Premiér Petteri Orpo oznámil, že Fínsko začne s prípravou na odstúpenie od Ottawského dohovoru OSN z roku 1997. Súčasne poznamenal, že rozpočet pre ozbrojené sily sa do roku 2029 zvýši na 3 percentná hrubého domáceho produktu (HDP). Fínsko teraz dáva na obranu 2,4 % HDP (na Slovensku sú to zhruba 2 percentá HDP).
Orpo podčiarkol, že štát potrebuje použiť viac financií na svoje odstrašovacie kapacity. V tejto súvislosti sa dá nepochybne hovoriť aj o protipechotných i o protitankových mínach. „Naša krajina je oddaná svojim humanitárnym povinnostiam a zodpovednému využívaniu mín, ako aj medzinárodným dohodám. Bohužiaľ však máme suseda, ktorý nerešpektuje medzinárodné dohody," citovala agentúra AFP šéfku fínskej diplomacie Elinu Valtonenovú v narážke na Putinovu inváziu na Ukrajinu aj na fakt, že Rusko sa k dohovoru o zákaze mín nepridalo. Orpo poznamenal, že nepovažuje síce Rusko za bezprostrednú hrozbu, no v dlhodobom horizonte by podľa neho mohlo ohroziť európske štáty Severoatlantickej aliancie.
Fínsko, ktoré je členskou krajinou NATO len od apríla 2023, sa odstúpením od zmieneného dohovoru pridá k Poľsku, Estónsku, Litve a Lotyšku. Vo Varšave aj v troch pobaltských štátoch už potvrdili, že do svojho arzenálu znovu zaradia míny. Všade to súvisí s tým, aby tieto štáty dokázali čeliť prípadnej ruskej agresii, keby sa v Moskve rozhodli postupovať podobne ako vo februári 2022 proti Ukrajine.
Čo sa týka budúcich nákladov na zbrojenie, Orpo informoval, že ozbrojené sily dostanú do roku 2029 dodatočných 3,7 miliardy eur. Konkrétny účel nešpecifikoval, časť peňazí sa však zrejme použije na nákup mín v zahraničí alebo na ich výrobu vo fínskych zbrojovkách. Armáde sa väčší balík financií nepochybne zíde s prihliadnutím na to, že ju treba nielen modernizovať, ale aj doplniť sklady zbraní. Fínsko totiž doteraz poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc vo výške zhruba 2,5 miliardy eur.
Čítajte viac Rusi naháňajú Poliakom, Baltom a Fínom strach. Vznikne na severovýchode Európy pre Putinovu armádu smrtonosná pasca?
Mimochodom, v Helsinkách sa rozhodli pre veľké investície do obrany ešte pred ruským vpádom na Ukrajinu. Fínsko sa v decembri 2021 dohodlo s americkým výrobcom stíhačiek na kúpe strojov typu F-35. Za 64 bojových lietadiel piatej generácie, ktoré nahradia staršie stíhačky F/A-18 z USA, bolo ochotné zaplatiť takmer 8,4 miliardy eur. (Slovenská vláda v roku 2018 podpísala s Američanmi dohodu o dodávke 14 stíhačiek F-16 za 1,6 miliardy dolárov.)
Odstúpenie od dohovoru si v Helsinkách ešte vyžaduje súhlas parlamentu. Očakáva sa, že vyhovie návrhu vlády. Fínsko oddeľujú od Ruska veľmi dlhé hranice: majú až 1340 kilometrov. Od vstupu Fínov do NATO žiadny iný štát členský štát aliancie nemá s Rusmi dlhšie spoločné hranice.
Fínska armáda mala státisíce mín, ale po ratifikácii Ottawského dohovoru ich musela zlikvidovať. Po roku 2012 ich zničila viac ako milión. „Fínsko odsúhlasilo dohovor ako posledná z členských krajín EÚ," pripomenula stanica CNN. K tomuto dokumentu OSN prijatému v roku 1997 sa prihlásilo dosiaľ viac ako 160 štátov sveta, nenachádzajú sa však medzi napríklad Čína, Rusko a USA.
Protipechotné i protitankové míny majú vo Fínsku zaujímavú minulosť. Fínom veľmi pomohli počas zimnej vojny, ako historici označujú ozbrojený konflikt, ktorý proti krajine tisícich jazier rozpútal Sovietsky zväz. Stalinova armáda mala výraznú presilu, fínski vojaci proti nej efektívne používali míny. Vojna trvala od 30. novembra 1939 do 13. marca 1940. Boje ukončila Moskovská mierová zmluva, v ktorej napadnutý štát musel súhlasiť s anexiou časti svojho územia.