1 133. deň: Návrhy USA neriešia príčiny vojny na Ukrajine, Rusko ich nemôže prijať, vyhlásil Riabkov

Čítajte viac 1 132. deň: Švédsko oznámilo najväčší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu

21:53 Poľsko vydalo Ukrajine jej občana Kyryla Molčanova, ktorý bol údajne agentom ruských tajných služieb a človekom blízkym ukrajinskému oligarchovi Viktorovi Medvedčukovi, ktorý sa momentálne nachádza v Rusku. S odvolaním sa na Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU) o tom v utorok informovala agentúra PAP, píše TASR.

K zadržaniu Molčanova došlo vďaka spolupráci Ukrajiny s poľskými orgánmi. Zadržali ho v Poľsku, teraz je vo vyšetrovacej väzbe v Kyjeve.

SBU vo svojom vyhlásení doplnila, že ide o prvý prípad od začiatku vojny rozpútanej Ruskom, čo bol Ukrajine na žiadosť SBU vydaný agent, ktorý pracoval proti Ukrajine v oblasti propagandy.

21:39 Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestuje do Ruska na oficiálnu návštevu a zúčastní sa na májových oslavách sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Uviedol to ruský prezident Vladimir Putin počas rokovaní s čínskym ministrom zahraničia Wangom I. Rusko oslavuje koniec vojny 9. mája vojenskou prehliadkou na moskovskom Červenom námestí.

„Pripravíme dobrý a obsažný program. Dúfam, že pôjde nielen o účasť na slávnostných podujatiach, ale aj o samostatnú návštevu prezidenta Číny. Bude naším hlavným hosťom,“ uviedol ruský prezident podľa agentúry Interfax.

S čínskym náprotivkom plánuje rokovať o bilaterálnych vzťahoch a o spolupráci v medzinárodných organizáciách, vrátane OSN či združenia rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS. Putin dodal, že Wangove rokovania v Moskve súvisia predovšetkým s prípravou návštevy čínskeho prezidenta, ktorého označil za svojho dobrého priateľa.

19:30 Britská vláda v utorok oznámila, že každý, kto v Británii pracuje pre Rusko, sa bude musieť zaregistrovať do nového systému registrácie zahraničného vplyvu, ktorého spustenie je naplánované na júl. V prípade, že tak tieto osoby neurobia, bude im hroziť väzenie, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Štátny tajomník britského ministerstva vnútra pre bezpečnosť Dan Jarvis uviedol, že na Rusko sa budú vzťahovať najprísnejšie obmedzenia systému registrácie zahraničného vplyvu. To znamená, že každý, koho ruská vláda alebo s ňou prepojený subjekt poverí vykonávaním činnosti v Británii, musí túto aktivitu nahlásiť, inak mu hrozí až päť rokov väzenia.

Rusko je po Iráne druhým štátom zaradeným na tento zoznam, ktorého cieľom je podľa vlády posilniť národnú bezpečnosť Británie pred skrytými zahraničnými vplyvmi.

„Rusko predstavuje akútnu hrozbu pre národnú bezpečnosť Británie,“ povedal Jarvis. Štátny tajomník zdôraznil „nepriateľské skutky“, ako otravu bývalého ruského špióna a dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije nervovoparalytickou látkou v meste Salisbury na juhu Anglicka v roku 2018, špionáž, podpaľačstvo a kybernetické útoky vrátane útokov na poslancov britského parlamentu prostredníctvom kampaní typu tzv. spear-phishingu. Poukázal tiež na ruskú vojnu na Ukrajine a zámer Moskvy “podkopať európsku a globálnu bezpečnosť“.

17:50 Všetky nové dohody o nerastných surovinách s Ukrajinou by mali byť v súlade s európskym právom, vyhlásila v utorok počas návštevy Kyjeva nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Koniec koncov, toto je náš európsky kontinent… Samozrejme, že aj my vedieme dialóg so všetkými zainteresovanými stranami,“ odpovedala odchádzajúca ministerka na otázku o možnej dohode o nerastných surovinách medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v utorok uviedol, že Ukrajina bude naďalej spolupracovať s USA na vzájomne prijateľnom znení dohody o nerastných surovinách. Americký prezident Donald Trump varoval Ukrajinu pred „veľkými problémami“, ak dohodu nepodpíše.

