„Je to výsledok klamstiev, podvádzania a posunu CDU/CSU viac doprava,“ zhodnotil na Instagrame sociológ Aladin El-Mafaalani z Technickej unverzity v Dortmunde.
Ako informovali nemecké médiá, výsledky prieskumu, tzv. trendbarometra, ktorý pre obe televízie koncom marca urobil renomovaný Inštitút Forsa, vyvolali medzi kresťanskými demokratmi nervozitu. Obľuba AfD síce stúpa už roky, ale strana nikdy nebola tak blízko k tomu, aby v prieskumoch zvíťazila.
Jej aktuálne preferencie sú podľa trendbarometra až 24 percent, čo je len tesne za CDU/CSU s 25 percentami. Na ďalších miestach skončili sociálni demokrati (SPD) s 15 percentami, Zelení s 12 a Ľavica s 10 percentami.
Krajne ľavicovú Alianciu Sahry Wagenknechtovej (BSW) a liberálov zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) by zhodne volili štyri percentá opýtaných, takže by sa ani tentoraz nedostali do Spolkového snemu.
Prieskum Forsy je znepokojujúci, pretože kresťanskí demokrati vo voľbách získali 28,5 percenta hlasov, kým AfD 20,8.
Čítajte viac Krajnej pravici sa začína dariť už aj v západnom Nemecku. Môžu za to migranti?
Sociálni demokrati so 16,4 percenta skončili na treťom mieste a spolu s CDU/CSU momentálne rokujú o vytvorení čierno-červenej koalície. AfD, ktorú mnohí označujú za pravicových extrémistov, je už najsilnejšou stranou na východe Nemecka (na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky), no čoraz väčšmi rastie jej popularita aj na západe krajiny.
Keby sa potvrdil trend spomenutého prieskumu a AfD by sa stala najväčšou politickou silou v Nemecku, bol by to zásadný historický zvrat. Ešte nikdy od čias nacizmu nemala krajne pravicová strana takú podporu, aby mohla pomýšľať na víťazstvo vo voľbách.
Podľa analytikov sú však obavy predčasné. „Zatiaľ nie je jasné, či AfD naozaj zaznamenala taký nárast,“ uviedol pre Pravdu nemecký politológ Wolfgang Schroeder z Univerzity v Kasseli.
„Pri prieskumoch verejnej mienky treba vždy rátať s možnou odchýlkou v rozsahu plus či mínus tri percentuálne body,“ vysvetlil.
Ako navyše pripomenul, iné ankety z konca marca dospeli k odlišným záverom. Preferencie kresťanských demokratov sa v nich pohybujú na úrovni 26 až 29,5 percenta, kým AfD v rozmedzí 21 až 24 percent.
Organizátori ohlásili od piatka do nedele protestné akcie na približne 100 miestach po celom Nemecku.
„Do úvahy treba zobrať aj to, že ešte stále nemáme novú vládu. Sú spory o tom, ako bude vyzerať, a vznikajú rôzne konflikty. Predseda CDU Friedrich Merz počas volebnej kampane sľúbil, že nebude robiť žiadne zmeny, čo sa týka dlhovej brzdy, a nepripustí nijaké zvyšovanie daní, ale zdá sa, že obe veci poruší. U časti obyvateľstva sa preto prejavuje sklamanie a nedôvera ku kresťanským demokratom. O pár mesiacov však situácia môže vyzerať úplne inak,“ upozornil profesor Schroeder.
Ako zdôraznil, prieskum je skôr správou o momentálnej nálade voličov počas koaličných rokovaní a je pochopiteľné, že sa to spája s istým napätím, keďže k dohode musia dospieť dve strany, ktoré majú odlišné programy.
Čítajte viac Hitler bol komunista, povedala šéfka AfD v rozhovore s Elonom Muskom
„Prieskum preto vnímam ako reakciu na aktuálne konflikty pri vyjednávaní o koalícii a stratu dôvery k CDU. AfD je, samozrejme, hlavný protivník kresťanských demokratov, takže z toho ťaží a mobilizuje voličov rozprávaním o nedodržaní predvolebných sľubov a zradcoch. Spoločnosť okrem toho trápi aj neistota ohľadom medzinárodnej politiky, kde tiež nie je jasné, ako si s tým Európa a Nemecko poradí. Nárast preferencií AfD preto môže byť len prechodný jav. Či to znamená viac, to sa ešte ukáže,“ zhrnul Schroeder.
V podobnom duchu sa vyjadril i Peter Altmaier, bývalý šéf kancelárskeho úradu z čias Angely Merkelovej. „Prieskumy po voľbách sa preceňujú… Voliči si utvoria názor, keď už nová vláda bude pár mesiacov pracovať a ukáže, čo vie!“ napísal na sociálnej sieti X.