„Ak Rusko a ja nebudeme schopní dosiahnuť dohodu na zastavení krviprelievania na Ukrajine a ja si budem myslieť, že je to ruská chyba… tak uvalím sekundárne clá na ropu, na všetku ropu z Ruska,“ uviedol Trump. Výška ciel by sa podľa neho pohybovala od 25 do 50 percent. „To by znamenalo, že ak kupujete ropu z Ruska, nemôžete v Spojených štátoch podnikať,“ doplnil.
To, že je na Putina „veľmi nahnevaný“ a „naštvaný“, povedal Trump v súvislosti s návrhom ruského prezidenta na zavedenie prechodnej správy Ukrajiny pod záštitou OSN, ktorá by umožnila usporiadanie demokratických prezidentských volieb v krajine, a tým pádom viedla ku koncu Zelenského vo funkcii. Podľa Trumpa takéto komentáre „nejdú správnym smerom“.
Zároveň však americký prezident podotkol, že má s Putinom veľmi dobrý vzťah, takže sa jeho hnev môže rýchlo rozplynúť, ak ruská hlava štátu urobí, čo je správne. V nadchádzajúcom týždni by spolu obaja politici mali znovu hovoriť.
Trump sa snaží sprostredkovať prímerie vo vojne, ktorú začalo Rusko a ktorá už trvá vyše troch rokov. Napriek ruskému záväzku neútočiť na energetiku a infraštruktúru Ukrajiny ale útoky naďalej pokračujú, Moskva a Kyjev sa z útokov obviňujú navzájom.
Čítajte aj Kde sme zapli Starlink, tam padali bomby. Ukrajinskí vojaci vinia Muska z prezradenia ich pozícií
Hrozí Iránu bombardovaním
Americký prezident v rozhovore s NBC News tiež pohrozil Iránu bombardovaním a sekundárnymi clami na iránsku ropu, ak Teherán nebude súhlasiť s novou jadrovou dohodou.
„Ak dohodu neuzavrú, bude bombardovanie. Bude to bombardovanie, aké nikdy predtým nevideli,“ povedal Trump.
Irán odmietol priame rokovania so Spojenými štátmi o svojom jadrovom programe, povedal v nedeľu prezident Mahmúd Pezeškiján. Ide o prvé oficiálne potvrdenie reakcie Teheránu na list od amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom vyjadril zámer rokovať o novej jadrovej dohode. Vyjadrenie Pezeškijána podľa agentúry AP naznačuje, že napätie medzi Iránom a USA sa môže ďalej zvyšovať, píše TASR.
Čítajte aj Trump poslal Iránu list, jeho obsah sa týkal jadrových rozhovorov. Ajatolláh ponuku odmietol
Trump začiatkom marca povedal, že poslal iránskej vláde list, v ktorom navrhol nové rokovania o jadrovom programe Iránu. Zároveň pohrozil, že ak Teherán na rokovania nepristúpi, USA budú musieť vojensky zasiahnuť, čo by bola pre Irán „hrozná vec“.
Odpoveď na Trumpov list, doručená prostredníctvom Ománu, podľa Pezeškijána ponecháva otvorenú možnosť nepriamych rokovaní s USA. Bezprostredne však nie je jasné, či by Trump takúto možnosť prijal.
Nepriame rozhovory ale doteraz nedosiahli žiadny pokrok. USA počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v roku 2018 jednostranne od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom odstúpili a na krajinu opätovne uvalili sankcie. Irán následne postupne odstúpil od svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody uzavretej v roku 2015.
USA musia počítať s tvrdou odvetou, ak budú bombardovať Irán, povedal Chameneí
Spojené štáty musia počítať s tvrdou odvetou, ak budú bombardovať Irán v prípade, že Teherán nepristúpi na novú jadrovú dohodu s Washingtonom. Podľa agentúr to dnes vyhlásil iránsky duchovný vodca Alí Chameneí v reakcii na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Nepriateľstvo zo strany USA a Izraela tu bolo vždy. Vyhrážajú sa, že nám spôsobia ujmu… Nepovažujeme to za príliš pravdepodobné, ale ak sa tak stane, Irán určite tvrdo odpovie,“ povedal Chameneí bez toho, aby výslovne spomenul Trumpa, pri prejave ku koncu moslimského pôstného mesiaca ramadánu.
Taktiež iránske ministerstvo zahraničia dnes vyjadrilo odhodlanie Teheránu „rozhodne a okamžite“ reagovať na akúkoľvek hrozbu. Súčasne si predvolalo švajčiarskeho veľvyslanca, ktorý v Iráne zastupuje záujmy Spojených štátov a pôsobí ako sprostredkovateľ medzi Washingtonom a Teheránom.
Tretie funkčné obdobie?
Americký prezident Donald Trump ďalej uviedol, že nežartuje ohľadom možnosti uchádzať sa o tretie funkčné obdobie, čo zakazuje americká ústava. Na podobné úvahy je ale podľa neho zatiaľ skoro, teraz sa chce sústrediť na súčasný mandát.
Podľa 22. dodatku ústavy Spojených štátov môžu americkí prezidenti zastávať iba dve štvorročné funkčné obdobia, či už idú po sebe, alebo nie. Trump od januára vykonáva druhý prezidentský mandát, predtým zastával funkciu hlavy štátu v rokoch 2017 až 2021.
„Nežartujem,“ odpovedal Trump v rozhovore s NBC News na otázku, či sa bude snažiť uchádzať o tretie funkčné obdobie. „Existujú spôsoby, ako to urobiť,“ dodal s tým, že veľa ľudí ho žiada, aby o tretie obdobie v Bielom dome usiloval.
Jeden z možných scenárov je podľa neho ten, kedy by súčasný viceprezident J. D. Vance kandidoval na prezidenta a potom túto funkciu prenechal Trumpovi. Ďalšie metódy vedúce k jeho zotrvaniu v Bielom dome aj po roku 2029 odmietol komentovať.