1 135. deň: Ťažké boje v Kurskej oblasti: Rusi sa snažia vytlačiť Ukrajincov z posledných častí územia, 300 vojakov sa ukrylo v kláštore

Čítajte viac 1 134. deň: USA vytiahli nový ekonomický bič na Moskvu. Senátori navrhujú uvaliť drakonické clá na ruských obchodných partnerov

20:59 Napriek všeobecnému ústupu ukrajinských vojakov z ruskej Kurskej oblasti považuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vpád na územie nepriateľa za úspešný. Uviedol to vo štvrtok v pravidelnom videoposolstve, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

„Je absolútne fér posunúť vojnu tam, odkiaľ prišla,“ poznamenal Zelenskyj, ktorý svoje videoposolstvo nahral v ukrajinskej pohraničnej Sumskej oblasti, odkiaľ ukrajinské jednotky v auguste minulého roka podnikli prekvapivý prienik na ruské územie a obsadili tam vyše 1400 štvorcových kilometrov.

Ukrajinský prezident dodal, že diskutoval s veliteľmi jednotiek, ktoré stále bojujú v Kurskej oblasti, o tom, aké vybavenie a podporu potrebujú. „Pracujeme na obrane našich pozícií,“ spresnil Zelenskyj.

20:20 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo alebo utrpelo zranenia približne 900-tisíc ruských vojakov. Rusko takisto prišlo o viac než 4000 tankov. S odvolaním sa na predstaviteľov NATO o tom vo štvrtok informovali agentúry AFP a DPA, píše TASR.

Vo vojne, ktorú Rusko rozpútalo napadnutím susednej krajiny vo februári 2022, zomrelo podľa odhadu NATO až 250-tisíc ruských vojakov. Len vo februári tohto roka Rusko zaznamenalo 35 140 vojenských obetí, povedal na okraj schôdzky ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli nemenovaný predstaviteľ, ktorého citovala DPA.

Vrchný veliteľ NATO Christopher Cavoli americkým zákonodarcom na paralelnom štvrtkovom zasadnutí Senátu USA zase povedal, že Rusi dosiaľ prišli o vyše 4000 tankov, čo je toľko, koľko má vo svojej výbave americká armáda.

Amerického generála sa na senátnom výbore pre ozbrojené služby pýtali, aký dopad by malo, keby Washington neposkytol Ukrajine ďalšiu vojenskú a spravodajskú pomoc, ako to už vo februári nakrátko urobil americký prezident Donald Trump po roztržke s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome.

18:56 Výsledok vojny na Ukrajine bude signálom o odhodlanosti a pevnosti západného spojenectva, povedal dnes v Bruseli českým novinárom minister zahraničia Ján Lipavský. Pozorne to podľa neho sleduje Čína. Práve Ukrajina bola jednou z tém prvého dňa rokovaní šéfov diplomacií krajín Severoatlantickej aliancie v bruselskej centrále NATO. Ministri podľa Lipavského diskutovali aj o ďalších rizikách, ktorým Európa čelí, či o zvyšovaní výdavkov na obranu.

Dvojdňové zasadnutie NATO v Bruseli je prvým, ktorého sa zúčastňuje nový americký minister zahraničia Marco Rubio. „Bolo zaujímavé počuť vystúpenia nového amerického ministra zahraničných vecí, ktorý ubezpečil alianciu o záväzkoch a ich dodržiavaní a o význame, ktorý aliancia pre Spojené štáty má,“ uviedol Lipavský.

Rubio dnes v Bruseli povedal, že Spojené štáty sú súčasťou NATO a želajú si Severoatlantickú alianciu silnejšiu. Členské krajiny, vrátane USA, by podľa neho mali svoje obranné výdavky zvýšiť na úroveň piatich percent svojho hrubého domáceho produktu, tiež vzhľadom na súčasné bezpečnostné výzvy. „Niekto dobieha tie dve percentá, my dve percentá máme a pozeráme sa k trom percentám,“ uviedol Lipavský s tým, že to považuje za zodpovedné.

Čítajte aj USA ostávajú v NATO, ubezpečil Rubio. Spojencov vyzval zvýšiť vojenské výdavky

18:55 Ukrajina prijala americký návrh na prímerie bez akýchkoľvek podmienok, uviedol v sídle NATO v Bruseli ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Návrh je stále na stole, ale ruský prezident Vladimir Putin hovorí o ruských požiadavkách a ústupkoch. Podľa Sybihu je teda načase zvýšiť tlak na Moskvu.

„Rusko zostáva aj naďalej existenčnou hrozbou. Na Ukrajinu mieria stovky Šáhidov každú noc. To nie je možné ignorovať, očakávame dôraznú odpoveď,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie počas spoločného vyhlásenia s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom. „Zastavíme Rusko na Ukrajine? Naša odpoveď znie áno, ale len keď sa tlak na Rusko zvýši a Ukrajina bude posilnená,“ dodal. Poďakoval tiež všetkým spojencom za doterajšiu pomoc krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii.

So svojimi partnermi zo Severoatlantickej aliancie chce Sybiha počas pracovnej večere diskutovať najmä o tom, ako dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier. Ďalšou dôležitou témou budú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, pretože bez nich podľa ukrajinského ministra Moskva zaútočí znova.

17:06 Ruský súd zamietol odvolanie kritika vojny na Ukrajine Alexeja Gorinova proti trojročnému trestu, ktorý dostal za schvaľovanie terorizmu. Toho sa Gorinov podľa súdu dopustil v rozhovoroch vo väznici, kde si odpykáva sedemročný trest za kritiku ruskej agresie proti Ukrajine, píše dnes agentúra Reuters. Podľa advokátov sa Gorinov, ktorý vinu odmieta, stal obeťou provokácie.

O zamietnutí odvolania informoval spravodajský web OVD-Info, ktorý sleduje porušovanie ľudských práv v Rusku. Podľa serveru súdny senát o zamietnutí odvolania rozhodol dnes po vypočutí, ktorého sa Gorinov zúčastnil na diaľku. Muž sa pri tom sťažoval na nízku kvalitu pripojenia, ktorá mu znemožňovala plne sledovať dianie v súdnej sále.

Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko

Alexej Gorinov, ruský disident, Moskva, súd Uväznený Alexej Gorinov drží počas pojednávania v súdnej sieni v Moskve nápis "Som proti vojne," 21. júna 2022.

Komunálny politik bol v lete 2022 v Rusku prvým človekom, ktorého súd poslal do väzenia za „šírenie falošných informácií o ruskej armáde“. Tento moskovský zástupca v jednej zo štvrtí ruskej metropoly na jar 2022 odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a označil ju za vojnu, zatiaľ čo Moskva o nej oficiálne hovorí ako o špeciálnej vojenskej operácii. Hovoril tiež o smrti ukrajinských detí a žiadal, aby zástupcovia držali minútu ticha za „obete vojenskej agresie na Ukrajine“.

Gorinov je podľa agentúry Reuters jedným z najznámejších disidentov, ktorí sú stále v Rusku. Vlani v auguste sa počas rozsiahlej výmeny väzňov medzi Moskvou a Západom z ruských väzníc dostali napríklad Vladimir Kara-murza alebo Ilja Jašin, ďalší prominentní oponenti súčasného kremeľského režimu. Ľudskoprávna organizácia Gorinov prípad veľmi sledujú aj kvôli chatrnému zdraviu tohto 63-ročného muža, ktorý má odstránené časť pľúc a opakovane trpí chorobami dýchacích ciest.

Čítajte aj Nazval vojnu vojnou, umlčali ho. Politik z Moskvy na súde požiadal Ukrajincov o odpustenie a poslal odkaz Putinovi

16:53 Poľsko chce v roku 2026 vynaložiť na obranu päť percent svojho HDP, vyhlásil vo štvrtok minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz po stretnutí so svojimi náprotivkami z EÚ vo Varšave. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Poľsko v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu dáva momentálne na svoju obranu najväčší podiel hrubého národného produktu spomedzi všetkých krajín NATO vrátane Spojených štátov. Varšava očakáva, že jej tohtoročné výdavky dosiahnu 4,7 percenta HDP.

Čítajte aj Poľsko to myslí vážne: Tusk plánuje celospoločenský výcvik mužov, Duda chce ústavne garantovať 4 % HDP na obranu

16:33 Súd v ruskom Volgograde poslal na 14 rokov do väzenia muža, ktorého zistil vinným zo sabotáže na železnici. Skutok podľa súdu muž preberal s ukrajinskou tajnou službou SBU, píše dnes agentúra AFP. Poškodzovaním železničnej siete sa v uplynulých dňoch zaoberal aj súd v Saratove, ktorý rovnako vyniesol vysoké tresty.

Súd vo Volgograde uviedol, že tridsaťdvaročný obžalovaný nesúhlasil s vojnou na Ukrajine a ponúkol svoje služby SBU. S jedným z príslušníkov SBU podľa súdu komunikoval a za útok žiadal odmenu. Podľa obžaloby podpálil železničné zariadenie. Súd tiež rozhodol, že muž si trest odpyká v sprísnených podmienkach.

16:01 Ruské jednotky sa vo štvrtok v západoruskej Kurskej oblasti dostali do ťažkých bojov s ukrajinskými silami v snahe vytlačiť ich z poslednej časti územia obsadeného na zvrchovanom teritóriu Ruska, uviedli vojnoví blogeri, na ktorých sa odvolala agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo obrany a proruskí vojnoví blogeri hlásili ťažké boje v dedinách Gornal, Guevo a Olešnja. Ide o pohraničné obce na hraniciach s ukrajinskou Sumskou oblasťou, pripomína TASR.

Telegramový kanál Mash, blízky ruským bezpečnostným službám, uviedol, že Ukrajina sa pokúša zorganizovať svoju obranu v oblasti vysočiny pri dedine Gornal, kde sa údajne viac než 300 jej vojakov ukrylo v Kláštore sv. Mikuláša Belogorského, píše Reuters.

Ukrajina tieto tvrdenia nekomentovala a Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Telegramový kanál kláštora nespomínal žiadne vojenské operácie v okolí.

Kanál Mash tvrdí, že pod kláštorom sa nachádza podzemná chodba, ktorú využívajú ukrajinské jednotky. Aj podľa telegramového kanála SHOT Ukrajina sťahuje rezervy do Gornalu cez podzemné chodby kláštora.

Vysokopostavený vojenský predstaviteľ Ukrajiny minulý týždeň upozornil, že ruské jednotky stupňujú útoky pozdĺž severovýchodnej hranice s Ukrajinou v úsilí preniknúť do Sumskej oblasti.

15:47 Európa musí dávať viac peňazí na svoju obranu, ak chce uchovať transatlantickú väzbu a žiť v nasledujúcich desaťročiach v bezpečí. Na dnešnej konferencii Bezpečná budúcnosť organizovanej premiérom Petrom Fialou (ODS) to uviedol poradca pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar. Rast výdavkov na obranu podľa neho poskytuje príležitosť zvýšiť českú konkurencieschopnosť, podnietil k rozvoju širšej spolupráce medzi armádou, biznisom, priemyslom a vysokými školami.

Aktuálny čas je podľa Pojara prelomový a až v budúcnosti sa ukáže, či hlavným zlomom bol ruský útok na Ukrajinu spred troch rokov, alebo znovuzvolenie Donalda Trumpa americkým prezidentom. „Nástupom Trumpa skutočne dochádza k rekalibrácii transatlantického priestoru, hoci je to proces, ktorý bol možno začatý zvolením Baracka Obamu,“ uviedol. Už za Obamu sa podľa Pojara ťažisko americkej politiky začalo od Európy presúvať inam.

Česká vláda plánuje do roku 2030 postupne zvyšovať výdavky na obranu zo súčasných dvoch na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Bez zbrojenia nebude možné akéhokoľvek budúceho amerického prezidenta presvedčiť, že má zmysel, aby Spojené štáty postupovali spoločne s Európou pri obrane Európy a spoločných záujmov, myslí si Pojar. „Ak máme uchovať transatlantickú väzbu a žiť v nasledujúcich desaťročiach v bezpečí, akým žijeme dodnes, musíme dávať viac peňazí na svoju obranu, zjednodušene viac zbrojiť,“ dodal.

