Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 134 dní
- Pri ruských útokoch zahynul jeden človek a 10 utrpelo zranenia
- ISW: Postup ruských síl na Ukrajine sa už štyri mesiace spomaľuje
- Americkí senátori navrhujú uvaliť drakonické 500-percentné clá na ruských obchodných partnerov
- Raketový útok ruských okupantov na Kryvyj Rih: hlásia mŕtvych a ranených civilistov
- USA by mali prejsť na stratégiu ‚globálnej porážky‘ Ruska, povedal poradca ukrajinského prezidenta
- Ruský útok na Charkov zasiahol aj niekoľko detí. Dôkaz, že Putin pohŕda mierovými rozhovormi, uviedol prezident Ukrajiny

22:07 Členské štáty NATO v prvých troch mesiacoch tohto roka prisľúbili Ukrajine bezpečnostnú pomoc za viac než 20 miliárd dolárov, oznámil v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte pred štvrtkovým stretnutím ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Bruseli. Hodnota pomoci, ktorú Ukrajine spojenci poskytli vlani, prekročila 50 miliárd dolárov, informovala agentúra DPA.
Rutte sa takto vyjadril v súvislosti s obavami, že podpora Spojených štátov pre Ukrajinu by sa mohla vzhľadom na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mierovej dohody drasticky znížiť. Trump okrem toho vyzýva spojencov v Európe, aby zvýšili vlastné výdavky na obranu.
Dosiaľ sa ale stalo iba raz, že by USA obmedzili pomoc Ukrajine. Po roztržke prezidentov v Bielom dome vo februári Washington približne na týždeň zastavil poskytovanie vojenskej pomoci i výmenu spravodajských informácii s Kyjevom.
Šéf NATO v stredu pochválil Trumpa za „prelomenie patovej situácie“ vo vojne, ktorú vo februári 2022 rozpútalo Rusko. Avšak súčasne zdôraznil, že napriek pretrvávajúcemu záväzku spojencov voči Ukrajine „hrozba, ktorej čelíme zo strany Ruska, pretrváva“.
18:22 Najmenej štyria ľudia zahynuli a traja utrpeli zranenia v stredu pri ruskom raketovom útoku na Kryvyj Rih, rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Ruské sily podľa primátora Olexandra Vilkula na mesto zaútočili balistickou strelou a zasiahli jeden z podnikov – objekt civilnej infraštruktúry. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Lysak pôvodne informoval o troch obetiach a jednej zranenej osobe. Vilkul následne potvrdil, že o život prišiel ďalší človek. Zranení sú napokon traja – 29-ročná žena a muži vo veku 35 a 41 rokov. V dôsledku útoku vypukol v Kryvom Rihu aj požiar, poškodené boli takisto bytové domy.
Kryvyj Rih leží desiatky kilometrov severozápadne od frontovej línie. Pred vojnou v ňom žilo vyše 600-tisíc ľudí. Terčom ruských útokov sa stáva často.
18:01 Krajiny Severoatlantickej aliancie prisľúbili v prvých troch mesiacoch roka bezpečnostnú podporu Ukrajine v hodnote viac ako 20 miliárd eur, povedal šéf aliancie Mark Rutte na dnešnej tlačovej konferencii pred štvrtkovým začiatkom zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín NATO. Vlani spojenci Ukrajine, ktorá sa už vyše tri roky bráni ruskej agresii, poskytli pomoc v hodnote okolo 50 miliárd eur.
Vzhľadom na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa dojednať prímerie panovali podľa agentúry DPA obavy z výrazného obmedzenia pomoci zo strany Washingtonu, čo sa ale zatiaľ s výnimkou jedného krátkeho obdobia nestalo.
Rutte dnes povedal, že podporuje snahy o presadenie spravodlivého a trvalého mieru. Ocenil Trumpa za jeho úlohu a tiež úsilie krajín, ako sú Británia či Francúzsko, zabezpečiť bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Zároveň dnes šéf NATO zmiernil obavy z možného stiahnutia sa USA z aliancie, keď povedal, že záväzok Washingtonu voči Severoatlantickej aliancii je úplne jednoznačný.
