„Dnes budujeme najbližšie strategické vzťahy v oblasti obrany a (maďarský) premiér Viktor Orbán aj ja sme vyjadrili želanie a zámer, aby sme pokračovali s ich urýchlením a ďalším zbližovaním všetkých našich pozícií v oblasti obrany,“ povedal. Napísal srbský prezident Aleksandar Vučić na Instagrame k dohode, ktorú v Belehrade podpísali ministri obrany Bratislav Gašić a jeho maďarský náprotivok Kristóf Szalay-Bobrovniczky.
Podľa provládneho srbského denníka Politika Vučič tiež uviedol, že obe krajiny smerujú k bilaterálnej vojenskej aliancii či vojenskej únii. Pre Maďarsko, ktoré je členským štátom Európskej únie a NATO, patrí Srbsko k krajinám, s ktorými v regióne spolupracuje najintenzívnejšie, dodal Vučić. Podľa Szalaya-Bobrovniczkého je Srbsko pre Maďarsko najdôležitejším bilaterálnym vojenským partnerom.
Na základe dohody podpísanej v roku 2023 uskutočnili armády oboch krajín už 48 spoločných akcií a tento počet sa má v tomto roku zvýšiť na 79. Maďarský minister ako príklad uviedol výcvik riečnych flotíl, mnohonárodný bojový výcvik pre členov aktívnych záloh či program spoločného nákupu zbraní. Podľa skorších správ v médiách chce Maďarsko tiež predať Srbsku časť staršej výzbroje z vlastných zásob.
Pozorovatelia v regióne vnímajú spoluprácu medzi Srbskom a Maďarskom s obavami, pripomenula DPA. Ako Vučić, tak Orbán udržiavajú dobré vzťahy s Ruskom, podľa kritikov ich tiež spája autoritársky spôsob výkonu politickej moci.
Oznámenie o posilnení vojenskej spolupráce medzi Srbskom a Maďarskom prichádza po tom, ako v marci uzavreli dohodu o vojenskej spolupráci Chorvátsko, Albánsko a Kosovo. Prvé dve menované krajiny sú členmi NATO, pričom Kosovo v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Dojednanie ostro kritizoval Vučić, podľa ktorého trojica signatárov odštartovala „preteky v zbrojení“ na Balkáne.
Čítajte aj Srbský vicepremiér sa radil v Moskve so Šojguoum, ako zabrániť revolúcii
Medzi Prištinou a Belehradom panuje naďalej značné napätie a početné spory poznamenávajú tiež vzťah Srbska a Chorvátska.
Británia vyzvala Kosovo na spoluprácu so Srbskom
Britský minister zahraničných vecí David Lammy počas návštevy Kosova tamojších predstaviteľov ubezpečil o záujme Spojeného kráľovstva o západný Balkán a dianie v regióne. Zároveň vyzval Kosovo a Srbsko na dosiahnutie pokroku v normalizačných rozhovoroch, píše TASR podľa správy agentúry AP.
„Spojené kráľovstvo naďalej zohráva svoju dôležitú rolu ako kľúčový priateľ a partner tohto veľkého národa… Toto je región, na ktorom Británii záleží,“ uviedol Lammy počas návštevy Kosova.
Šéf britskej diplomacie zároveň vyjadril podporu normalizačným rozhovorom medzi Kosovom a Srbskom, ktoré už viac ako 14 rokov sprostredkúva EÚ. „Dúfam, že budúca vláda sa bude zaoberať potrebami všetkých občanom vrátane pokroku v integrácii kosovských Srbov a intenzívne sa zapojí do dialógu vedeného EÚ,“ dodal Lammy.
Čítajte aj Poslanci schválili vyslanie vojakov do Kosova a brigády NATO v Lotyšsku. Prešli i zmeny v aktívnych zálohách
Počas návštevy britský minister vyzval predstaviteľov Kosova na urýchlené zostavenie novej vlády po parlamentných voľbách z 9. februára, ktoré vyhrala ľavicovo nacionalistická strana Vetëvendosje (Sebaurčenie – VV) premiéra Albina Kurtiho.
Kosovo je väčšinovo obývané etnickými Albáncami a nezávislosť od Srbska jednostranne vyhlásilo v roku 2008. Pre nesúhlas Srbska a jemu naklonené mocnosti vrátane Ruska a Číny, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, nie je členom Organizácie Spojených národov.
Kosovo vyhlásilo roku 2008 samostatnosť. Dnes túto krajinu uznáva 98 krajín sveta. Ich počet bol vyšší, ale konzistentná politika Srbska dosiahla ich zoškrtanie o 15 krajín. V EÚ neuznáva Kosovo ako samostatný štát okrem Slovenska ani Španielsko, Grécko a Cyprus.
Nezávislosť Kosova uznáva väčšina západných štátov vrátane USA, Nemecka, Francúzska alebo Británie. Zo štátov EÚ nezávislosť Kosova neuznávajú Slovensko, Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko, takisto India, Brazília, Juhoafrická republika alebo Ukrajina.