Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 129 dní
- Putin navrhuje prechodnú správu Ukrajiny pod záštitou OSN, chce sa zbaviť Zelenského
- Putin a Erdogan v telefonáte rokovali o možnej obnove Čiernomorskej dohody
- Ukrajina: Rusko útočilo na zariadenia spoločnosti Naftohaz
- Rusko tvrdí, že obsadilo pohraničnú dedinu Gogolevka v Kurskej oblasti
- Ukrajina prevzala pozostatky 909 vojakov výmenou za telá padlých Rusov
Čítajte viac 1128. deň: Ukrajina aj Rusko podľa Kyjeva od utorka zastavili vzájomné útoky na energetické objekty. Kremeľ však tvrdí opak
23:15 Ruské vojská dnes podnikli viac ako 50 útokov na fronte pri Pokrovsku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedol ukrajinský generálny štáb vo večernej správe o situácii na bojisku. Celkovo ukrajinské velenie za dnešný deň napočítalo 116 bojových stretov.
Čítajte viac Prímerie? Kdeže. Putin vrhol armádu do „krvavých útokov“. Odporcovia mieru z Kremľa tlačia na pílu
20:15 Nórsko v tomto roku na humanitárnu pomoc Ukrajine a na podporu ukrajinských utečencov v susednom Moldavsku vyčlení ďalšie tri miliardy nórskych korún. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje vyjadrenie šéfa nórskej diplomacie.
„Ruské útoky na civilnú infraštruktúru, nemocnice, školy a domy pokračujú s plnou silou a stále viac Ukrajincov je nútených evakuovať sa," uviedol vo vyhlásení nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide.
„V čase, keď sa medzinárodná humanitárna pomoc Ukrajine oslabuje, Nórsko bude naďalej spoľahlivým prispievateľom k úsiliu o ochranu civilného obyvateľstva a záchranu životov," dodal minister.
18:39 Ukrajina neuzná skôr poskytnutú americkú vojenskú pomoc ako pôžičku, ani neprijme žiadnu dohodu ohrozujúcu jej vstup do Európskej únie, povedal dnes novinárom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa agentúry Reuters potvrdil, že Kyjev dostal nový americký návrh dohody o ukrajinských nerastoch. Zatiaľ čo ruský prezident Vladimír Putin dnes hovoril o možnosti zavedenia prechodnej správy Ukrajiny pod záštitou OSN, Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina je ochotná rokovať s akýmkoľvek ruským predstaviteľom okrem Putina.
Nový americký návrh dohody o ukrajinských nerastoch je „úplne odlišný“ od skoršieho rámca a vyžaduje ďalšie posúdenie právnikmi, upozornil Zelenskyj a dodal, že Ukrajina neprijme dohodu ohrozujúcu jej integráciu do EÚ.
Spojené štáty v novom návrhu požadujú od Ukrajiny všetky príjmy z prírodných zdrojov, kým by Ukrajina nesplatila všetku americkú vojenskú pomoc, a to aj s úrokmi vo výške štyroch percent ročne, napísal Reuters. Pripomenul, že Zelenskyj už skôr vyhlásil, že odmieta podpísať dohodu, ktorá by Ukrajinu mohla ožobráčiť na desiatky rokov. Podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková povedala zákonodarcom, že Kyjev zverejní svoje stanovisko k novému návrhu až po dosiahnutí konsenzu. Dovtedy by bola verejná diskusia bola škodlivá, povedala.
Poradca šéfa prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak povedal Reuters, že sa stále konajú konzultácie na úrovni rôznych ministerstiev a že ešte nie je hotový žiadny finálny návrh dohody. Ďalšie vyjadrenie aj on odmietol.