Baerbocková na tlačovej konferencii s ukrajinským náprotivkom taktiež vyzvala Rusko, aby prijalo dohodu o prímerí na Ukrajine bez kladenia podmienok, píše DPA.

„Ukrajina ukázala, že nielenže je pripravená na prímerie, ale ho aj bez podmienok akceptuje,“ povedala šéfka nemeckej diplomacie.

17:00 Rusko sa vážne zaoberá americkými návrhmi na ukončenie vojny na Ukrajine, ale nemôže ich všetky prijať v ich súčasnej podobe, pretože nezohľadňujú Moskvou zmieňované základné príčiny konfliktu. Povedal to v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorého citovala agentúra TASS.

Americká administratíva sa momentálne snaží sprostredkovať prímerie a prípadnú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou. Obe krajiny súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, hoci sa aj naďalej obviňujú z ich podnikania. Podľa Moskvy ale toto prímerie z 18. marca naďalej platí.

Rusko zároveň tvrdí, že ďalšie prímerie v oblasti Čierneho mora nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu.

„Nepočuli sme, že by (americký prezident Donald) Trump vyslal Kyjevu jasný signál na ukončenie vojny. To, čo máme dnes, je snaha nájsť rámec, ktorý by umožnil zabezpečiť americkú víziu prímeria,“ uviedol Riabkov v rozhovore pre magazín International Affairs.

Dodal, že v amerických návrhoch na ukončenie vojny na Ukrajine momentálne nie je zahrnutá hlavná ruská požiadavka, ktorou je podľa neho „vyriešenie problémov súvisiacich s hlavnými príčinami tohto konfliktu“.

„Modely a riešenia, ktoré navrhujú Američania, berieme veľmi vážne, ale nemôžeme ich všetky prijať v súčasnej podobe,“ uviedol s tým, že ruská požiadavka úplne absentuje a to je potrebné vyriešiť.

16:05 Španielsko zvýši svoje výdavky na obranu na dve percentá HDP skôr ako v pôvodne stanovenom termíne, ktorým je rok 2029. V utorok to uviedla ministerka obrany Margarita Roblesová, ktorá však konkrétny dátum nestanovila. Generálny tajomník NATO Mark Rutte nedávno kritizoval krajiny Aliancie, ktoré nevykladajú dostatok prostriedkov na svoju obranu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Spomedzi všetkých členov NATO vynakladá Španielsko na svoju obranu najmenej, a to len 1,3 percenta HDP. Dosiahnutie Alianciou požadovaného cieľa dvoch percent by Španielsko každoročne vyšlo na desať miliárd eur.

„Nie je to ani tak problém termínov, ale verím, že v dostatočnom predstihu, pred rokom 2029, splníme naše záväzky… seriózne a dôsledne na tom pracujeme,“ vysvetlila Roblesová.

15:00 Viac ako 50 percent Ukrajincov kritizuje mierové snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa a obáva sa, že pravdepodobne povedú k čiastočne alebo k úplne nespravodlivému ukončeniu vojny s Ruskom. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky vykonaného Kyjevským medzinárodným sociologickým inštitútom (KIIS), informuje TASR podľa agentúry Reuters.

KIIS oslovil 1326 ľudí na Ukrajinou kontrolovanom území v období od 12. do 22. marca. Podľa inštitútu 32 percent očakáva „skôr nespravodlivý mier, hoci so splnením niektorých požiadaviek Ukrajiny“. Až 22 percent očakáva „úplne nespravodlivý mier“.

Iba tri percentá respondentov vyjadrilo presvedčenie, že Trumpova snaha môže zaručiť spravodlivý mier. Približne 15 percent očakáva „skôr spravodlivý mier, hoci s určitými ústupkami Rusku“.

Dodatočne si až 67 percent Ukrajincov myslí, že USA začínajú byť unavené z Ukrajiny a snažia sa na ňu pritlačiť, aby prijala ústupky, uviedol KIIS.

