nejde o alibizmus. „Musíme poznať podmienky prímeria a aké budú ďalšie kroky, ktoré povedú k dlhodobému mieru. Až potom môžeme hovoriť o tom, aké jednotky, pod akou vlajkou a akým spôsobom by boli potrebné a mohli by sa do toho zapojiť,“ vysvetlil. Dodal, že sa tejto debate nebráni a označil ju za dôležitú.
Fiala lídrov podľa svojich slov na žiadosť francúzskeho prezidenta podrobne informoval o českej muničnej iniciatíve. „Situácia je dnes taká, že sme schopní už teraz v podstate garantovať, že v v tomto roku dodáme minimálne toľko kusov, koľko sme dodali minulý rok, čo bolo 1,5 milióna,“ priblížil predseda českej vlády.
Čítajte viac Expertka z Ukrajiny: Trump dal Putinovi čas, aby Rusko mohlo útočiť
Summit, ktorý nadviazal na predchádzajúce podobné rokovania v Paríži a Londýne, dal podľa lídrov najavo jednotu zúčastnených krajín v ďalšej podpore Ukrajiny. Macron, ktorý schôdzku zvolal, si pred ňou telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a po rokovaní uviedol, že sa s ním spojí znovu, aby ho informoval o výsledkoch. Macron vyhlásil, že Európa musí byť pripravená na situáciu, keď Spojené štáty nebudú úplne na jej strane.
Trump opakuje, že zabezpečenie ukrajinskej obrany po mierovej dohode bude na európskych štátoch.
Podľa diplomatického zdroja ČTK sa pri rokovaní politici zhodovali na tom, že je potrebné koordinovať postup so Spojenými štátmi, aj keď zazneli aj kritické hlasy k podobe mierových rokovaní, v ktorých Rusko vznáša požiadavky, ktoré odďaľujú uzavretie dohody. Trump európske krajiny k rozhovorom neprizval.
Poľský premiér Donald Tusk po summite uviedol, že Európa by mala nájsť jednotný prístup voči Rusku aj vo chvíli, keď Maďarsko odmieta podporovať ďalší tlak na Moskvu, čo obmedzuje akcieschopnosť Európskej únie. Maďarský premiér Viktor Orbán rovnako ako jeho slovenský náprotivok Robert Fico sa na dnešnom rokovaní nezúčastnili. Obaja politici kritizujú protiruské sankcie a majú blízko k ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi.