Podľa reportéra Adama Entousa sa už v úvode vojny vydali dvaja ukrajinskí dôstojníci na tajnú misiu do Wiesbadenu, kde pod diplomatickým krytím rokovali s americkými partnermi. Americká vojenská základňa Clay Kaserne sa následne stala jedným z najutajovanejších operačných centier vojny. Washington sa tu definitívne zaviazal podporiť Kyjev v rozsahu, ktorý nebol predtým známy, píše NYT v rozsiahlom článku.
Entous vychádza z informácií, ktoré získal pri rozhovoroch s členmi vlád, armád a tajných služieb Ukrajiny, Spojených štátov, Turecka, Veľkej Británie, Belgicka, Estónska, Poľska, Nemecka, Litvy a Lotyšska. Za viac ako rok oslovil vyše tristo ľudí.
Koordinované útoky na ruské ciele
Dôsledkom tejto spolupráce boli presne koordinované útoky na ruské ciele. Spojenci napríklad úspešne zasiahli veliteľstvo ruskej 58. armády v Chersonskej oblasti, pričom zabili viacerých ruských generálov. Podobne významným zásahom bol útok dronmi na ruský námorný prístav v Sevastopole, kde sa vtedy Čiernomorská flotila pripravovala na nové operácie.
Na americkej strane bol jedným z hlavných architektov tejto spolupráce generál Christopher Donahue, veterán špeciálnych operácií, ktorý predtým pôsobil v Afganistane, Iraku či Sýrii. Ukrajinským partnerom bol generálporučík vo výslužbe Mychajlo Zabrodskyj, ktorý poznal fungovanie ruskej armády a zároveň mal skúsenosti s americkým vojenským systémom, uvádza americký denník.
Hoci bola spolupráca v kritických fázach vojny neoceniteľná, postupne dochádzalo k ochladeniu vzťahov medzi spojencami. Dôvodom boli rastúce nezhody v strategických prioritách, ale aj vnútorné mocenské súboje medzi vojenskými a spravodajskými štruktúrami oboch krajín. Podľa Entousa sa rivalita a rozdielne predstavy o ďalšom priebehu vojny postupne prejavili v oslabení tejto aliancie.
Napriek týmto napätiam zostáva jasné, že vojenské partnerstvo medzi USA a Ukrajinou výrazne ovplyvnilo priebeh konfliktu. Spravodajské a strategické operácie zo základne vo Wiesbadene pomohli Kyjevu zasadiť ruským silám tvrdé údery, čím sa zásadne formovala dynamika bojov na východnom fronte.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Američanov nahnevalo potopenie Moskvy
USA boli rozhorčené, keď Ukrajina v polovici apríla 2022 zasiahla krížnik Moskva a neinformovala o tom americkú stranu, píše NYT.
Približne dva týždne pred stretnutím vo Wiesbadene americkí a ukrajinskí námorní dôstojníci uskutočňovali výmenu spravodajských informácií, keď sa na ich radaroch objavilo niečo nečakané.
Podľa bývalého vysokopostaveného amerického vojenského dôstojníka Američania vtedy oznámili, že ide o krížnik „Moskva“ – vlajkovú loď a pýchu Čiernomorskej flotily Ruska. Ukrajinci ho čoskoro úspešne poslali na dno Čierneho mora.
Bolo to neoceniteľné víťazstvo – demonštrácia ukrajinskej zručnosti a ruskej nekompetentnosti, napísala agentúra UNIAN. Tento incident však tiež odrážal roztrieštený stav ukrajinsko-amerických vzťahov v prvých týždňoch vojny.
„Američania boli prekvapení, že Ukrajina vôbec má rakety schopné zasiahnuť loď. Boli takisto znepokojení, pretože Bidenova administratíva vôbec nemala v úmysle dať Ukrajine možnosť zaútočiť na taký silný ‚symbol ruskej sily‘,“ uvádza sa v materiáli NYT.
Čítajte aj Má sa Putin obávať vylepšeného ukrajinského boha morí? Medzi Neptunom a Orešnikom je rozdiel ako medzi bicyklom a mercedesom, rypol si ruský plukovník
Letná protiofenzíva 2023
Letná protiofenzíva Ukrajiny v roku 2023 bola odsúdená na neúspech, odkedy Ukrajinci odstúpili od pôvodného plánu, ktorý bol dohodnutý s americkými vojenskými plánovačmi, uviedol tiež rozsiahly materiál NYT o ukrajinsko-americkej spolupráci počas vojny.
Denník uvádza, že protiofenzíva sa pripravovala a potom prebiehala v podmienkach ostrej konkurencie o zdroje a osobného antagonizmu medzi dvoma hlavnými ukrajinskými veliteľmi – hlavným veliteľom Valerijom Zalužným a veliteľom pozemných síl Oleksandrom Syrským, s ktorým prezident Volodymyr Zelenskyj sympatizoval.
Ako píše NYT, Američania trvali na potrebe sústrediť všetky sily na jeden smer, aby zasadili silný úder, ktorý Rusi neudržia. Taký bol pôvodný plán, ktorý bol údajne dohodnutý. Neskôr však ukrajinské velenie rozhodlo o útoku naraz na troch smeroch, a Američanov o tom neinformovali.
Zalužnyj sa chcel držať pôvodného plánu, keď hlavný smer úderu bol na Melitopoľ s perspektívou vylodenia na Krym. Avšak dostal len časť síl, ktoré Ukrajina mala pre letnú vojenskú ofenzívu 2023. Generál Jurij Sodol mal viesť útok smerom na Mariupoľ. Významná časť zdrojov bola pridelená generálovi Syrskému, ktorý trval na potrebe získať späť práve stratený Bachmut a rozvíjať útok smerom na Luhanskú oblasť.