17:38 Päťdesiat republikánskych a demokratických senátorov v utorok predložilo návrh na zavedenie 500-percentného cla na dovoz z krajín, ktoré nakupujú palivá a urán z Ruska. Clá by sa mali uplatniť vtedy, ak Moskva „odmietne viesť mierové rokovania v dobrej viere s cieľom dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine“.
Clá by sa uplatnili aj v prípade, ak by Rusko „začalo ďalšie akcie, vrátane vojenskej invázie, ktoré by podkopávali suverenitu Ukrajiny po uzavretí mierovej dohody“, uviedli senátori vo vyhlásení. Skupinu senátorov vedú republikán Lindsey Graham a demokrat Richard Blumenthal.

17:25 Česká vláda zaradila na vnútroštátny sankčný zoznam bieloruskú novinárku Nataliu Sudliankovú a príslušníka ruskej tajnej služby GRU Alexeja Šavrova, povedal po zasadnutí kabinetu novinárom premiér Petr Fiala (ODS). Podľa ministra zahraničných vecí Jána Lipavského (nestr.) je Sudlianková kľúčovou spolupracovníčkou ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU a mnoho rokov v Česku skryto a vedome pracovala v prospech viacerých ruských organizácií.
Sudlianková v minulosti v Česku dostala azyl, podľa ministra vnútra Víta Rakúšana (STAN) teraz bude musieť do 30 dní republiku opustiť. Podľa zistení Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) vykonávala v Česku úkony pre GRU, povedal Fiala. Šavrov ju potom z Moskvy riadil, dodal. „Predstavujú riziko až hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny a je na mieste, aby sme postupovali takýmto spôsobom,“ povedal Fiala, ktorý súčasne ocenil prácu BIS.
16:37 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár odcestuje vo štvrtok na rokovanie ministrov zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli, na ktorom sa po prvýkrát zúčastní aj nový šéf americkej diplomacie Marco Rubio. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
K jednotlivým zasadnutiam sa postupne pripojí aj vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová, ako aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a ministri z Austrálie, Japonska, Južnej Kórey a Nového Zélandu.
Hlavnými témami budú podľa MZVEZ kľúčové otázky euroatlantickej bezpečnosti vrátane problematiky výdavkov na obranu a produkcie zbrojného priemyslu, ale aj možnosti mierového riešenia vojny na Ukrajine a praktická podpora Kyjevu, ktorým sa bude venovať Rada NATO – Ukrajina. Rokovať sa bude aj o posilnení spolupráce a vzájomnej prepojenosti s indopacifickým regiónom.
16:00 USA by mali prejsť na stratégiu, pri ktorej Rusku udelia „globálnu porážku“, tvrdí poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Podľa neho nejde o žiadnu stratégiu zadržiavania Ruska, keď Američania navrhujú 500 percentné clo pre krajiny, ktoré kupujú ruskú ropu. To isté platí aj pre sankcie proti „tieňovej flotile“ okupantov, píše agentúra UNIAN.
„Už nejde o zadržiavanie Ruska, ktoré trvalo posledné tri roky, ale o jeho porážku. Kľúčovou úlohou by malo byť výrazné obmedzenie príjmov agresora,“ uviedol v komentári pre portál RBK-Ukrajina.
Podoľak tiež dodal, že Rusko získava zisk nielen z ropy a skvapalneného plynu, ale aj z potrubného plynu. „To sú určite sekundárne sankcie proti krajinám, ktoré na tom pokojne zarábajú,“ zdôraznil. Podľa neho krajiny, ktoré používajú ruské zdroje ich prestanú používať, aby neriskovali svoje ekonomické záujmy. Navyše na trhu sú alternatívne možnosti. Napríklad dodávky z Blízkeho východu.
„Na trhu bude možnosť legálne kúpiť ropu, krajiny Blízkeho východu dodajú na trh ďalší objem ropy. Predovšetkým Saudská Arábia,“ vysvetlil Podoľak.
