„V súčasnosti prebiehajú vážne prípravy na to, aby Zelenskyj predstúpil pred voličov už druhýkrát, a to pomerne skoro,“ uviedol na svojom portáli The Economist.
Ukrajinský prezident údajne už pred dvoma týždňami zvolal stretnutie, kde svojmu tímu nariadil, aby začal chystať nové voľby, ktoré by sa konali po nastolení prímeria.
Nelegitímny prezident?
Nevyhnutnou podmienkou na to, aby ukrajinskí občania mohli ísť zase k volebným urnám, je zrušenie stanného práva. To Kyjev zaviedol po začiatku ruskej agresie 24. februára 2022 a odvtedy ho niekoľkokrát predlžoval.
Zatiaľ platí do 8. mája a tri dni pred jeho vypršaním by mal ukrajinský parlament znova rokovať o jeho predĺžení. K tomu by však už nemuselo dôjsť, ak by sa medzitým uzavrelo prímerie. Len čo by sa zrušilo stanné právo, Kyjev by mohol vyhlásiť dátum nových prezidentských volieb.
„Zdroje sa líšia v presnom načasovaní, ale väčšina hovorí, že Zelenskyj sa zameriava na leto. Zákon vyžaduje aspoň 60 dní na kampaň, takže najskorším možným termínom je začiatok júla,“ naznačil britský magazín.
Čítajte viac Zelenskyj možno bude musieť odstúpiť. USA potrebujú lídra Ukrajiny schopného rokovať s Ruskom, vyhlásil Trumpov poradca
Pripúšťa však aj to, že sa voľby budú konať neskôr, takže volebná kampaň by mohla trvať až tri mesiace. Úrady vraj varovali, že práve toľko času im zaberie zostavenie voličských zoznamov.
Následkom vojny totiž došlo k veľkým presunom obyvateľov, milióny ľudí odišli do zahraničia, mnohí žijú na územiach, ktoré obsadili Rusi, alebo sú nezvestní.
Administratíva nového šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa na Zelenského už dlhší čas nalieha, aby usporiadal prezidentské voľby, lebo jeho päťročné funkčné obdobie uplynulo už v máji minulého roka.
Washington prakticky prevzal rétoriku Kremľa, ktorý tvrdí, že so Zelenským nechce rokovať, pretože vraj nie je legitímnou hlavou štátu. Trump ukrajinského prezidenta dokonca označil za „diktátora bez volieb“.
Pravdou je, že sa voľby na Ukrajine jednoducho nemôžu konať, kým pokračuje vojna a stanné právo. Nepripúšťa to ústava a na tom sa zhodujú všetci ukrajinskí politici vrátane Zelenského súperov – bývalej premiérky Juliji Tymošenkovej či exprezidenta Petra Porošenka.
Usporiadaniu slobodných a demokratických volieb bránia i ďalšie prekážky. Asi pätinu ukrajinského územia okupuje Rusko, na mnohých miestach vládne chaos a zorganizovať voľby nie je počas bojov možné ani z technického hľadiska.
Nedala by sa zaručiť účasť vojakov ani bezpečnosť civilistov, ktorí by vo veľkom počte prichádzali do volebných miestností.
Podobne sa v minulosti zachovala Veľká Británia. Parlamentné voľby sa tam konali v novembri 1935, a keď v septembri 1939 vypukla druhá svetová vojna, ďalšie sa uskutočnili až v júli 1945.
Zelenského obľuba stúpa
Ako pripomína The Economist, Trump i šéf Kremľa Vladimir Putin „boli podráždení Zelenského tvrdohlavosťou“, s akou odmietal ich nátlak na usporiadanie nových volieb, pričom vraj boli presvedčení, že by im ukrajinskí voliči urobili „láskavosť“ a súčasnú hlavu štátu by zbavili úradu.
Portál Politico pred mesiacom dokonca napísal, že štyria vysokopostavení členovia Trumpovho tímu na Ukrajine tajne rokovali s politickými rivalmi Zelenského – s Tymošenkovou a ľuďmi okolo Porošenka – o možnosti vyhlásenia prezidentských volieb.
Čítajte viac Politico: Trumpov tím tajne rokuje s možnými rivalmi Zelenského
Obaja opoziční politici neskôr síce priznali, že sa s Američanmi stretli, no popreli, že by sa bavili o urýchlení volebného procesu.
Porošenko, ktorý je predsedom opozičnej strany Európska solidarita, podľa magazínu The Economist teraz predpovedá, že by sa voľby mohli konať „kedykoľvek od augusta do októbra“. Podľa zdrojov z ukrajinskej vlády však „preceňuje svoj význam“.
Podobne ako Tymošenková, ktorá vedie stranu Baťkivščyna, by totiž ani Porošenko Zelenského nedokázal poraziť. Obaja s ním prehrali už vo voľbách na jar 2019.
Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že za ním výrazne zaostávajú. Najväčším súperom súčasnej hlavy štátu je tak bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, ktorý je veľvyslancom v Británii.
Aj toho však podporuje o polovicu menej voličov ako Zelenského, ku ktorého popularite prispela i jeho nedávna hádka s Trumpom pri návšteve Bieleho domu.
Ako upozornil The Economist, Trump aj Putin môžu zmeniť názor na ukrajinské voľby, ak sa ukáže, že by opäť vyhral Zelenskyj.
„Vzhľadom na to, že sa výpočty obrátili hore nohami, nemusia nečinne sedieť, kým postúpi do druhého volebného kola. Putin má v rukách veľa tromfov. Jeho bezpilotné lietadlá a rakety by mohli znemožniť zrušenie stanného práva,“ prezradil zdroj z ukrajinskej vlády.
Podľa britského magazínu je však možné, že by Moskva voľby využila na destabilizáciu Ukrajiny aj v prípade, keď Zelenskyj obháji svoj úrad a zostane legitímnou hlavou štátu.