Čítajte viac Trump tlačí Zelenského do kúta, nová dohoda o nerastoch dáva Kyjevu nôž na krk: USA chcú všetko, Ukrajine neponúkajú nič
Washington už týždne nalieha na Kyjev, aby podpísal dohodu, ktorá by zaistila Washingtonu podiel na ukrajinských prírodných zdrojoch. Zelenskij opakovane povedal, že túto myšlienku všeobecne akceptuje, ale nepodpíše dohodu, ktorá by jeho krajinu ožobračila. Vo štvrtok vyhlásil, že Washington ustavične mení podmienky dohody, ale nechce, aby si USA mysleli, že je v zásade proti.
16:20 Ukrajina získala telá 909 vojakov, ktorí boli zabití pri obrane krajiny pred ruskou agresiou, oznámil ukrajinský koordinačný štáb. Ruskí novinári informujú o prevzatí 43 tiel: 35 zabitých ruských vojakov a ôsmich civilistov z Kurskej oblasti, napísal server Meduza. V Kurskej oblasti na západe Ruska sa ruské jednotky snažia vytlačiť ukrajinské sily, ktoré tam prenikli vlani v auguste. Ukrajinci teraz držia niekoľko posledných miest z asi stovky obcí, ktoré vlani v lete ovládli pri prekvapivej ofenzíve.
Ukrajinský koordinačný štáb poďakoval Medzinárodnému výboru Červeného kríža za spoluprácu. Kriminalisti sa teraz v spolupráci s expertmi pokúsia čo najskôr identifikovať padlých, dodal.
Už pred týždňom štáb informoval, že za tri roky, čo sa Ukrajina bráni ruskej agresii, sa podarilo vrátiť z ruského zajatia do vlasti 4 306 Ukrajiniek a Ukrajincov, ďalších 469 osôb sa vrátilo mimo rámca výmen zajatcov. Počas vojny štáb repatrioval viac ako 7 000 tiel zabitých vojakov, napísala agentúra Interfax-Ukrajina. Výmena tiel padlých sa uskutočňuje v súlade so ženevským dohovorom, poznamenal server Ukrajinska pravda.
Nepomer v počte odovzdávaných tiel vyplýva zo skutočnosti, že Ukrajina sa prevažne bráni a ustupuje pred útočiacimi ruskými vojskami. Ale tieto počty neodrážajú reálnu úroveň strát. Tie má Rusko teraz väčšie, pretože útočí, kým Ukrajina, ktorá má vojakov menej, šetrí ich životy v obranných pozíciách, napísal pred časom server Naša Niva.
V bojoch s Ruskom padlo doteraz 45 100 ukrajinských vojakov a ďalších 390 000 bolo zranených, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore, ktorý na začiatku februára poskytol britskému novinárovi Piersovi Morganovi. Ruské straty podľa Zelenského slov dosahujú 350 000 mŕtvych a 600 000 až 700 000 zranených. Mnoho ďalších príslušníkov ruských síl je nezvestných, dodal. Ukrajinský generálny štáb odhaduje ruské straty na viac ako 910 000 vojakov.
Rusko svoje straty nezverejňuje.
14:50 Spojené štáty sa snažia získať kontrolu nad všetkými budúcimi veľkými investíciami do infraštruktúry a do ťažby nerastných surovín na Ukrajine, napísala agentúra Bloomberg. Server Ukrajinska pravda uviedol, že táto nová verzia americko-ukrajinskej dohody o využití strategických surovín by vážne narušila ekonomickú suverenitu Ukrajiny a mohla by byť prekážkou na ceste Ukrajiny do Európskej únie. Navyše, administratíva Donalda Trumpa neponúka vôbec nič na oplátku, ani žiadne bezpečnostné garancie, o ktoré sa Kyjev usiluje.
Čítajte viac Trump tlačí Zelenského do kúta, nová dohoda o nerastoch dáva Kyjevu nôž na krk: USA chcú všetko, Ukrajine neponúkajú nič
14:45 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v piatok oznámila, zabránila teroristickému útoku v jednej z moskovských administratívnych budov, zadržala už predtým odsúdeného muža naverbovaného ukrajinskými tajnými službami a zhabala improvizované výbušné zariadenie.
