Na problém pred pár dňami upozornil nemecký denník Bild. Ako vysvetlil, cieľ týchto kvót je pochopiteľný – majú znížiť závislosť EÚ od USA, najmä po tom, čo sa Európe obrátil chrbtom nový americký prezident Donald Trump.
Schválené miliardy na zbrojenie by zároveň mali pomôcť európskej ekonomike. Podľa portálu Bild.de však Brusel riskuje, že takými reguláciami európske krajiny zbytočne znevýhodní.
„Európa je schopná zmobilizovať takmer 800 miliárd eur na bezpečnú a odolnú Európu… Vďaka tomuto plánu budú môcť členské štáty výrazne zvýšiť svoju podporu Ukrajine,“ uviedla na marcovom summite EÚ predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Plán na „prezbrojenie Európy“ (ReArm Europe) ráta s tým, že Brusel uvoľní prísne rozpočtové pravidlá pre členské štáty. Do obrany budú môcť dodatočne investovať až 1,5 percenta HDP bez toho, aby sa im tento dlh započítal do deficitu. Celkové výdavky EÚ na obranu by sa tak v najbližších rokoch mohli zvýšiť až o 650 miliárd eur.
Čítajte viac Von der Leyenová ukázala plány na prezbrojenie Európy. Mohli by mobilizovať 800 miliárd eur
Ďalších 150 miliárd by členské krajiny mali dostať k dispozícii vo forme pôžičiek. Môžu pritom ťažiť z výhodných úverových podmienok a zo spoločných nákupov zbrojárskej techniky v rámci EÚ (až 40 percent zákaziek by mali zadávať spoločne).
Týkať sa to má protivzdušnej obrany, delostreleckých systémov, rakiet a munície, dronov, ochrany kritickej infraštruktúry, vojenskej mobility či využívania umelej inteligencie.
So zbraňami a vojenskou technikou môžu členské štáty únie obchodovať medzi sebou alebo s partnerskými krajinami, napríklad s Nórskom či Ukrajinou. Tam alebo v EÚ musia sídliť aj spoločnosti, od ktorých budú nakupovať, pričom až 65 percent komponentov musí pochádzať z Európy.
Ako pri predložení plánu zdôvodnil eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius, po tom, čo Spojené štáty prestali byť pre Európu garantom bezpečnosti, sa starý kontinent musí o svoju obranu postarať sám.
„450 miliónov občanov EÚ by sa nemalo spoliehať na 340 miliónov Američanov, aby sa ubránilo 140 miliónom Rusov, ktorí nedokážu poraziť 38 miliónov Ukrajincov,“ zdôraznil eurokomisár.
Čítajte viac Európske armády sú slabé. Ako ich vyzbrojiť, aby sa vyrovnali Rusku?
Podmienka, aby až 65 percent komponentov zakúpenej vojenskej techniky pochádzalo z Európy, môže podľa portálu Bild.de celý plán EÚ skomplikovať.
„Kritici upozorňujú, že také nariadenie môže obstarávanie zbraní spomaliť a predražiť. Predovšetkým východoeurópske členské štáty ako Poľsko a baltické krajiny varujú, že by sa Európa nemala sama brzdiť takými prísnymi pravidlami,“ napísal nemecký portál.
Ako spresnil, podiel na úrovni 65 percent je v skutočnosti kompromisom. Francúzsko sa údajne snažilo presadiť čo najvyššiu kvótu pre komponenty európskeho pôvodu, kým Nemecko, Poľsko alebo Holandsko dávali prednosť voľnejšiemu obchodovaniu.
Argumentovali tým, že vzhľadom na bezprostrednú hrozbu by malo byť v európskom záujme čo najrýchlejšie vyzbrojenie – hoci by to malo znamenať, že tieto produkty bude treba nakúpiť od dodávateľov mimo Európy.
Nové pravidlá môžu navyše veľmi sťažiť obstarávanie rýchlo dostupných a overených systémov, pretože európske krajiny už dnes importujú veľa vojenskej techniky z Ameriky. Len v rokoch 2020 až 2024 pochádzalo 64 percent zbraní dovezených do európskych štátov NATO z USA.
Čítajte viac Ruskí vojaci majú novú zbraň. Darček od Kim Čong-una
A akoby byrokracie nebolo dosť, zbrojárske firmy, ktoré by dodávali tovar do EÚ, by museli potvrdiť, že 65 percent ich komponentov naozaj pochádza z Európy.
Moderné zbraňové systémy však pozostávajú zo stoviek súčiastok od dodávateľov z celého sveta, takže môže byť ťažké vydokladovať ich pôvod. Schvaľovací proces to môže zbytočne skomplikovať a predĺžiť.
Nehovoriac o tom, že to firmy môže prinútiť k tomu, aby nehľadali lacné komponenty z tretích krajín, ale použili európske, ktoré môžu byť drahšie. „EÚ by tak dosiahla presný opak toho, čo si dala za cieľ,“ varoval portál Bild.de.