„Ohrozuje nás Rusko. Ohrozuje nás Putin. Musíme urobiť všetko, čo je potrebné, aby sme ho odstrašili. Nie je to o tom, koľko času potrebujeme, ale oveľa viac o tom, koľko času nám Putin dá, aby sme boli pripravení. A čím skôr budeme pripravení, tým lepšie,“ citovala britská BBC hlavného veliteľa nemeckých ozbrojených síl generála Carstena Breuera. Ten varoval, že NATO by sa malo pripraviť na možný ruský útok už o štyri roky.
Iba plátanie dier
Nemeckí poslanci nedávno dostali do rúk správu parlamentnej komisárky pre ozbrojené sily Evy Höglovej. Z nej vyplýva, že Bundeswehru v každej oblasti niečo chýba. Problém zatiaľ dostatočne nevyriešilo ani 100 miliárd eur, ktoré do obrany sľúbil naliať ešte roku 2022 nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý teraz končí vo funkcii. Sociálnodemokratický politik pred troma rokmi ohlásil po ruskej invázii na Ukrajinu dejinný obrat týkajúci sa bezpečnosti. Výsledok?
„Trochu sme zaplátali diery. Ale je to naozaj zlé,“ skonštatoval Breuer.
Höglová minulý rok v rozhovore pre Pravdu povedala, že NATO musí dať Putinovi jasne najavo, že nie je bezbranné a že aliancia môže reagovať aj vojensky.
Čítajte viac NATO bez Ameriky? Európa hľadá spôsob, ako sa chrániť pred Trumpom
Na to je však potrebná politická vôľa. „Nemecko začalo dve svetové vojny. Aj keď je to už 80 rokov, čo sa skončila druhá svetová vojna, myšlienka, že Nemci by sa mali vyhýbať konfliktom, je stále hlboko v DNA mnohých ľudí,“ vysvetlil pre BBC Markus Ziener, profesor žurnalistiky na Univerzite aplikovaných vied v Berlíne.
Padajú tabu
Z výskumu agentúry Forsa a Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy však vyplýva, že Nemci predsa len začínajú vnímať svet ako nebezpečné miesto. Dokonca tak, že väčšina z nich je ochotná pripustiť, aby sa ich krajina podieľala na jadrovom odstrašení potenciálnych nepriateľov.
Čítajte viac Nemecká politička: NATO musí dať Putinovi jasne najavo, že dokáže reagovať aj vojensky
„V novej geopolitickej situácii sa nemecká verejná mienka rýchlo mení a prekonáva staré vojenské a fiškálne tabu. Až 69 percent Nemcov je za to, aby európske krajiny vybudovali spoločnú armádu na koordináciu obrany Európy a v prípade potreby aj bez NATO. Len 23 percent Nemcov je proti. Výsledok signalizuje veľký posun v nemeckej verejnej mienke. V marci 2015 sa v podobnom prieskume, ktorý uskutočnila Forsa, vyjadrilo 49 percent Nemcov za európsku armádu a 46 percent bolo proti,“ zhodnotil výskum magazín Internationale Politik Quarterly.
„Túžba Nemcov po väčšej európskej bezpečnosti sa týka aj jadrového odstrašenia. Podľa prieskumu je 54 percent opýtaných za to, aby Berlín začal rokovania s Parížom a Londýnom o vytvorení nezávislého nástroja európskeho jadrového odstrašenia. Proti je 37 percent a 11 percent sa nevie rozhodnúť. Otvorenosť Nemcov k posilneniu atómového odstrašenia je o to prekvapujúcejšia, že krajina má k jadrovej bombe veľmi ambivalentný vzťah. V každom jednom prieskume uskutočnenom v rokoch 2000 až 2021 bola jasná väčšina respondentov za odstránenie amerických jadrových zbraní z nemeckého územia,“ pripomína analýza výskumu.
Čítajte viac Strategické víťazstvo nad Západom? Putin naň môže myslieť, vraví nemecký generál
Nemecký parlament v marci schválil zmenu ústavy, ktorá vláde umožní vyššie výdavky do armády, civilnej infraštruktúry a ochrany klímy, hoci to bude znamenať zvýšenie verejného dlhu. Podľa portálu Politico by Berlín a jednotlivé spolkové krajiny mohli v najbližšej dekáde do spomenutých oblastí investovať až jeden bilión eur.
„Nemecko je späť. Výrazne prispievame na obranu slobody a mieru v Európe,“ uviedol po parlamentnom hlasovaní líder kresťanských demokratov Friedrich Merz, z ktorého takmer určite bude nový nemecký kancelár. Jeho aliancia CDU/CSU vo februári vyhrala voľby.
Čo všetko Nemecko v oblasti obrany potrebuje? Pozrel sa na to spravodajský portál Deutsche Welle.
Čítajte viac Americké atómovky v Európe zostanú, vojakov USA však bude menej
„Bundeswehr vlastní okolo 1 500 nehnuteľností po celom Nemecku, ale mnohé z nich sú v katastrofálnom stave. Nedostatok ľudí je jedným z najväčších problémov armády. V súčasnosti má vo svojich radoch okolo 182 000 vojakov. Cieľom ministerstva obrany je zvýšiť to na 203 000, ale s náborom je očividný problém,“ uviedla Deutsche Welle.
Celé ozbrojené sily potrebujú modernizáciu. „Letectvo má dostať 35 stíhačiek F-35 od amerického výrobcu Lockheed Martin, ktoré nahradia zastarané stíhačky Tornado z 80. rokov minulého storočia. Námorníctvo čaká na ďalšie fregaty, ponorky a námorné prieskumné lietadlá P8 Poseidon a očakáva sa, že pozemná armáda v lete predstaví najmodernejší tank na svete Leopard 2A8. Bundeswehr si od výrobcu Rheinmetall objednal delostreleckú muníciu v hodnote približne 8,5 miliardy eur. Ide o najväčšiu zákazku v histórii firmy a hoci sa nemecký zbrojársky priemysel vo všeobecnosti snaží navýšiť svoje kapacity, nedokáže to zo dňa na deň. Nemecké ozbrojené sily prevádzkujú množstvo rôznych prieskumných dronov. Chýbajú mu však bojové bezpilotné lietadlá, pretože neexistujú žiadne usmernenia a predpisy pre ich použitie. Armáda nemá ani účinné obranné systémy proti útokom dronov. Špionážne bezpilotné stroje nedávno spozorovali nad základňami Bundeswehru, takže táto záležitosť sa považuje za mimoriadne naliehavú,“ vysvetlila Deutsche Welle.
Čítajte viac Analytik: USA sa skôr pustia do boja s Čínou o Taiwan ako s Ruskom o Estónsko
Putin ako Trump
Podľa Breuera Rusko výrazne investuje do zbrojenia a generál tiež pripomenul, že Moskva vedie hybridnú vojnu proti Západu. Generál si myslí, že spolu s Putinovou agresívnou rétorikou je to dôkaz, že Európa čelí skutočnej hrozbe.
Nedávny prieskum organizácie YouGov ukázal, že 79 percent Nemcov vníma šéfa Kremľa ako nebezpečného pre európsky mier a bezpečnosť. Až 74 percent však povedalo to isté o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
„Je to jasný signál, že v Spojených štátoch sa niečo zásadne zmenilo. Nevieme, kam USA smerujú, ale dôvera, že sa môžeme na sto percent spoľahnúť na americkú ochranu, je preč,“ vyhlásil pre BBC Ziener.