Čítajte viac FSB tvrdí, že zabránila teroristickému útoku v administratívnej budove v Moskve
14:40 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok povedal, že odmietnutie Európskej únie zmierniť sankcie voči Rusku svedčí o tom, že euroblok si neželá mier na Ukrajine.
Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v nedeľu a v pondelok v Rijáde, dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. Kremeľ krátko nato zdôraznil, že podmienkou vstupu tejto dohody do platnosti je zrušenie sankcií voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmietol.
„Neoddeliteľnou súčasťou dohody o Čiernom mori je zrušenie sankcií voči ruskej banke,“ vyhlásil Peskov. AFP píše, že ide konkrétne o Ruskú poľnohospodársku banku. „Ak sa európske štáty nechcú vydať touto cestou, znamená to, že nechcú ísť cestou mieru v súlade s úsilím Moskvy a Washingtonu,“ dodal hovorca Kremľa.
Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.
Ruská agentúra TASS v piatok s odvolaním na portál EUObserver informovala, že EÚ údajne pripravuje 17. balík sankcií voči Rusku.
Lídri európskych krajín vo štvrtok v Paríži na summite tzv. koalície ochotných odmietli zrušenie či zmiernenie sankcií voči Moskve, ktoré na ňu uvalili za jej vojenskú inváziu na Ukrajinu.
Britský premiér Keir Starmer uviedol, že lídri sa zhodli, že nie je čas zmierniť sankcie, práve naopak, mali by byť posilnené. Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza by bolo zmiernenie sankcií chybou a takýto krok by bez prímeria nedával zmysel.
Peskov sa v piatok vyjadril aj k výzve ruského prezidenta Vladimira Putina na odvolanie Zelenského a nastolenie „dočasnej správy“ Organizácie Spojených národov v Kyjeve. Podľa hovorcu Kremľa nad ukrajinskou armádou „úplne chýba kontrola“. Armádu obvinil z každodenných pokusov o útoky na energetické zariadenia.
Peskov tvrdí, že v tomto momente sa Rusko drží záväzku neútočiť na ukrajinské energetické zariadenia. Kyjev však uviedol, že Rusko naďalej pokračuje v útokoch na energetické objekty.
„Ruská strana si vyhradzuje právo, ak kyjevský režim nebude dodržiavať moratórium, tiež ho nedodržiavať,“ vyhlásil Peskov.
Čítajte viac Putin navrhuje prechodnú správu Ukrajiny pod záštitou OSN, chce sa zbaviť Zelenského
12:50 Ruský prezident Vladimir Putin a jeho turecký náprotivok Recep Tayyip Erdogan v piatok v telefonickom rozhovore diskutovali o možnosti obnovenia Čiernomorskej dohody z roku 2022, ktorá má zabezpečiť bezpečný prejazd ukrajinských nákladných lodí v Čiernom mori, a o zrušení západných sankcií voči Moskve. Oznámil to v piatok Kremeľ.
Dvojica hovorila o bezpečnosti v Čiernom mori, pričom Erdogan prisľúbil, že Ankara podnikne kroky na zaistenie „bezpečnosti obchodnej plavby“, čo by prispelo k mierovému úsiliu.
Putin a Erdogan si podľa Kremľa „vymenili názory na obnovenie iniciatívy pre bezpečnú plavbu v Čiernom mori a odstránenie prekážok vývozu ruských potravín a hnojív“.
Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.
V utorok, po rozhovoroch v Saudskej Arábii sprostredkovaných Washingtonom, bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru. Od stredy sa však Rusko a Ukrajina obviňujú z marenia tejto pôvodnej dohody, pričom Moskva obviňuje Kyjev, že spustil útočné operácie proti energetickým zariadeniam v Rusku.
„Turecko pozorne sleduje proces iniciovaný s cieľom ukončiť prebiehajúcu vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a je pripravené poskytnúť všetky druhy podpory vrátane organizovania mierových rokovaní,“ povedal Erdogan.