Údaje naznačujú, že Ukrajinci sú v súvislosti s Trumpovým mierovým úsilím od jeho opätovného nástupu do funkcie v januári menej optimistickí. V porovnaní s decembrovým prieskumom len približne 30 percent Ukrajincov v tom čase očakávalo nejakú verziu nespravodlivého mieru.

„Aj pred rokom 2025 panovalo isté sklamanie z krokov Spojených štátov na Ukrajine a Trumpova administratíva len upevnila tento nesúhlas s USA,“ uviedol výkonný riaditeľ KIIS Anton Hruščovskij.

14:24 V marci 2025 ukrajinskí obrancovia zasiahli 1 644 delostreleckých systémov a 3 545 automobilov a cisternových vozidiel ruskej armády, tvrdí ukrajinský generálny štáb. Toto je najvyšší počet za celé obdobie rozsiahlej ruskej invázie, uvádza tamojšie ministerstvo obrany.

Ministerstvo uvádza, že v marci nezvratné a zdravotné straty ruskej armády vzrástli v porovnaní s februárom a dosiahli 41 160 osôb (vo februári – 36 570). Za prvý štvrťrok 2025 podľa generálneho štábu Ukrajina zabila alebo zranila 125 970 osôb. Za rovnaké obdobie roku 2024 vyradila 82 870 okupantov, tvrdí Kyjev.

„V marci obranné sily zničili alebo vyradili z prevádzky 272 ruských tankov. Od začiatku roka – 833 jednotiek. Pripomeňme, že najúspešnejšie proti nepriateľským tankom naši obrancovia pôsobili v októbri 2023. Vtedy bolo za mesiac zničených 521 nepriateľských tankov,“ uvádza sa v správe.

„Tento fakt svedčí o zručnom vedení našimi delostrelcami protibatériovej boja a efektívnom nasadení bezpilotných systémov,“ konštatovalo ukrajinské ministerstvo obrany.

Jednotlivé tvrdenia znepriatelených strán o dianí na fronte nie je možné vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

14:14 Ruská armáda v marci obsadila len 133 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo predstavuje výrazný pokles v porovnaní s obdobím od júla 2024 do februára 2025. Efektívnosť ruských vojsk naďalej klesá. Mesačná strata územia Ukrajiny sa v porovnaní s novembrom znížila takmer šesťnásobne. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ukrajinskú skupinu vojenských analytikov DeepState.

Analytici však zdôraznili, že to nenaznačuje zníženie ruských útokov ani úmysel Moskvy čakať na dohodu o prímerí. Naopak, ruské sily obnovili útočné operácie na viacerých frontoch. „Intenzita na fronte pri meste Pokrovsk sa začala v druhej polovici marca výrazne eskalovať ," konštatovala analytická skupina.

Podľa DeepState ukrajinské jednotky teraz berú do zajatia ruských vojakov, ktorí pred nasadením na front absolvovali len niekoľkodňový výcvik. Analytici však dodávajú, že Rusi „bohužiaľ, teraz majú rezervu v podobe zoskupenia Kursk" a veľkou otázkou zostáva, kde tieto sily nasadia.

Rusi zajatí po ukrajinskom vpáde do Kurska

Fotogaléria 4 fotky

+1

14:04 Prezidenti Slovenskej a Poľskej republiky sa zhodujú, že vo vojne na Ukrajine je potrebné dosiahnuť trvalo udržateľný mier. Uviedli to v utorok na tlačovej konferencii počas rozlúčkovej návštevy poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorá sa v týchto dňoch koná vo Vysokých Tatrách. Slovenský prezident Peter Pellegrini pripomenul, že na stole zatiaľ nie je žiaden konkrétny plán, ako ho dosiahnuť.

Čítajte viac Pellegrini sa stretol s Dudom: Slovenskí vojaci na Ukrajine? To nie je záruka mieru, cestou nie je ani sila

13:02 Rusko sa musí zodpovedať za vojnové zločiny spáchané počas jeho útočnej vojny na Ukrajine. Na spomienkovom podujatí na obete tragédie v Buči to vyhlásil slovenský europoslanec a podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík.