Okrem toho sa domnieva, že USA by mali tiež tlačiť na Moskvu vojenskou cestou – údermi na územie Ruska „úplne inej úrovne“, viac raketovej techniky pre Ukrajinu, spravodajských informácií a podobne. Podľa Podoľaka takáto stratégia rýchlo povedie k „vnútornej kríze“ v Kremli.
15:43 Požiadavka britskej vlády, aby sa v Spojenom kráľovstve registrovali všetci ľudia či firmy pracujúce pre Rusko, dnes Moskva označila za šialenú. V pondelok zverejnené nariadenie je súčasťou snahy vlády v Londýne čeliť nekalým ruským aktivitám v krajine, platiť má od začiatku júla.
Podľa britských úradov pôjde o kľúčový nástroj na odhaľovanie a znemožňovanie aktivít poškodzujúcich krajinu. Kto sa neregistruje, môže dostať až päťročný trest väzenia.
„1. apríla, v deň vtipov, smiechu a bláznov, britské ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničia slávili spoločne,“ napísala na Telegrame hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. „Nové pravidlá sú naozaj šialené,“ dodala. Britských politikov podľa nej musel postihnúť „intelektuálny nedostatok“ a „paranoidná schizofrénia“.
13:30 Aj Moskva oznámila útoky dronov na svojom území. „Počas uplynulej noci protivzdušná obrana zničila 93 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Osemdesiatsedem nad územím Kurskej oblasti, štyri nad územím Rostovskej oblasti a dve nad územím Belgorodskej oblasti,“ napísalo na telegrame ruské ministerstvo obrany.
Neskôr ministerstvo podľa ruských médií uviedlo, že v dôsledku ukrajinských dronových útokov boli prerušené dodávky elektriny pre viac ako 1500 domácností v Kurskej oblasti.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že skutočnosť, že prezident Putin súhlasil s neútočením na energetické ciele, je dôkazom, že to myslí s mierovým procesom vážne – čo Kyjev a niektorí jeho európski spojenci odporujú. Podľa Peskova bude Moskva s USA naďalej spolupracovať napriek tomu, čo označil za každodenné ukrajinské údery na ruskú energetickú infraštruktúru, uviedla agentúra Reuters.
13:05 Približne 22 percent Ukrajincov naverbovaných ruskou spravodajskou službou na prípravu sabotážnych akcií alebo teroristických útokov v krajine je neplnoletých. Uviedol to v stredu hovorca Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Artem Dechtiarenko. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Podľa údajov SBU sa ruská spravodajská služba pri verbovaní zameriava najmä na nezamestnaných ľudí, osoby s trestnou minulosťou alebo rôznymi druhmi závislostí. „Títo ľudia sú ľahšie ovplyvniteľní psychologickou manipuláciou, pretože mladí ľudia nie sú schopní úplne posúdiť dôsledky svojho konania, a závislí potrebujú peniaze za každú cenu,“ povedal Dechtiarenko.
Najmladšími vykonávateľmi ruských rozkazov, ktorých SBU odhalila pri podpaľačstve, boli iba 13-roční mladiství.
Polícia uviedla, že medzi hlavné dôvody, pre ktoré sa maloletí dávajú naverbovať, patrí finančná motivácia, psychologická manipulácia založená na pocite dobrodružstva, romantizácia kriminality a vydieranie.
12:48 Česko v rámci úniového programu Nástroj Európskej únie pre Ukrajinu investuje 100 miliónov eur do obnovy ukrajinských nemocníc. Uviedol to dnes ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško, ktorý sa spoločne so svojím českým náprotivkom Vlastimilom Válkom v Kyjeve zúčastnil podnikateľského fóra.
„Česká republika je potenciálne pripravená financovať modernizáciu 13 nemocníc v siedmich oblastiach Ukrajiny v rámci programu Nástroj EÚ pre Ukrajinu. K dnešnému dňu je predbežne dohodnuté financovanie šiestich projektov v celkovej výške viac ako 100 miliónov eur,“ napísal Ljaško na Facebooku.