NYT uvádza, že generál Zalužnyj, hoci bol nominálne hlavným veliteľom armády, jeho status podkopávalo súperenie so Syrským, ktoré trvalo od roku 2021. „Zalužnyj občas posmešne nazýval Syrského ‚tým ruským generálom‘,“ uvádza denník.
Nakoniec, na návrh Syrského, pre útok na Melitopoľ boli vybrané len novovytvorené brigády, ktoré práve prešli prípravou a nemali reálnu bojovú skúsenosť.
„A keď sa pán Zelenskyj postavil na jeho stranu, napriek námietkam svojho hlavného veliteľa aj Američanov, kľúčový základ protiofenzívy bol fakticky zničený,“ píše NYT. Pôvodne chceli začať protiofenzívu 1. mája, keď ruské obranné opevnenia ešte neboli úplne pripravené. Ale tento termín nakoniec premeškali. Kyjev chcel získať viac zbraní pred začatím útoku, zatiaľ čo Američania trvali na tom, že techniky je už dosť.
Čítajte viac Príliš milý na Rusko: Trump nahneval už takmer všetkých Ukrajincov. Na Moskvu ani len clá neuvalil
Sklamaní Američania
Nakoniec, keď sa začala protiofenzíva, munícia bola rovnomerne rozdelená medzi Bachmutský a Melitopoľský smer, čo bolo v rozpore s pôvodným plánom dohodnutým s USA. Okrem toho 5 z 12 novovytvorených brigád určených pre protiofenzívu na juhu bolo tiež pridelených Syrskému pre útok na Bachmut.
„Bolo to ako sledovať zánik Melitopoľského útoku ešte pred jeho začiatkom,“ poznamenal jeden ukrajinský úradník.
Američania boli natoľko sklamaní tým, že Ukrajinci odstúpili od pôvodného plánu, že začali uvažovať o odstúpení od pomoci Ukrajine, hoci to nechceli urobiť.
Nakoniec, ako píše NYT, útok na všetkých troch úsekoch uviazol kvôli nedostatku živej sily. Američania vyzvali, aby sa vrátili k pôvodnému plánu a sústredili všetky dostupné sily na Melitopoľský smer, ale Syrskyj neustúpil, ani keď vagnerovci opustili Bachmut a išli na Moskvu.
Podľa predstaviteľa americkej rozviedky boli ruskí velitelia prekvapení, že Ukrajinci nedokázali postúpiť k slabo chránenému Melitopoľu. Rovnako sa nepodarilo získať späť Bachmut, hoci straty Rusov tam výrazne prevyšovali ukrajinské.
Nakoniec Zalužnyj rozhodol odvrátiť pozornosť Rusov otvorením nového smeru frontu – začala sa ukrajinská výsadková operácia v Krynkách na druhej strane Dnepra oproti Chersonu. Američania považovali túto operáciu za odsúdenú na neúspech.
Ako uviedol pre denník NYT predstaviteľ Pentagónu, nakoniec odstúpenie Ukrajincov od pôvodného plánu protiofenzívy a jeho následný neslávny neúspech podkopalo dôveru medzi ukrajinskými a americkými generálmi, ktorá sa vytvorila v roku 2022.
Hrozba jadrového útoku
Americké spravodajské služby zohrali kľúčovú úlohu pri koordinácii ukrajinských vojenských operácií. Hoci Ukrajinci dostávali presné informácie o pohybe ruských jednotiek, zdroje týchto údajov zostali utajené. Generál Christopher Donahue ubezpečil ukrajinských dôstojníkov, že ich údery budú presné, pričom Američania boli pripravení priebežne upravovať svoje odporúčania na základe výsledkov, vysvetľuje NYT.
Významným bodom spolupráce bolo nasadenie systémov HIMARS, ktoré zásadne ovplyvnili priebeh bojov. Američania vo Wiesbadene dohliadali na každý úder, schvaľovali ciele a zabezpečili, aby ukrajinskí vojaci používali iba nimi poskytnuté súradnice. Odpálenie rakiet bolo navyše podmienené špeciálnou elektronickou kartou, ktorú mohli Američania kedykoľvek deaktivovať. Tieto presné údery mali devastujúci dopad na morálku ruských jednotiek.
Ako už bolo uvedené, spolupráca nebola bez konfliktov. Napätie medzi spojencami narastalo pri ukrajinskej protiofenzíve smerom na Cherson. Generál Donahue varoval, že Ukrajinci potrebujú viac času, ale prezident Volodymyr Zelenskyj sa rozhodol napriek odporúčaniam urýchliť operáciu v snahe získať podporu na Valnom zhromaždení OSN.
V jednom bode sa dokonca objavili obavy, že Rusko by mohlo použiť taktické jadrové zbrane, ak by sa ukrajinská ofenzíva priblížila ku Krymu. Americké spravodajské služby zvýšili odhad pravdepodobnosti takéhoto scenára na 50 percent, čo viedlo k opatrnejšiemu postupu. Napokon sa ukrajinské jednotky na Krym nedostali a riziko jadrovej eskalácie sa znížilo.
Postupom času došlo k reorganizácii americkej prítomnosti vo Wiesbadene. Donahueho jednotku nahradila trvalejšia „Skupina pre bezpečnostnú asistenciu – Ukrajina“ s novým velením na čele s generálporučíkom Antoniom Agutom. Zelenskyj navštívil túto tajnú centrálu pred Vianocami 2023, kde sa stretol s americkými veliteľmi. Napriek neúspechu protiofenzívy a neistote ohľadom budúcnosti americkej podpory ostáva spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom kľúčová pre ďalší vývoj konfliktu.
Čítajte aj Motor ruskej ekonomiky v plameňoch: Ukrajina triafa najbolestivejšie miesta, získala vzácny tromf?