Čítajte viac Slovenský europoslanec v ukrajinskej Buči: Moskva sa musí zodpovedať za vojnové zločiny

12:51 Poľská prokuratúra obvinila Ukrajinca narodeného v Rusku z toho, že sa podieľal na aktivitách ruskej rozviedky, oznámil v utorok hovorca ministerstva vnútra. Úrady 47-ročného muža zadržali už v marci a okresný súd vo Varšave v tom čase rozhodol o trojmesačnej väzbe, píše TASR podľa správ agentúr PAP a Reuters.

„Aktivity podozrivého spočívali v prieskume vojenských objektov v Poľsku v mene rozviedky,“ uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Podľa jej slov ide o trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na päť až 30 rokov.

„Podozrivý sa priznal k spáchaniu skutku, z ktorého bol obvinený. Poskytol aj vysvetlenie, v ktorom opísal ideologické motívy svojej činnosti vyplývajúce z väzieb na Rusko,“ upresnila prokuratúra.

12:35 Časť základných škôl v Prahe usporiada osobitný termín zápisov do prvých tried pre deti z Ukrajiny s dočasnou ochranou. Podľa pražského radného pre školstvo Antonína Klecandu (STAN) ide o 16 škôl, celkovo ich mestské časti zriaďujú zhruba 200. Dvojité zápisy organizuje napríklad väčšina škôl v Prahe 9 a školy v susednej Prahe 14. Podľa starostu deviatky Tomáša Portlíka (ODS) to riaditeľom umožní rovnomerne rozdeliť do tried deti, ktoré nehovoria po česky. Ministerstvo školstva organizovanie dvojitých zápisov neodporúča. Podľa úradu znevýhodňuje deti s dočasnou ochranou oproti ostatným cudzincom, ktorí sa zapisujú spoločne s českými deťmi. Zápisy do základných škôl sa v ČR konajú od 1. do 30. apríla.

12:30 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že Rusko pokračuje v poškodzovaní energetických zariadení v krajine. K útoku malo podľa jeho slov dôjsť v meste Cherson a bez elektrickej energie tam ostalo približne 45-tisíc obyvateľov.

12:05 Prezident USA Donald Trump obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z „pokusu odstúpiť“ od dohody o nerastných surovinách, ktorá by mala byť schválená už tento týždeň.

Čítajte viac Obchod alebo vydieranie? Trump vzniesol voči Zelenskému závažné obvinenie

11:27 Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Ukrajinu, že za posledných 24 hodín dvakrát zaútočila na jeho energetickú infraštruktúru. K úderom malo dôjsť aj napriek moratóriu na vzájomné útoky na energetické zariadenia. TASR sa odvoláva na správu agentúry Reuters.

Ukrajinské drony údajne zasiahli elektrické rozvodne v časti Ruskom kontrolovanej Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny a v ruskej Belgorodskej oblasti. Obyvatelia tamojších miest ostali bez elektriny, oznámilo ministerstvo vo vyhlásení.

Informácie bojujúcich strán nejde nezávislé overiť.

9:45 Noc na utorok bola prvá v tomto roku, keď Rusko nepoužilo vo svojich vzdušných útokoch na Ukrajinu hromadne úderné drony, píše agentúra Ukrinform a server Ukrajinska pravda.

Čítajte viac Prvýkrát v tomto roku. V noci Rusko neútočilo na Ukrajinu ani jedným dronom

9:22 Odchádzajúca nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok začala rozlúčkovú návštevu Ukrajiny. Po príchode do Kyjeva vyzvala Spojené štáty, aby pri rokovaniach o prímerí nepodľahli „taktike zdržiavania“ ruského prezidenta Vladimira Putina. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.

„Na nadchádzajúcom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO dáme americkej strane jasne najavo, že by sme nemali akceptovať Putinovu taktiku zdržiavania,“ uviedla. Ukrajina je podľa ministerky pripravená na okamžité prímerie.

Baerbocková si myslí, že vzhľadom na patovú situáciu medzi USA a Ruskom je nevyhnutné, aby Európania ukázali, že stoja na strane Ukrajiny a podporujú ju viac ako kedykoľvek predtým.