Bez spoločného postupu nebude mať Európa dostatočnú silu na odstrašenie všetkých predátorov, myslí si Pojar. „A je len otázkou času, kedy predátori naše odhodlanie a schopnosti otestujú a zaútočia,“ uviedol. Novému svetu je podľa neho potrebné sa postaviť čelom a realisticky. „Musíme zobrať súčasnú situáciu ako príležitosť, čo nám Čechom väčšinou nejde,“ uviedol.

Čítajte aj Generál Řehka: Rusko priateľskejšie nebude. V hre je aj povinná vojenská služba (+anketa)

13:20 Udržanie bojaschopnosti Ukrajiny bude hlavnou témou dvojdňového rokovania ministrov zahraničia Severoatlantickej aliancie (NATO), povedal dnes pred jeho začiatkom v Bruseli generálny tajomník NATO Mark Rutte. Pripomenul, že ministerské schôdzky sa zúčastnia tiež šéf americkej diplomacie Marco Rubio, od ktorého európski spojenci čakajú uistenie o trvalom záujme USA o alianciu.

Estónsky minister zahraničia Margus Tsahkna očakáva o zvýšení výdavkov na obranu diskusiu, rozhodujúci potom bude júnový summit NATO v Haagu. Do obrany je nutné investovať nie kvôli Spojeným štátom, ale kvôli hrozbe Ruska, povedal. Je tiež potrebné pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny, dodal.

Rutte dnes zopakoval, že mier na Ukrajine musí byť trvalý, s čím podľa neho súhlasí tiež Trump. Mier musí byť spravodlivý a trvalý, nielen prestávka v bojoch, povedal pri príchode novinárom aj nórsky minister zahraničia Espen Barth Eide. Rusko je podľa neho hlavnou hrozbou pre alianciu, ktorá sa musí pripraviť na ďalší úsek vojny aj na to, čo sa bude diať potom. Zásadná je podľa neho spolupráca s Európskou úniou.

12:55 Ukrajinské obranné sily sú si vedomé operačných zámerov nepriateľa, a preto sa už pripravujú na narušenie jeho útočných akcií. Vo vysielaní Espreso TV to povedal vojenský expert Defence Express Ivan Kyryčevskyj.

„Operácia Kursk ešte nie je ukončená. A veľmi veľký problém je, že nehovoríme o tom, že vieme pripraviť zálohy aj na presun do iných oblastí frontu. Na Ukrajine pokračujú rôzne mobilizačné opatrenia, funguje ďalej obranno-priemyselný komplex a podobne. Všetko sa to deje z nejakého dôvodu,“ vysvetlil Kyryčevskyj.

Zároveň tvrdí, že netreba z psychologického hľadiska stavať Rusov do pozície strašiaka.

„Nie je to správna pozícia. Keďže sme vstúpili do obdobia vojny, keď môže byť politický výsledok akýchkoľvek vojenských akcií zveličený. Na rôzne ruské útočné operácie sa pripravujeme, čo znamená, že zámery Rusov boli odhalené. Vieme o plánoch nepriateľa a Ukrajina sa podľa toho na tieto udalosti pripravuje,“ poznamenal.

12:33 Hlavný ruský vyjednávač pre ekonomiku Kirill Dmitrijev vo štvrtok oznámil, že je vo Washingtone na rokovaniach o zlepšení vzťahov so Spojenými štátmi. Podľa AFP je najvyšším predstaviteľom Kremľa v USA od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022, informuje TASR.

Dmitrijev doplnil, že vo Washingtone „absolvuje stretnutia s predstaviteľmi administratívy prezidenta Donalda Trumpa“, pričom bližšie informácie neuviedol.

12:24 Pre českú muničnú iniciatívu sa podarilo získať ďalšie finančné zdroje od Kanady, Nórska, Dánska a Holandska. Dodávky delostreleckej munície tak môžu bežať až do septembra, povedal dnes novinárom český minister zahraničia Jan Lipavský v bruselskej centrále NATO, kde sa začína dvojdňové rokovanie šéfov diplomacií krajín aliancie.