12:15 Britská vláda v utorok oznámila, že každý, kto pracuje v Spojenom kráľovstve pre ruský štát, sa bude musieť zaregistrovať v novom zozname, ktorý uvedú do prevádzky v júli. V opačnom prípade bude takýmto osobám hroziť väzenie.
Minister bezpečnosti Dan Jarvis v parlamente povedal, že Rusko bude podliehať najprísnejším obmedzeniam v rámci Schémy registrácie zahraničného vplyvu (Firs). Rusko sa stáva druhou krajinou po Iráne, ktorá bola pridaná do tzv. rozšírenej úrovne schémy a ktorá má posilniť národnú bezpečnosť Spojeného kráľovstva pred skrytým zahraničným vplyvom.
Čo to bude znamenať v praxi? Každý, kto je riadený ruskou vládou alebo subjektom napojeným na ňu, aby vykonával činnosti v Spojenom kráľovstve, musí o týchto aktivitách informovať britské orgány, inak mu hrozí päť rokov väzenia.
„Rusko predstavuje akútnu hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojeného kráľovstva,“ povedal Jarvis a pripomenul viaceré „nepriateľské činy“, ako napríklad použitie nervovoparalytickej látky zo sovietskej éry pri otrávení bývalého špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v Salisbury v roku 2018, špionáž, podpaľačstvo či kybernetické útoky, vrátane cielenia na britských poslancov prostredníctvom spear-phishingových kampaní. Jarvis tiež spomenul ruskú inváziu na Ukrajinu a jej „úmysel podkopať európsku a globálnu bezpečnosť“.
11:15 Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že pri útoku na Charkov na východe Ukrajiny bolo zranených niekoľko ľudí vrátane troch detí. Podľa neho tiež pokračujú ruské útoky na ukrajinskú energetiku: v Sumskej oblasti zasiahol dron rozvodňu a v Nikopole v Dnepropetrovskej oblasti poškodil delostrelecký útok drôtmi vysokého napätia.
„Táto systematická a neutíchajúca podoba ruských úderov jasne ukazuje, že Moskva pohŕda diplomatickým úsilím partnerov,“ napísal Zelenskyj na telegrame s tým, že ruský prezident Vladimir Putin nie je ochotný zabezpečiť hoci len čiastočné prímerie.
8:44 Pri ruských dronových útokoch zahynul najmenej jeden človek a desať utrpelo zranenia vo východoukrajinskej Záporožskej a Charkovskej oblasti, uviedli v stredu tamojší predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
muž zahynul pred domom v Záporožskej oblasti, kde útok zasiahol zaparkované autá, uviedol na platforme Telegram oblastný gubernátor Ivan Fedorov. Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.
V meste Charkov došlo k zraneniu ôsmich ľudí pri dronovom útoku, oznámil starosta Ihor Terechov. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov opísal úder ako „masívny útok nepriateľských dronov“ a vyzval obyvateľov, aby „zostali v krytoch“.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na stredu zachytilo a zničilo 93 ukrajinských dronov, poväčšine nad Kurskou oblasťou. Ukrajinský generálny štáb v utorok neskoro večer upresnil, že Rusko od začiatku dňa podniklo 72 úderov a zaútočilo 646 tzv. kamikadze dronmi na ukrajinské územie.
Kyjev i Moskva sa v utorok sťažovali Spojeným štátom na vzájomné útoky na energetické objekty. Kyjev vyzval Washington, aby sprísnil sankcie voči Moskve za „porušovanie“ dohôd uzavretých na rokovaniach v Saudskej Arábii. Biely dom vtedy po osobitných stretnutiach uviedol, že Ukrajina aj Rusko súhlasili s dohodou o „zákaze útokov proti energetickým objektom“. Obe strany sa však odvtedy navzájom obvinili z porušovania dohody, píše AFP.
8:30 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 918 180 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas utorka prišli Rusi o 1 410 vojakov, 10 tankov, 24 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 43 dronov, 24 delostreleckých systémov a 41 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 515 tankov, 21 880 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 42 687 vozidiel a autocisterien, 25 576 delostreleckých systémov, 1 347 odpaľovacích raketových systémov, 1 123 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 31 505 dronov, 3 123 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 787 kusov špeciálnej techniky.