Ministerka oznámila, že Nemecko vyčlenilo ďalších 130 miliónov eur na humanitárnu pomoc a stabilizačné fondy pre Ukrajinu v reakcii na pokračujúce ruské útoky.

Baerbockov od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 Ukrajinu navštívila už deviatykrát. Pravdepodobne bude aj jej poslednou, keďže v Berlíne prebiehajú rokovania o novej koaličnej vláde po februárových voľbách. Berlín už oznámil zámer nominovať Baerbockovú za predsedníčku Valného zhromaždenia OSN.

8:37 Čína ja pripravená zohrať „konštruktívnu rolu“ pri ukončení vojny na Ukrajine, ale zároveň podporuje Rusko pri obrane svojich „záujmov“. Pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti to povedal v utorkovom rozhovore čínsky minister zahraničných vecí Wang I, píše AFP.

„Čína je pripravená, s prihliadnutím na záujmy zúčastnených strán, zohrať konštruktívnu rolu pri riešení (konfliktu),“ vyhlásil Wang, ktorý pricestoval do Moskvy na štátnu návštevu a stretne sa so svojim náprotivkom Sergejom Lavrovom i s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Peking a Moskva podľa agentúry AFP v posledných rokoch zintenzívnili hospodársku spoluprácu, nadviazali nové diplomatické kontakty a ich strategické partnerstvo sa od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 ešte viac prehĺbilo.

Čína otvorene deklaruje svoju neutralitu pri vojne na Ukrajine a tvrdí, že na rozdiel od Spojených štátov a Západu vojensky nepodporuje ani jednu stranu. Členské štáty Severoatlantickej aliancie Peking označili za „rozhodujúceho podporovateľa“, ktorý agresiu nikdy neodsúdil.

Vladimir Putin odmietol americko-ukrajinský plán 30-dňového prímeria vo vojne na Ukrajine a navrhol namiesto toho zorganizovať voľby, ktoré by v krajine určili legitímneho lídra po tom, čo prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vypršal jeho mandát.

Wang bude podľa Pekingu v Moskve rokovať s partnermi, pričom témami rozhovorov bude aj rozvoj čínsko-ruských vzťahov, medzinárodné čí regionálne otázky.

8:00 Britský premiér Keir Starmer vyjadril v pondelok večer v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským úctu občanom mesta Buča v Kyjevskej oblasti pri príležitosti tretieho výročia jeho oslobodenia od ruskej okupácie. TASR informuje podľa agentúry DPA, ktorá pripomína, že k telefonátu došlo len niekoľko dní pred schôdzkou vojenských predstaviteľov, ktorí plánujú diskutovať o mierových plánoch na Ukrajine.

Starmer poukázal na „odvahu a silu“ obyvateľov Buče, ktorých rozpovedané príbehy sú podľa neho „bolestnou pripomienkou barbarstva Ruska“.

Po ústupe ruských jednotiek z Buče v marci 2022 po mesiaci okupácie vstúpili do tohto mesta aj novinári agentúry AFP, ktorí následne informovali, že na ulici videli ležať telá najmenej 20 civilistov s ranami po zastrelení. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom. Išlo o prvé zo série podobných zistení v mestách, z ktorých sa ruskí vojaci stiahli na jar 2022. Zábery z Buče a ďalších miest vyvolali pobúrenie medzinárodného spoločenstva a mali za následok začatie vyšetrovaní pre podozrenie, že ide o vojnové zločiny.

Čítajte aj Trumpov duchovný poradca navštívil symbol ruských zverstiev. Moskva stále väzní desiatky civilistov z Buče

Moskva svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že mŕtvych v uliciach a masové hroby zinscenovala. Ukrajinské úrady však zdokumentovali v Buči a jej okolí viac než 1400 úmrtí civilistov vrátane 37 detí. Vyše 175 ďalších ľudí bolo nájdených v masových hroboch a údajných mučiarňach, dodáva DPA.