Česko patrí k najsilnejším podporovateľom Ukrajiny. Za minulý rok ČR pre Ukrajinu okrem iného sprostredkovala dodávky približne 1,5 milióna kusov delostreleckej munície rôznych kalibrov. Do českej muničnej iniciatívy sa zapojilo viacero spojeneckých krajín.

Vďaka iniciatíve Česko podľa Lipavského znížilo delostreleckú prevahu Ruska na bojisku o 500 percent. „Bolo to 1: 10 a dnes je to 1:2,“ povedal českým novinárom v Bruseli. Cieľom Česka je v tomto roku dodávať na Ukrajinu 125-tisíc kusov munície mesačne.

12:05 Krátko po rozsiahlej a agresívnej ruskej invázii proti Ukrajine spred viac ako troch rokov sa nemecké mesto Wiesbaden stalo kľúčovým centrom vojenskej koordinácie medzi USA a Ukrajinou. Práve odtiaľto získavala ukrajinská armáda spravodajské informácie a spolu s americkými vojenskými predstaviteľmi plánovala strategické operácie. Podľa zistení denníka The New York Times (NYT) bola táto spolupráca oveľa rozsiahlejšia, než USA verejne priznali.

Čítajte viac Tajná vojenská základňa Ukrajiny a USA. Podpora vo vojne bola rozsiahlejšia, než priznali. Čo rozhádalo spojencov?

9:20 Ruský vojenský súd odsúdil na 20 a 18 rokov väzenia plukovníka Jevgenija Malyša a poddôstojníka Romana Timonina za mučenie, vraždy a znesvätenie tiel siedmich podriadených. O rozsudkoch, vynesených už vo februári a na konci marca, teraz informoval server Mediazona s odvolaním sa na tlačovú službu súdu. Súd oboch mužov zbavil vojenských hodností a vyznamenaní.

Súd sa zdržal podrobností o prípade, ale podľa skorších správ médií všetko začalo na jar 2023, keď vojaci slúžiaci v 6. motostreleckej divízii, ktorá sa podieľala na bojoch na Ukrajine natočili video so sťažnosťami na to, ako v zlých podmienkach žijú, a že z nich robia „kanónenfutr“ (potravu pre delá, pozn. red.).

Podľa vyšetrovateľov veliteľ 6. divízie Marat Ospanov nariadil reptajúcich vojakov potrestať za porušenie disciplíny, odmietnutie plniť rozkazy a ďalšie priestupky. Rebeli – celkovo ich bolo 19 – boli následne nezákonne uväznení v pivniciach v okupovanom meste Popasna na východe Ukrajiny, kde ich bili a mučili.

Malyško potom dostal za úlohu zabiť vojakov, ktorí sa odmietli napraviť. Tých bolo pôvodne osem, no jeden z nich bol kvôli zraneniu na fronte prevezený do nemocnice. Ráno 4. júla sedem vojakov naložili do terénneho vozidla a odviezli ku dedine Bachmutske, kde ich odviedli do pivnice opusteného domu. Tam na nich hodili minimálne päť obranných ručných granátov F-1, preživší dorazili ranami z pištole a telá spálili spolu s autom, vysvetlila Mediazona. V prípade figuruje ešte tretí obvinený, ale súd s ním ešte nedospel k verdiktu, dodala.

7:50 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 390 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 919 570, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty, 49 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 521 tankov, 21 902 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 625 delostreleckých systémov a 1 348 raketometov.

7:00 Takmer tri štvrtiny Ukrajincov si myslia, že americký prezident Donald Trump je pre ich štát zlý. V prieskume Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu to uviedlo takmer 73 percent respondentov.

Čítajte viac Príliš milý na Rusko: Trump nahneval už takmer všetkých Ukrajincov. Na Moskvu ani len clá neuvalil

6:18 Vysokopostavený ruský vyjednávač, splnomocnenec ruského prezidenta Vladimira Putina pre investície Kirill Dmitriev, sa vo Washingtone stretol s americkými predstaviteľmi, zatiaľ čo administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa naďalej nalieha na Rusko a Ukrajinu, aby súhlasili s prímerím. Uviedla to vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch nemenovaných amerických predstaviteľov.