AFP pripomína, že Turecko – členský štát NATO – sa od začiatku ruskej invázie na susednú Ukrajinu usiluje udržiavať dobré vzťahy s oboma stranami konfliktu.
Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie Putinovi tiež povedal, že spolupráca Turecka a Ruska je kľúčová pre riešenie regionálnych konfliktov. Turecký prezident tvrdí, že je dôležité, aby Moskva a Ankara spolupracovali na zabezpečení, že Sýria dosiahne trvalý mier a stabilitu. Turecko a Rusko môžu „spoločne pracovať na odstránení snáh podnecujúcich etnickú a sektársku diskrimináciu, ktorých cieľom je zničiť jednotu Sýrie, a na úplnom zrušení sankcií voči Sýrii“.
Rusko bolo podporovateľom zvrhnutého sýrskeho prezidenta Bašára Asada a ponúklo mu vojenskú podporu počas občianskej vojny, ktorá vypukla v Sýrii v roku 2011. Moskva sa snaží nadviazať kontakty s novou sýrskou vládou, a to najmä s cieľom udržať svoje dve vojenské základne v Sýrii, píše AFP.
12:30 Ukrajinská štátna ropná a plynárenská spoločnosť Naftohaz uviedla, že ruské jednotky zasiahli počas noci na piatok jej zariadenia napriek tvrdeniam Kremľa, že zastavil útoky na energetickú infraštruktúru na Ukrajine.
„Nepriateľ ostreľoval zariadenia Hrupy Naftohaz. Toto je osemnásty kombinovaný útok na infraštruktúru skupiny od začatia vojny a ôsmy od začiatku tohto roka,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení s tým, že k obetiam na životoch nedošlo.
O raketových i dronových útokoch na ruskú energetickú infraštruktúru informovala v piatok aj Moskva. Podľa nej ide o porušenie sľubu zo strany Kyjeva, že takéto útoky pozastaví.
Moskva tvrdí, že Ukrajina vypálila rakety na plynomernú stanicu v Sudži v Kurskej oblasti, ktorá už bola poškodená pri predchádzajúcom útoku. Vypustila aj 19 dronov, ktorých cieľom bola ropná rafinéria v Saratove v strednej časti Ruska.
Biely dom v utorok uviedol, že Kyjev i Moskva po rokovaniach v Saudskej Arábii separátne súhlasili s prijatím opatrení na implementáciu zastavenia úderov na energetickú infraštruktúru.
Moskva nástojí na tom, že od 18. marca je v platnosti 30-dňové prímerie v bojoch s Ukrajinou týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru. Agentúra AFP však pripomína, že monitorovanie jeho dodržiavania je nejasné a Rusko i Ukrajina sa navzájom opakovane obviňujú z jeho porušovania.
12:17 Rusko v piatok uviedlo, že od ukrajinských jednotiek získalo pod svoju kontrolu pohraničnú dedinu Gogolevka v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda podnikla vlani v lete prekvapivý prienik.
Moskva tento mesiac dobyla späť veľkú časť územia, ktoré sa Ukrajine počas pozemnej ofenzívy do Kurskej oblasti v auguste 2024 podarilo obsadiť – vrátane strategického mesta Sudža.
Ukrajina má stále pod kontrolou pás územia Kurskej oblasti pozdĺž spoločných hraníc, píše AFP.
Kyjev plánoval toto územie využiť v budúcich mierových rokovaniach s Ruskom, ktoré po začiatku vojenskej ofenzívy vo februári 2022 obsadilo oblasti na východe a juhu Ukrajiny.
Ruský prezident Vladimir Putin počas nedávnej návštevy Kurskej oblasti vyzval vojakov, aby opätovne prevzali kontrolu nad celým jej územím. Apeloval tiež na ukrajinských vojakov, aby sa vzdali, a uviedol, že Moskva bude s nimi zaobchádzať ako s „teroristami“.
