Vysielanie oboch spravodajských staníc mal ukončiť príkaz, ktorým ich Trump pred pár dňami odstrihol od peňazí z federálneho rozpočtu.
Medzinárodné rádiá totiž financuje Agentúra USA pre globálne médiá (USAGM) a tej Biely dom nariadil, aby svoju činnosť zredukovala na zákonom požadované minimum. Zdôvodňuje to potrebou znížiť počet federálnych pracovníkov a obmedziť byrokraciu.
Jeho krok však ešte musí potvrdiť americký Kongres. Takmer všetci zamestnanci Hlasu Ameriky, ktorý začal vysielať vo februári 1942, teda asi 1 300 ľudí, dostalo výpoveď.
Riaditelia Rádia Slobodná Európa a Rádia Slobodná Ázia (RFA) dostali správu, že prišli o federálne granty. A to napriek tomu, že všetky stanice patriace pod USAGM podľa ich tvrdení vysielajú pre vyše 425 miliónov poslucháčov vo svete.
Obvinenie z ľavicového radikalizmu
Zrušenie týchto rádií žiadal už dávnejšie multimiliardár a Trumpov najväčší sponzor vo volebnej kampani Elon Musk, ktorého šéf Bieleho domu poveril vedením oddelenia pre efektívnosť vlády (DOGE).
„Vypnite ich. Európa je teraz slobodná (nepočítajúc dusnú byrokraciu). Nikto ich už nepočúva. Sú to len radikálni ľavicoví blázni, čo sa rozprávajú sami so sebou, zatiaľ čo ročne minú miliardu dolárov z peňazí amerických daňových poplatníkov,“ radil už vo februári na sociálnej sieti X.
Čítajte viac Trump nariadil zredukovať na zákonné minimum agentúru, ktorá financuje Rádio Slobodná Európa
Podľa Trumpovho osobitného vyslanca pre špeciálne misie Richarda Grenella sú tieto stanice „plné krajne ľavicových aktivistov“. „Je to pozostatok minulosti. Nepotrebujeme štátom platené médiá,“ napísal na platforme X.
Na webstránke Bieleho domu stanice obvinili aj zo zlého hospodárenia, zaujatosti a z porušovania novinárskych štandardov.
Hlasu Ameriky vyčítali, že neinformuje objektívne o Iráne či o palestínskej teroristickej organizácii Hamas, no aj to, že vysielal reportáž o transrodových migrantoch žiadajúcich o azyl v USA, nadržiaval bývalému prezidentovi Joeovi Bidenovi a vystupuje kriticky voči Trumpovi.
Osud staníc ešte nie je spečatený, aj keď začali šetriť a prepúšťať (napríklad RFA dalo výpovede väčšine zamestnancov a obmedzilo denné spravodajstvo). Viacerí novinári z Hlasu Ameriky spolu s niekoľkými organizáciami podali totiž žalobu, v ktorej tvrdia, že ich zrušenie bolo nezákonné a protiústavné.
„Dlhodobé dôsledky umlčania VOA sa prejavia na celom svete a narušia vplyv i morálnu autoritu USA,“ uviedol na tlačovej konferencii korešpondent Hlasu Ameriky Steve Herman.
Foto: Profimedia, Shutterstock Editorial/Profimedia/Tomáš Tkačík
Jeden federálny sudca zase v utorok vyhovel žiadosti RFE a pozastavil vykonanie Trumpovho príkazu, vďaka čomu môže rádio naďalej vysielať.
Stanica argumentovala tým, že jej Biely dom nemôže odobrať finančné prostriedky, ktoré jej už Kongres pridelil na celý fiškálny rok (do konca septembra). Rozhodnutie súdu by mohlo zachrániť aj ďalšie odstavené vysielače.
Slobodná Európa napokon dosiahla čiastočný úspech. Aby sa USAGM vyhla súdu, vo štvrtok vyhlásila, že ruší svoje predchádzajúce rozhodnutie o skončení financovania RFE a dohoda o grante na tento fiškálny rok zostáva v platnosti. Budúcnosť rádia je však aj tak neistá.
Čítajte viac Jedna veta Trumpa a bez vysvetlenia nestačí. USA pokračujú vo financovaní rádia RFE/RL
„Toto zrušenie sa netýka právomoci USAGM vypovedať grant k neskoršiemu dátumu, keby také vypovedanie považovala za vhodné podľa platných právnych predpisov,“ varovala podľa britského denníka The Independent Trumpova poradkyňa v USAGM Kari Lakeová.
Umlčaný hlas slobody?
Plánované zrušenie uvedených staníc narazilo na ostrú kritiku. Bývalý riaditeľ Hlasu Ameriky Geoffrey Cowan varoval, že Trumpov krok už oslavujú autoritárske režimy v Rusku, Číne aj v Iráne, kde cenzurované spravodajstvo štátom kontrolovaných médií naďalej šíri propagandu a falošné informácie.