Bývalý investičný bankár Dmitrijev má úzke vzťahy s niektorými kľúčovými členmi Trumpovho tímu. Je najvyšším ruským predstaviteľom, ktorý pricestoval do USA kvôli štátnym záležitostiam od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022.

Nebolo jasné, o čom Dmitrijev rokoval s americkými predstaviteľmi. Jeho návšteva však prichádza po tom, ako prezident Trump vyjadril svoju frustráciu z tempa rokovaní o prímerí, keď v nedeľu vyhlásil, že je „naštvaný“ na Putina, a zvýšil možnosť uvalenia sankcií na tých, ktorí nakupujú ruskú ropu. Rusko je po Saudskej Arábii druhým najväčším svetovým vývozcom ropy.

Dmitrijeva do Washingtonu pozval Trumpov splnomocnenec Steve Witkoff, ktorý sa ujal vedenia kontaktov Trumpovej administratívy s Kremľom a medzitým dvakrát rokoval v Moskve s Putinom. Biely dom nariadil ministerstvu zahraničných vecí, aby vydalo Dmitrijevovi krátkodobé povolenie na návštevu USA, čo bolo nevyhnutné vzhľadom na to, že na Dmitrijeva uvalili USA za Trumpovho predchodcu sankcie.

Dmitrijev by mohol podľa Reuters zohrať kľúčový pri náprave vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré boli až do Trumpovej januárovej inaugurácie najhoršími od čias najnebezpečnejších kríz studenej vojny.

Trumpova administratíva nezahrnula Rusko na rozsiahly zoznam krajín, ktoré budú čeliť novým clám, zatiaľ čo na Ukrajinu má byť podľa prehľadu zverejneného Bielym domom uvalené desaťpercentné clo, pripomenul Reuters. Ale americký minister financií to vysvetľoval v televízii tým, že Američania s Rusmi neobchodujú, pretože na Rusko uvalili sankcie.

6:15 Ministri zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie budú na svojom dvojdňovom rokovaní, ktoré sa vo štvrtok začína v Bruseli, riešiť ďalšiu podporu Ukrajiny, posilnenie kolektívnej obrany NATO, ale aj zvýšenie výdavkov na obranu či pokračujúce útoky, ktorým spojenci čelia. Schôdzka je zároveň ďalšou prípravou na júnový summit NATO v Haagu. Spojené štáty bude zastupovať šéf diplomacie Marco Rubio a podľa agentúry AP sa očakáva, že bude tiež vysvetľovať nedávne verbálne útoky Washingtonu na niektorých zo spojencov.

Rokovania sa zúčastnia aj zástupcovia partnerov NATO, konkrétne ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha či šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Prebehne aj stretnutie s predstaviteľmi krajín Indopacifiku (Austrália, Nový Zéland, Japonsko a Južná Kórea), s ktorými chce aliancia rozvíjať a upevňovať vzťahy.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte na stredajšej tlačovej konferencii oznámil, že spojenci prisľúbili v prvých troch mesiacoch tohto roka Ukrajine bezpečnostnú podporu v hodnote viac ako 20 miliárd eur. Vlani spojenci Ukrajine, ktorá sa už vyše tri roky bráni ruskej agresii, poskytli pomoc v hodnote okolo 50 miliárd eur. Rutte tiež spomenul, že plne podporuje „úsilie, ktoré vynaložili USA, aby túto hrozivú vojnu doviedli k spravodlivému a trvalému koncu“. Rovnako podporil aj úsilie Británie, Francúzska a ďalších štátov.

Ide o vôbec prvé zasadnutie NATO, ktorého sa zúčastňuje nový americký minister zahraničia Rubio. Očakáva sa, že sa témou diskusie stanú aj nedávne útoky amerických predstaviteľov na dvoch spojencov z NATO, Kanadu a Dánsko. O Kanade americký prezident Donald Trump hovorí, že chce, aby sa stala 51. štátom USA. Na Dánsko zase útočí kvôli Grónsku, u ktorého vyjadril presvedčenie, že ho Spojené štáty anektujú. Obe krajiny navyše označil za „zlých spojencov“.