8:15 Rusko v marci postúpilo na ukrajinskom území podľa údajov amerického inštitútu vojny (ISW) o 240 štvorcových kilometrov. Na základe analýzy týchto údajov to podľa agentúra AFP predstavuje spomalenie postupu už štyri mesiace po sebe.
V novembri 2024 postup ruských vojsk dosiahol maximálnu rozlohu 725 štvorcových kilometrov, v marci to bolo takmer o 150 štvorcových kilometrov územia menej ako vo februári. Aj napriek spomaleniu ruské jednotky za uplynulých 12 mesiacov stále postupovali.
Od apríla 2024 do marca tohto roka Ukrajinci oslobodili len 77 štvorcových kilometrov územia. Rusi za to isté obdobie postúpili na 4 772 štvorcových kilometroch. Územné zisky ruských síl boli 4695 štvorcových kilometrov, čo je 0,78 percenta ukrajinského územia vrátane Krymu a Donbasu.
Naopak, od apríla 2023 do marca 2024 ukrajinské sily podľa AFP vo všeobecnosti oslobodzovali Moskvou obsadené územie. Ruské sily postúpili na 1 300 štvorcových kilometroch, ukrajinské sily získali späť 1373 štvorcových kilometrov.
Ukrajinské jednotky v auguste minulého roku nečakane vpadli do pohraničnej ruskej Kurskej oblasti, kde za dva týždne obsadili približne 1 200 štvorcových kilometrov. Ruským silám sa podarilo dobýjať obsadené časti a koncom roka 2024 ukrajinské jednotky kontrolovali menej ako 500 štvorcových kilometrov.
Ruská protiofenzíva sa v marci zrýchlila a Kyjev má pod kontrolou približne 80 štvorcových kilometrov, čo predstavuje 80-percentné zmenšenie za jeden mesiac, píše AFP.
ISW svoje údaje zdieľa denne, opiera sa o informácie poskytované oboma stranami konfliktu a z analýzy satelitných snímok.
6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v utorok Spojené štáty, aby sprísnili sankcie voči Rusku. Zelenskyj tvrdí, že Moskva „porušila“ dohody, v rámci ktorých obe krajiny na separátnych rokovaniach súhlasili s pozastavením vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Informovala agentúra AFP.
„Verím, že sme prišli do bodu, keď je potrebné zvýšiť vplyv sankcií, pretože som presvedčený, že Rusi porušujú to, čo sľúbili Amerike. Aspoň to, čo nám Amerika povedala, a to verejne,“ uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii. „Veľmi dúfame, že (americký) prezident (Donald) Trump má všetky vhodné nástroje na zvýšenie sankčného tlaku na ruskú stranu,“ dodal ukrajinský prezident.
Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov je podľa Zelenského v kontakte s americkými predstaviteľmi. Vo svojom dennom príhovore Zelenskyj oznámil, že Kyjev poskytol Washingtonu „všetky potrebné informácie o ruských porušeniach v energetickom sektore“.
Spojené štáty dosiahli s Ukrajinou a Ruskom minulý týždeň po rokovaniach v Saudskej Arábii samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny dohodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Moskva a Kyjev sa však odvtedy vzájomne obviňujú z útokov na energetické zariadenia.
Zelenskyj v utorok uviedol, že Ukrajina je naďalej “pripravená“ na bezpodmienečné prímerie s Ruskom.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok na súkromnom stretnutí najvyšších bezpečnostných predstaviteľov tiež diskutoval o obvineniach z ukrajinského „porušovania“.
„Zoznam porušení… sme odovzdali poradcovi USA pre národnú bezpečnosť Mikeovi Waltzovi,“ vyhlásil po spomínanom stretnutí ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Ukrajinu z útokov na ruské energetické objekty v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti a v časti Ruskom kontrolovanej Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha taktiež v utorok povedal, že po ruskom útoku v Chersonskej oblasti ostali tisíce ľudí bez elektrickej energie. Tamojší predstavitelia medzičasom oznámili, že dodávky elektrickej energie boli obnovené.