Ako uviedla britská stanica BBC, čínske štátne médiá odstavenie VOA naozaj privítali. Pekinské noviny Global Times nazvali Hlas Ameriky „fabrikou na lži“ a napísali, že teraz ho „vlastná vláda odhodila ako špinavú handru“.
BBC pripomenula, že pre obyvateľov v Rusku, Číne či v Severnej Kórei boli rádiá Hlas Ameriky a Slobodná Ázia cenným zdrojom objektívnych informácií.
„Odstránenie VOA, samozrejme, dovoľuje kanálom, ktoré sú opakom presného a vyváženého spravodajstva, aby prosperovali,“ povedala pre BBC Valdya Baraputri, prepustená novinárka Hlasu Ameriky.
Čítajte viac Zamestnanci Hlasu Ameriky žalujú Trumpovu administratívu kvôli obmedzeniu chodu
Riaditeľ VOA Michael Abramowitz pripomenul, že Trumpovo opatrenie nie je ani v záujme USA, pretože nedemokratické krajiny ako Čína, Irán alebo Rusko investujú miliardy dolárov do šírenia falošných správ, ktoré majú za cieľ zdiskreditovať Spojené štáty.
Šéf Národného tlačového klubu (NPC) zastupujúceho amerických novinárov Mike Balsamo vyhlásil, že škrtnutie dotácií pre VOA podkopalo slobodu a nezávislosť tlače v USA.
„Hlas Ameriky celé desaťročia poskytuje nezávislú žurnalistiku založenú na faktoch čitateľom na celom svete, často na miestach, kde sloboda tlače neexistuje,“ vysvetlil.
Čínsky disident Du Wen, ktorý dnes žije v Belgicku, zase upozornil, že vysielanie VOA a RFA pomáhalo nielen odporcom režimu, ale aj množstvu intelektuálov a obyčajných ľudí, aby v temnote autoritárskeho režimu cítili nejakú nádej.
„Ak sa slobodný svet rozhodne mlčať, potom sa hlas diktátora stane jedinou ozvenou na svete,“ napísal na sociálnej sieti X.
Rádio Slobodná Ázia začalo vysielať v roku 1996 a našlo si milióny poslucháčov v Číne, Mjanmarsku, Severnej Kórei, Kambodži, vo Vietname či v Laose.
„Trumpov príkaz nielenže zbavuje slobody takmer 60 miliónov ľudí, ktorí sa každý týždeň obracajú na RFA, aby sa dozvedeli pravdu, ale prináša prospech aj nepriateľom Ameriky na naše vlastné náklady,“ citovala BBC riaditeľa rádia Baya Fanga.
Čítajte viac Agent Minařík: Československý James Bond alebo babrák?
Ponuka z Prahy
Rádiu Slobodná Európa, ktoré od mája 1951 vysielalo z Mníchova a od roku 1995 z Prahy, ponúklo pomoc i Česko. Tamojší minister zahraničných vecí Jan Lipavský navrhol, aby jeho financovanie prebrala EÚ.
„Poďme sa pobaviť o tom, čo to pre nás znamená, aký je to pre nás prínos. Myslím si, že veľký. Pozrime sa, do akých krajín to vysielanie smeruje. Irán, Rusko, Bielorusko. Má to určitú tradíciu,“ informoval novinárov. Tému už otvoril aj v Bruseli na stretnutí šéfov diplomacií EÚ.
RFE dnes vysiela v 27 jazykoch pre vyše 47 miliónov poslucháčov v 23 štátoch. Podľa Lipavského je rozpočet stanice asi 120 miliónov dolárov (110 miliónov eur) ročne.
„Pre Európu je to dosiahnuteľná suma, pre Česko samotné je to za hranicou jeho možností,“ priznal minister. Ako dodal, partnerov v Bruseli sa bude snažiť presvedčiť, aby jeho myšlienku podporili.
Foto: ČTK/Profimedia
Český minister pre európske záležitosti Martin Dvořák v utorok uviedol, že českú iniciatívu dosiaľ podporilo 12 krajín. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu prisľúbila, že stanicu podporí. Bude vraj pritom spolupracovať s ďalšími európskymi štátmi vrátane Českej republiky.
Rádiá Hlas Ameriky a Slobodná Európa mali veľký vplyv aj na európske krajiny, najprv počas nacistickej okupácie, neskôr počas studenej vojny.
Poslucháčov v socialistických štátoch, kde totalitné režimy zaviedli cenzúru, v mnohých jazykoch vrátane češtiny a slovenčiny informovali o dianí doma i vo svete. Diktatúry ich preto označovali za „štvavé vysielače“, zakazovali ich počúvať a ich vysielanie sa snažili rušiť.