„Robíme to naozaj preventívne. Tak, aby v prípade, že by tá nákaza tu v Česku bola, tak aby bola izolovaná, aby boli izolované chovy čo najskôr,“ uviedol Výborný na kontroly mlieka.
Na južnej Morave sa podľa neho bude v najbližších dňoch tiež vyšetrovať voľne žijúca zver. „Budeme v najbližších dňoch tiež sérologicky vyšetrovať voľne žijúcu zver, ktorá bude ulovená v odboroch na južnej Morave, aby sme mali predstavu, či vírus nie je prítomný u voľne žijúcej zveri, pretože aj to by bolo ohrozenie pre chovy,“ doplnil Výborný.
Opatrenia na hraniciach
Vozidlá nad 3,5 tony prevážajúce zvieratá, potraviny či krmivá, ktoré prešli rakúske spolkové krajiny Burgenland alebo Dolné Rakúsko, budú nanovo mocť do ČR vstúpiť cez tretí hraničný priechod, a to Halámky v južných Čechách. Novinárom to povedal minister pôdohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL). Doteraz mohli tieto nákladné autá kvôli výskytu slintačky a krívačky na Slovensku a v Maďarsku iba cez štyri priechody na česko-slovenských hraniciach a cez dva na česko-rakúskych hraniciach.
Čítajte aj Slovensko má nové ohnisko slintačky a krívačky. Pri Malackách usmrtia viac ako 3-tisíc zvierat
Štátna veterinárna správa (SVS) od polnoci na utorok v reakcii na šírenie slintačky a krívačky tiež zakázala v chovoch oviec, kôz, hovädzieho dobytka a ošípaných návštevy ľudí, ktorí zvieratám upravujú paznechty a strihajú vlnu, pretože predstavujú veľké riziko šírenia nákazy. SVC tiež zakázala zo Slovenska a Maďarska dovážať mäsokostnú múčku, zapracované živočíšne bielkoviny a kafilerné tuky.
Riziko narastá
Riziko prenosu slintačky a krívačky na územie Česka rastie, prípadné zavlečenie záleží najmä od toho, či sa v niektorom zo slovenských nakazených chovov vyskytoval nejaký Čech ešte pred vypuknutím nákazy. Zvieratá totiž môžu prenášať nákazu ešte predtým, ako sa u nich objavia klinické príznaky. ČTK to povedal Peter Lány z Ústavu infekčných chorôb a mikrobiológie na Veterinárnej univerzite Brno. Najrizikovejší je podľa neho prenos človekom, preto za dôležitejšie označil dôsledné zabezpečenie chovov ako opatrenia zavádzané na hraniciach.
„Šanca, že sa nákaza dostane na územie ČR, sa zväčšuje,“ povedal Lány. Zavlečenie podľa neho ovplyvňuje najmä pohyb ľudí. Najpravdepodobnejší scenár, ako by sa slintačka mohla dostať do Česka, podľa Lányho je, ak sa v slovenskom chove nachádzal nejaký Čech ešte pred prepuknutím nákazy a následne prišiel do českého chovu a podcenil dezinfekciu. Mohlo ísť napríklad o majiteľov chovu, prepravcov zvierat, dodávateľov krmív alebo aj návštevu, dodal.
„Prvé choré zviera nemusíte spoznať. U kráv je najkratšia inkubačná doba dva až štyri dni,“ poznamenal Lány. V praxi to teda znamená, že krava alebo prasa môže prenášať nákazu aj niekoľko dní na ďalšie zvieratá, kým sa u nich prejavia príznaky a začnú sa prijímať opatrenia. V tom čase už ale mohol napríklad zamestnanec alebo prepravca odviezť nakazené zviera alebo vírus napríklad na pneumatikách.
Opatrenia prijímané na hraniciach sú podľa Lányho dôležité pre zníženie pravdepodobnosti zavlečenia nákazy, oveľa dôležitejšie sú ale podľa neho opatrenia v chovoch. „To, čo prejde cez hranicu, a môže toho prejsť dosť, sa nesmie dostať do chovu. Do chovov nesmie nikto cudzie, žiadne autá, všetci musia parkovať pred bránami a dovnútra smejú len po dezinfekcii,“ uviedol Lány.
Jedno prasa vyfúkne viac vírusu ako tisíc kráv
Hoci vírus sa môže šíriť aj vzduchom, podľa Lányho zatiaľ nie je pravdepodobné, že by sa nákaza dostala týmto spôsobom na územie ČR. Vietor prenáša nákazu len od živých zvierat, a to buď pri dýchaní alebo chrochtaní a bučaní, povedal Lány. Na prenos sú podľa neho oveľa horšie ošípané. „Jedno prasa vyfúkne viac vírusu ako tisíc kráv. U kráv je to len pár kilometrov, u ošípaných to vzduchom môže byť ďaleko,“ poznamenal Lány.
Pravdepodobnosť zavlečenia nákazy do ČR sa zvyšuje aj podľa odborníka na vírusové infekcie zvierat z Českej poľnohospodárskej univerzity Jiřího Černého. Na rozdiel od Lányho ale myslí, že k šíreniu môže prispieť fúkanie vetra. „Vírus sa môže šíriť vzduchom nad zemou až na vzdialenosť 60 kilometrov. Keby dobre fúkalo zo Slovenska, tak by to mohol byť problém,“ povedal ČTK. Posledné potvrdené ohnisko nákazy sa nachádza na Slovensku zhruba 40 kilometrov po ceste od hranice s Českom. Ide piate slovenské ohnisko.
Na veľkej vzdialenosti sa ale podľa Čierneho vírus šíri najlepšie na kontaminovaných objektoch, autách či cez kontaminované krmivo alebo stelivo. „Ďalšou možnosťou sú ľudia, ktorí by sa mohli pohybovať v nakazených lokalitách,“ dodal Černý. Zároveň ale upozornil na to, že Česko aj Slovensko vedú záznamy o vstupe ľudí do fariem a v ČR platí zákaz vstupu do chovov ľuďom, ktorí sa v posledných troch týždňoch pohybovali v uzavretých pásmach okolo ohnísk.
Ak by sa stalo, že v slovenskom chove bol nejaký Čech, ktorý by následne preniesol nákazu na zvieratá v ČR, trvalo by podľa Lányho šesť až desať dní, kým sa choroba v chove prejaví.
Na povrchoch podľa Lányho môže vírus vydržať aj pol roka, ak sa nebude otierať. Napríklad na pneumatikách vozidiel, ktoré jazdia stovky kilometrov, vírus drží menej, pretože pneumatika sa čistí sama o ceste. „Ale záleží, čo zostane vo vzorkách alebo na blatniciach, zvyšky vírusu môžu padať a sú infekčné,“ upozornil.
Podľa Čierneho však nie je potrebné, aby sa zo slintačky stala epidémia a opakovala sa situácia z roku 2001, keď sa naposledy nákaza vo veľkom šírila v Európe. Je však potrebné dodržiavať opatrenia a snažiť sa, dodal.
Slintačka a krívačka je jednou z najnákazlivejších infekčných chorôb. Vírus sa vylučuje slinami, močom, trusom a mliekom. Prenáša sa kontaktom s chorými zvieratami, vzduchom i na povrchu človeka, nástrojov či dopravných prostriedkov. Na človeka je choroba neprenosná. V Česku bola nákaza naposledy zistená v roku 1975.