12:00 Francúzsko v uplynulých rokoch zaznamenalo v európskom meradle po Ukrajine najviac dezinformačných kampaní organizovaných zo zahraničia. Uviedol to v piatok francúzsky premiér Francois Bayrou s tým, že tieto kampane sú riadené aj z Ruska.
„Francúzsko je hlavným cieľom,“ povedal premiér na fóre zorganizovanom francúzskou vládnou agentúrou Vigium, ktorá je poverená odhaľovaním dezinformácií. Bayrou tvrdí, že informačné vojny sa zhoršili „v kontexte prebiehajúcich konfliktov a geopolitického napätia“.
Bayrou vyhlásil, že Francúzsko zaznamenáva rozsiahle zásahy z Ruska a dodal, že existujú aj náznaky manipulácie s informáciami zo strany Číny.
S odvolaním sa na správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Bayrou uviedol, že medzi rokmi 2023 a 2024 bolo v Európe zaznamenaných 505 dezinformačných incidentov. Z toho 257 sa týkalo Ukrajiny a 152 Francúzska.
„Je tu bezprostredná hrozba, ktorá je blízko a týka sa každého občana Francúzska,“ povedal francúzsky premiér. Umelá inteligencia podľa neho umožňuje vykonávať túto manipuláciu v bezprecedentnom rozsahu.
AFP pripomína, že Francúzsko je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni invázii ruských vojsk. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok hostil summit tzv. koalície ochotných. Prezident následne povedal, že Francúzsko a Británia pripravujú plány na vytvorenie „zaisťovacích síl“ na Ukrajine po ukončení bojov.
Agentúra Vigium v správe zverejnenej vo februári uviedla, že Rusko počas uplynulých troch rokov viedlo vysoko organizovanú kampaň informačnej vojny s cieľom získať podporu pre svoju inváziu na Ukrajinu, píše AFP.
11:10 Rusko obvinilo v piatok Ukrajinu, že raketami a viac než desiatimi bezpilotnými lietadlami zaútočila na jeho energetickú infraštruktúru. Podľa Moskvy ide o porušenie sľubu zo strany Kyjeva, že takéto útoky pozastaví. Kyjev naopak z útoku obvinil Moskvu.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina pravdepodobne za použitia salvového raketometu HIMARS zaútočila na súčasť plynovodnej infraštruktúry v meste Sudža v Kurskej oblasti, ktoré ešte minulý mesiac kontrolovali ukrajinské jednotky. Útok zničil plynovú meraciu stanicu, uviedol úrad.
„Všetky záväzky verejne deklarované kyjevským režimom o údajnom zastavení útokov na ruskú civilnú energetickú infraštruktúru sú len ďalším trikom (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského, aby zabránil kolapsu ukrajinského frontu a s pomocou európskych spojencov obnovil vojenský potenciál krajiny,“ uviedlo v piatok vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.
Šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko však krátko po ruskom oznámení uviedol, že za útokom na stanicu je Rusko, ktoré lokalitu nemá pod kontrolou.
Biely dom v utorok uviedol, že Kyjev i Moskva po rokovaniach v Saudskej Arábii separátne súhlasili s prijatím opatrení na implementáciu zastavenia úderov na energetickú infraštruktúru.
Moskva nástojí na tom, že od 18. marca je v platnosti 30-dňové prímerie v bojoch s Ukrajinou týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru. Agentúra AFP však pripomína, že monitorovanie jeho dodržiavania je nejasné a Rusko i Ukrajina sa navzájom opakovane obviňujú z jeho porušovania.
11:05 Čínsky minister zahraničných vecí Wang I na budúci týždeň navštívi Rusko, kde bude s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom okrem iného rokovať o riešení vojny na Ukrajine, oznámili v piatok Kremeľ a Peking.
Rusko a Čína v uplynulých rokoch posilnili hospodársku spoluprácu a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu posilnili aj ich strategické partnerstvo.