Britský premiér tiež Zelenskému povedal, že stretnutie vojenských veliteľov z Británie, Francúzska a Ukrajiny „v nasledujúcich dňoch“ bude znamenať „ďalšiu fázu podrobného plánovania“ obrany bezpečnosti Kyjeva, uviedol Starmerov úrad.

Očakáva sa, že vojenskí predstavitelia spomínaných troch krajín sa zídu na Ukrajine s cieľom diskutovať o plánoch na vytvorenie jednotky, ktorej cieľom by bolo odstrašenie a odradenie ruského prezidenta Vladimira Putina od ďalších útokov na Kyjev v prípade dosiahnutia dohody o ukončení vojny.

7:12 „Učím predmet s názvom úvod do medzinárodnej politiky, a keď hovorím o vojenských plánoch krajín, mal som vo zvyku používa vzťah medzi Kanadou a USA ako príklad naozajstnej bezpečnostnej komunity. Teda, že ani jedna z týchto krajín neplánuje útok proti druhej. Je jasné, že už to študentom nemôžem povedať,“ uviedol pre Pravdu Seva Gunitsky, politológ a odborník na medzinárodné vzťahy z Torontskej univerzity. Expert, ktorý publikuje vo svetových médiách, ako sú Foreign Affairs, Foreign Policy či Washington Post, reagoval na to, že americký prezident Donald Trump opakovanie tvrdí, že pripojí Kanadu k USA.

Čítajte viac Trump uvažuje o svete rovnako ako Putin. Napadne Amerika Kanadu?

6:52 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 540 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 916 770, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 37 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 505 tankov, 21 856 obrnených bojových vozidiel pechoty a 25 552 delostreleckých systémov.

6:00 Americký prezident Donald Trump uviedol, že očakáva, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin splní svoju časť dohody a pristúpi na prímerie na Ukrajine. Informovali o tom v utorok svetové agentúry.

Trump sa snaží sprostredkovať prímerie vo vojne, ktorú začalo Rusko svojou plošnou inváziou na Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi. Napriek ruskému záväzku neútočiť na energetiku a infraštruktúru Ukrajiny ale útoky naďalej pokračujú, Moskva a Kyjev sa z útokov obviňujú navzájom.

„Myslím, že (Putin) splní to, čo mi povedal, a myslím, že teraz splní svoju časť dohody,“ citovala z dnešného Trumpovho vyjadrenia v Bielom dome agentúra AFP. Trump dodal, že by nechcel pristúpiť k zavedeniu druhotných ciel, ktorými už skôr pohrozil odberateľom ruskej ropy.

Trump zároveň opäť použil ostrejší tón voči ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorý sa podľa neho snaží o zmenu dohody o vzácnych zeminách medzi USA a Ukrajinou.

Vo víkendovom rozhovore s NBC News Trump povedal, že je na Putina veľmi nahnevaný za jeho slová o legitimite a budúcnosti Zelenského. Rusku tiež pohrozil uvalením sekundárnych ciel na ruskú ropu vo výške 25 až 50 percent.

Mal by existovať dátum, do ktorého budeme rokovať o prímerí s Ruskom, nemôžeme čakať večne, kým Putin prestane chcieť zabíjať, povedal poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski podľa poľskej agentúry PAP po stretnutí tzv. veľkej päťky (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Poľsko), Británie a zástupcov Bruselu v Madride. Dodal, že európske krajiny a Európska komisia naďalej vytrvalo podporujú Ukrajinu.

„Veríme, že by mal byť dátum, do ktorého budeme rokovať o prímerí s Ruskom. Rusko už dostalo od americkej strany isté ubezpečenia, Ukrajina návrh na prímerie prijala bezpodmienečne, nemôžeme čakať donekonečna, kým Putin prestane chcieť zabíjať. Ak odmietne čo i len prímerie, nehovoriac o trvalom ďalšom mieri, budeme musieť zaviesť ešte väčšie sankcie a pomoc pre Ukrajinu,“ povedal Sikorski.

K Trumpovi podotkol: „Zdá sa nám, že americký prezident Donald Trump si pomaly uvedomuje, s akým partnerom má do činenia a skôr či neskôr uvidí užitočnosť európskych spojencov aj v kontexte týchto rokovaní“.