Dvojaké použitie
Je to výsledok práce Čínskeho centra pre výskum plavidiel a štátneho laboratória hlbokomorských pilotovaných strojov. Zariadenie vraj môžu využiť ponorky, a to aj také, ktoré sú bez posádky.
„Pôvodne bol vyvinutý pre civilné záchranné práce a ťažbu na morskom dne, ale potenciál dvojakého použitia tohto prístroja vzbudzuje obavy iných krajín. Napríklad prestrihnutie káblov v blízkosti strategických bodov, ako je Guam, by mohlo narušiť globálnu komunikáciu, čo by signalizovalo geopolitickú krízu,“ napísal South China Morning Post. Guam je ostrov v Tichom oceáne, na ktorom sú umiestnené základne amerických námorných a leteckých síl a námornej pechoty.
Fungovanie zariadenia vysvetlil konštruktér Chu Chao-lung v recenzovanej štúdii v čínskom magazíne Strojný inžinier. Prístroj sa dá ovládať robotickými ramenami. Jeho súčasťou je 150-milimetrový brúsny kotúč s diamantovým povlakom, ktorý dokáže vyvinúť rýchlosť 1 600 otáčok za minútu, pričom generuje dostatočnú silu na to, aby rozbil oceľ. Zároveň má fungovať tak, že minimalizuje narušenie morských sedimentov. Zariadenie pri skúškach na súši preseklo aj šesť centimetrov hrubý kábel. Vedci zdôrazňujú, že jeho využitie bude zamerané na získavanie morských zdrojov.
„Čína investuje do technológií na prieskum morského dna už viac ako desať rokov. Pokroky, ktoré dosiahla, sú už nejaký čas známe. Táto novinka teda neprišla ako blesk z jasného neba,“ ozrejmil pre Pravdu profesor Alessio Patalano, expert na námornú stratégiu a doktrínu z univerzity King's College v Londýne. „Deklarovaná ambícia Číny stať sa skutočnou námornou veľmocou spája tradičné chápanie námorných síl ako základného piliera projekcie a vplyvu zahraničnej politiky s modernejším vnímaním oceánov ako kľúčového zdroja a hostiteľa infraštruktúry, čo je základom hospodárskej prosperity. Zariadenia, ktoré sú schopné preniknúť do morských hĺbok, sú prejavom ekonomických plánov Pekingu a zároveň majú vplyv na jeho medzinárodné postavenie,“ tvrdí odborník.
Podľa Patalana je v tejto súvislosti veľmi dôležité, že Čína ukázala technológiu, ktorá je spojená s budovaním digitálnej infraštruktúry, ale rovnako aj s možnosťou útoku proti nej. „Je to nástroj, ktorý sa dá využiť na vytváranie nátlaku na iných,“ skonštatoval analytik.
A možno ešte dôležitejšie ako samotné zariadenie je práve fakt, ako o ňom Peking informoval. Myslí si to odborníčka na medzinárodnú bezpečnosť Cynthia Mehboobová z Austrálskej národnej univerzity. „South China Morning Post opísal nový čínsky prístroj tak, že je schopný prerušiť aj veľmi dobre chránené káble až do štyritisíc metrov, čo je dvojnásobok prevádzkovej hĺbky väčšiny existujúcich podmorských komunikačných infraštruktúr. Napriek dramatickému tvrdeniu to nie celkom zodpovedá technickej realite,“ uviedla Mehboobová v analýze pre Lowyho inštitút v Sydney.
Čítajte viac Delia sa Rusko a Čína o tajomstvá jadrových zbraní? Peking sa od Moskvy učí, tvrdí analytik
Expertka totiž pripomenula, že podmorské káble vo väčších hĺbkach zvyčajne nie sú žiadnym spôsobom špeciálne chránené a majú hrúbku len približne dva centimetre. Je to preto, že ich umiestnenie do veľkej miery vylučuje náhodné poškodenie od kotiev lodí či od rybárskych zariadení. Viac spevnené káble sa oveľa častejšie nachádzajú v menších hĺbkach.
„Verejné odhalenie takéhoto zariadenia naznačuje, že zámerom Číny ani nebolo ukázať technologickú inováciu, ale strategicky komunikovať. Je to odkaz aj pre domáce publikum, že Peking je dostatočne silný na to, aby ovplyvnil dynamiku globálnej bezpečnosti, zatiaľ čo krajiny v Európe sa v spolupráci s NATO usilujú chrániť svoju kritickú infraštruktúru pod vodou,“ ozrejmila Mehboobová.
Strategický cieľ?
Ďalší odborníci však predpokladajú, že Čína môže nové zariadenie aj skutočne využiť. Nedá sa pritom vylúčiť ani spolupráca Pekingu s Moskvou.
„S istotou môžeme povedať, že Čína neustále rozvíja kapacity, ktoré by sa dali nasadiť na prerušenie internetovej komunikácie vrátane ničenia podmorských káblov. Už sme boli svedkami sabotáží, ktorých cieľom bolo narušiť medzinárodnú komunikáciu, a ktoré možno podporoval Peking. Podobné veci sa stali v Baltskom a Severnom mori za prítomnosti ruských lodí. Vzhľadom na to, aké dôležitá je námorná komunikačná infraštruktúra, a aké zložité je ju nahradiť, dá sa povedať, že za týmto incidentmi sa skrývajú strategické ciele,“ povedal pre Pravdu Giangiuseppe Pili, expert na spravodajské analýzy, ktorý pôsobí na Univerzite Jamesa Madisona vo Virgínii.
Čítajte viac Analytik: USA sa skôr pustia do boja s Čínou o Taiwan ako s Ruskom o Estónsko
„Potenciálnu čínsko-ruskú spoluprácu sme už mohli pozorovať v Baltskom mori a Indo-Pacifiku. Z toho vyplývajú obavy, že sa to môže stať problémom pre západnú digitálnu infraštruktúru. Čínske plavidlá sa v Baltskom mori nachádzali v blízkosti miest, kde sa odohrali podozrivé ruské aktivity. Peking testuje podobné operácie v Taiwanskom prielive,“ uviedol pre Pravdu vojenský expert a námorný kapitán Fabrizio Minniti. „Spolupráca Číny a Ruska stále zostáva v tejto oblasti na úrovni dohadov. No cieľ Pekingu a Moskvy je rovnaký a je ním narušenie dominancie západnej digitálnej infraštruktúry. Naznačuje to, že stratégie Číny a Ruska sa k sebe stále viac približujú a smerujú k hybridným operáciám proti globálnym komunikačným sieťam,“ dodal Minniti.