Čína sa podľa AFP prezentuje ako neutrálna strana v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine, ktorú nikdy neodsúdila, a tvrdí, že na rozdiel od Spojených štátov a Západu neposiela „smrtiacu pomoc“ ani jednej zo strán konfliktu. Je však blízkym hospodárskym a politickým spojencom Ruska a členské štáty NATO označili Peking za „rozhodujúceho podporovateľa“ vojny.
„Na pozvanie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova… minister zahraničných vecí Wang I absolvuje oficiálnu návštevu Moskvy od 31. marca do 2. apríla,“ uviedol hovorca čínskeho rezortu diplomacie. Wang I sa stretne s ruskými predstaviteľmi a bude rokovať s Lavrovom.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že ministri budú diskutovať o medzinárodných otázkach vrátane vyhliadok na vyriešenie vojny na Ukrajine.
„Čína je ochotná využiť túto návštevu ako príležitosť spolupracovať s Ruskom na podpore implementácie dôležitého konsenzu dosiahnutého dvoma hlavami štátov,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva. Témou rozhovorov bude aj rozvoj čínsko-ruských vzťahov, medzinárodné a regionálne otázky.
Peking minulý mesiac navštívil tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Segej Šojgu, len niekoľko dní po tom, čo čínsky prezident Si Ťin-pching v telefonáte s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom vyzdvihol „pozitívne úsilie Moskvy o zmiernenie ukrajinskej krízy“. Čína uviedla, že víta všetky kroky smerujúce k prímeriu v tomto konflikte.
Peking je však podľa AFP neustále vystavený výzvam, aby zatlačil na Moskvu, aby začala mierové rokovania a ukončila vojnu na Ukrajine. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vo štvrtok počas svojej návštevy v Pekingu uviedol, že Čína „musí zohrať úlohu pri presviedčaní Ruska, aby sa posadilo za rokovací stôl so serióznymi a čestnými návrhmi“.
Na návštevu Ruska sa chystá aj čínsky prezident, ktorý pricestuje do Moskvy v máji v čase osláv konca druhej svetovej vojny. Putin následne navštívi Peking na prelome augusta a septembra.
10:10 Ruské prieskumné lietadlo sa vo štvrtok priblížilo k severovýchodnej časti Nemecka, no nemecké stíhačky ho eskortovali preč. Ako uviedlo nemecké letectvo na svojom komunikačnom kanáli v aplikácii WhatsApp, na základni Laage pri Rostocku na pobreží Baltského mora museli aktivovať systém rýchlej reakcie.
„Dôvodom bolo neznáme lietadlo nad Baltským morom, ktoré letelo bez letového plánu alebo aktivovaného transpondéra,“ uviedlo letectvo v správe. Tá potvrdila skorší článok v denníku Bild. Na identifikáciu prieskumného lietadla Iľjušin Il-20 vyslali nemecké stíhačky Eurofighter a tie následne „eskortovali“ ruské lietadlo späť smerom k ruskej Kaliningradskej oblasti, kde ho prvýkrát spozorovali.
Denník Bild uviedol, že ruské lietadlo si všimli vo štvrtok ráno východne od nemeckého ostrova Rügen, odkiaľ smerovalo k „nemeckému vzdušnému priestoru“. Skutočnosť, že transpondér lietadla bol deaktivovaný, predstavovala „značné nebezpečenstvo pre civilnú leteckú dopravu“, poznamenal Bild.
10:00 Dronové útoky, ktoré v noci na dnes Rusko podniklo proti Ukrajine, spôsobili škody v siedmich regiónoch napadnutej krajiny. Informuje o tom ukrajinské letectvo, podľa ktorého ruská armáda nad ukrajinské územie vyslala 163 dronov. Protivzdušná obrana ich 89 zostrelila, ďalších 51 strojov, ktoré vzdušné sily označujú za atrapy útočných dronov, zmizlo z radarov a nespôsobilo žiadne škody. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho protivzdušná obrana v noci na dnes zneškodnila 78 ukrajinských dronov.
Letectvo uviedlo, že po nočných dronových útokoch sú bližšie neurčené škody v Poltavskej, Charkovskej, Sumskej, Dnepropetrovskej, Odeskej, Mykolajivskej a Záporožskej oblasti.
Vo štvrtok večer „nepriateľ podnikol rozsiahly dronový útok na civilné objekty a priemyselné zóny v Poltave a jej okolí,“ uviedol na telegrame Volodymyr Kogut, šéf vojenskej správy Poltavskej oblasti ležiacej v stredovýchodnej časti Ukrajiny. Škody sú na šiestich rôznych miestach a na viacerých z nich vypukol požiar. Server RBK Ukrajina informuje, že poškodené sú sklady spoločnosti, ktorá má na starosti stavbu a údržbu plynárenskej a petrochemickej infraštruktúry. Podľa Koguta však nešlo o cielený útok na energetickú infraštruktúru.
Spojené štáty s Ukrajinou a Ruskom tento týždeň uzavreli dve samostatné dohody, v ktorých obe krajiny súhlasili s prerušením vzájomných útokov na energetické objekty.
Z Odeskej oblasti ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS) hlási po nočných útokoch jedného zraneného. Škody sú napríklad na obytných domoch.
Podľa vedenia ruskej Voronežskej oblasti zostrelila protivzdušná obrana nad týmto regiónom na juhozápade Ruska 30 ukrajinských dronov. Nikomu sa podľa regionálnych úradov nič nestalo a nevznikli žiadne škody. V susednej Saratovskej oblasti bola dočasne prerušená prevádzka na letisku v Saratove. Podľa rôznych telegramových kanálov obyvatelia tohto mesta aj Engelsu, ktorý leží cez rieku Volhu, informovali o desiatkach výbuchov. V Engelse sa nachádza základňa ruského strategického letectva, ktorá sa naposledy cieľom rozsiahleho útoku ukrajinských dronov stala minulý týždeň.
9:12 Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že ruské sily majú „strategickú iniciatívu“ na ukrajinskom fronte a ukrajinské jednotky by mohli „doraziť“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Putin v piatok v meste Murmansk na severozápade Ruska povedal, že ruské sily majú „na celej frontovej línii strategickú iniciatívu“.
„Existujú dôvody veriť, že ich dorazíme,“ vyhlásil šéf Kremľa. Ukrajinský ľud by podľa Putina „mal sám pochopiť, čo sa deje“.
Zároveň povedal, že v súvislosti s úsilím o ukončení konfliktu by mohli byť partnermi na spoluprácu okrem Spojených štátov aj Čína, India, Brazília, Južná Afrika, Severná Kórea a všetky krajiny zoskupenia BRICS, píše agentúra Jonhap.
8:13 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 910 750 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas štvrtka prišli Rusi o 1 860 vojakov, 17 tankov, 61 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 144 dronov, 122 delostreleckých systémov a 210 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 455 tankov, 21 762 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 42 280 vozidiel a autocisterien, 25 387 delostreleckých systémov, 1 344 odpaľovacích raketových systémov, 1 119 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 31 070 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 787 kusov špeciálnej techniky.
8:00 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok upozornil, že je predčasné očakávať rokovania na najvyššej úrovni s Ruskom. Povedal však, že Spojené štáty vyhodnocujú odpoveď Moskvy na snahy Washingtonu ukončiť vojnu na Ukrajine.
Na otázku novinára, či nadišiel čas na vyššiu úroveň rokovaní po predchádzajúcich rozhovoroch medzi oboma stranami v Saudskej Arábii, Rubio odpovedal: „Myslím si, že po technickej stránke musíme dosiahnuť väčší pokrok.“
„Je pred nami veľa práce, ktorú treba spraviť s oboma stranami, predovšetkým s tou ruskou, s ktorou sme roky nehovorili,“ vyhlásil Rubio na palube svojho lietadla, keď smeroval do Miami po trojdňovej oficiálnej návšteve Karibiku. Na otázku, ako dlho by mohol trvať spomenutý pokrok, Rubio odvetil: „Nemôžem na to dať časový rámec, pretože to nezávisí od nás.“
7:37 Rumunský ústavný súd odobril vo štvrtok nový zákon, ktorý tejto krajine umožní zostreľovať zahraničné vojenské drony narúšajúce jej vzdušný priestor. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Čítajte viac Rumunsko tasí zbrane. Ruské drony pôjdu k zemi, získalo právomoci na ich zostreľovanie
7:05 Ruský prezident Vladimir Putin navrhol zavedenie prechodnej správy Ukrajiny pod záštitou OSN, ktorá by umožnila usporiadanie „demokratických“ prezidentských volieb v krajine a následné dojednanie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou, píše agentúra AFP.
Čítajte viac Putin navrhuje prechodnú správu Ukrajiny pod záštitou OSN, chce sa zbaviť Zelenského
6:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil vo štvrtok Rusko z nových útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru napriek dohode o ich zastavení, ktorú sprostredkovali USA. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii v Paríži povedal, že ruská armáda vo štvrtok ostreľovala mesto Cherson, pričom poškodila tamojšie energetické zariadenie a niekoľko ďalších budov.
„Myslím si, že USA by mali reagovať,“ pokračoval Zelenskyj a dodal, že namiesto slov sú skôr potrebné konkrétne kroky. Uviedol tiež, že Kyjev toto porušenie dohody zdokumentoval a dôkazy sa chystá poskytnúť dôkazy Spojeným štátom. Zelenskyj sa vo štvrtok v Paríži zúčastnil na summite predstaviteľov tzv. koalície ochotných.
Aj ukrajinské úrady v Chersone informovali, že ruské ostreľovanie tam vo štvrtok spôsobilo výpadky elektriny a poškodilo aj železničnú infraštruktúru. Pri útokoch taktiež zahynuli najmenej dvaja ľudia a štyria ďalší utrpeli zranenia.
6:00 Poľský premiér Donald Tusk podľa agentúry PAP tvrdí, že Rusko kladie nereálne podmienky pre mier. Ukrajina podľa neho prejavila dobrú vôľu. Premiér uviedol, že cieľom stretnutia 'koalície ochotných'v Paríži nebolo „prijímať spoločné rozhodnutia o prípadných stabilizačných misiách na Ukrajine“.
„Nemá zmysel konkretizovať tieto plány, kým nebudú aspoň predbežné výsledky americko-ruských rozhovorov o skutočnom prímerí,“ povedal. Tusk povedal, že počas summitu lídri diskutovali o tom, ako presvedčiť amerických priateľov, že Putin nemieni ukončiť vojnu.
„Prezident Zelenskyj a Ukrajina prejavili počas rokovaní v Saudskej Arábii maximálnu dobrú vôľu a bezpodmienečne súhlasili s prímerím,“ poznamenal premiér.
Ako dodal, „boli to Rusi, ktorí si začali klásť nereálne podmienky“. „Nereálna podmienka – z pohľadu všetkých, ktorí sa tu dnes zhromaždili v Paríži – je, že súhlasia s prímerím pod podmienkou, že budú zrušené všetky sankcie,“ zdôraznil Tusk.
„Úlohou tých, ktorí sú v neustálom kontakte s prezidentom Donaldom Trumpom, je presvedčiť Američanov, aby čo najviac otvorili oči a videli, kto je zodpovedný za pokračovanie vojny, kto je zodpovedný za ľudí, ktorí stále umierajú,“ uviedol premiér.
Podľa šéfa poľskej vlády je už teraz jasné, že Veľká Británia, Francúzsko a niektoré ďalšie krajiny by boli pripravené vytvoriť na Ukrajine mierovú misiu. Dodal však, že „tento mier sa musí stať skutočnosťou“. Uviedol tiež, že „žiadna poľská mierová misia nebude“.