Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 136 dní
- Charkov hlási štyri obete po ruských dronových útokoch
- Trumpova ilúzia pokroku. Americkí vyjednávači prehrali s Rusmi, píše Washington Post
- Fínsko sa vracia do obdobia zimnej vojny so Stalinom. Zásobí sa mínami proti Putinovej armáde, viac ako milión kusov nie tak dávno zničilo
- Cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná, zopakoval generálny tajomník NATO
- Rubio: Putin sa bude musieť veľmi skoro vyjadriť, či to s mierom myslí vážne
- Vyše 173-tisíc domov, 4000 škôl, tisícky nemocníc. Okupanti doposiaľ zničili stovky tisíc objektov občianskej infraštruktúry
- Ruský útok na Charkov zabil päť civilistov
- Ruský útok na Kryvyj Rih si vyžiadal najmenej 16 životov a vyše 50 zranených
Čítajte viac 1 135. deň: Ťažké boje v Kurskej oblasti: Rusi sa snažia vytlačiť Ukrajincov z posledných častí územia, 300 vojakov sa ukrylo v kláštore
23:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok povedal, že európski vojenskí plánovači by mohli byť do mesiaca hotoví, čo sa týka podrobností o budúcom zahraničnom vojenskom kontingente na Ukrajine v rámci dohody o prímerí s Ruskom, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Zelenskyj po piatkovom stretnutí so zástupcami generálnych štábov z Británie a Francúzska povedal, že k tomuto úsiliu, ktoré predpokladá hliadkovanie zahraničných mierových síl na ukrajinskej súši, mori aj vo vzdušnom priestore, prispejú aj mnohé ďalšie krajiny.
„Myslím si, že tímy (plánovačov) potrebujú zhruba mesiac, nie viac,“ povedal v súvislosti s dokončením konkrétnych plánov. Ukrajinský prezident dodal, že dovtedy sa budú vojenské pracovné skupiny stretávať každý týždeň, aby podrobnosti doladili. Nepriblížil však, ktoré ďalšie krajiny sa chystajú na Ukrajinu vyslať mierové sily.
22:26 Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Kryvyj Rih si dnes vyžiadal najmenej 16 obetí, uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak, ktorý pôvodne informoval o 12 zabitých a neskôr o 14 obetiach. Počet obetí a ranených sa ustavične zvyšuje, konštatoval. Medzi obeťami ruského útoku na Kryvyj Rih je šesť detí. Rusko zabíja ľudí každý deň, prímerie si neželá, zdôraznil v komentári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Moskva večer uviedla, že v meste zasiahla ukrajinských a zahraničných vojakov.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že pri „veľmi presnom útoku“ ruská raketa zasiahla poradu so zahraničnými inštruktormi v jednej z reštaurácií mesta, a tak „nepriateľ prišiel o až 85 vojakov a dôstojníkov zo zahraničia“.
22:07 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok obvinil Rusko, že dronom zaútočilo na tepelnú elektráreň v meste Cherson a porušilo tak prímerie v oblasti energetickej infraštruktúry, ktoré sprostredkovali Spojené štáty. Na sieti Telegram tiež zverejnil zábery zo svojho rodného mesta Kryvyj Rih, kde pri ruskom raketovom útoku na obytnú oblasť zahynulo najmenej 16 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
„Všetky ruské sľuby sa končia raketami a dronmi, bombami alebo delostrelectvom. Diplomacia je pre nich prázdne slovo,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha predtým povedal, že v dôsledku ruského útoku zostali desaťtisíce ľudí v Chersonskej oblasti bez elektrickej energie.
21:47 Ukrajinské návrhy na novú dohodu so Spojenými štátmi o americkom prístupe k ukrajinskému nerastnému bohatstvu budú pripravené na budúci týždeň, uviedol dnes na tlačovej konferencii ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa agentúry Reuters tiež oznámil, že sa dnes stretol s veliteľmi britskej a francúzskej armády, aby s nimi prerokoval plány na prípadné rozmiestnenie kontingentu zahraničných vojakov na Ukrajine v rámci možnej budúcej dohody o prímerí.
Pracovná skupina, zložená z vojakov, sa bude stretávať každý týždeň, aby prerokovala podrobnosti plánu, uviedol Zelenskyj a odhadol, že k porozumeniu by sa mohlo podariť dospieť najneskôr v priebehu mesiaca.
Podľa Zelenského nemá zmysel, aby Ukrajina viedla priame rozhovory s Ruskom, kým Rusko nepristúpi na bezpodmienečné prímerie. Odhadol, že Spojené štáty sú blízko k tomu, aby vystupňovali tlak na Rusko s cieľom prinútiť ich k prímeriu.
20:34 Rusko zadržalo vojaka podozrivého z toho, že na príkaz ukrajinských tajných služieb plánoval samovražedný bombový útok v blízkosti vojenských kasární v Moskovskej oblasti. Oznámila to v piatok ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.
Zadržanému 49-ročnému vojakovi hrozí v prípade dokázania viny až 20-ročné väzenie.
Na videozázname FSB bolo vidieť, ako policajti podozrivého prenasledujú v parku a následne násilne zatýkajú. Bezpečnostná služba zverejnila aj fotografie jeho údajnej skrýše s výbušninami.
19:01 Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Kryvyj Rih si dnes vyžiadal najmenej 14 obetí, vrátane troch detí, uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak, ktorý pôvodne informoval o 12 zabitých, vrátane dvoch detí. Počet obetí a ranených sa ustavične zvyšuje, napísal na sociálnej sieti. Vyše 50 ľudí pri zásahu obytnej štvrte utrpelo zranenia, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na tunajších činiteľov.
Počet obetí sa bude pravdepodobne ďalej zvyšovať. Rusko na rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zaútočilo už druhýkrát v priebehu tohto týždňa, píše TASR.
„Ďalší teror od darebákov bojujúcich proti civilistom. V meste Kryvyj Rih zahynulo 12 ľudí, dvaja z nich sú deti,“ napísal na sociálnej sieti šéf Dnepropetrovskej oblastij Lysak. Dodal, že v meste vypukli požiare, a že rakety poškodili výškové budovy. O niečo neskôr spresnil, že medzi zabitými sú tri deti, a tiež informoval, že počet obetí stúpol na 14.
Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na sieti Telegram uviedol, že podľa predbežných informácií sú medzi mŕtvymi tri deti. Útok podľa neho spôsobil škody na výškových budovách a v jeho dôsledku vypukli v Kryvom Rihu požiare. V meste horia aj vozidlá a iné objekty.
Podrobnosti o počte zranených sa ešte upresňujú. Miestny predstaviteľ podľa agentúry Reuters povedal, že zranenia utrpelo najmenej 50 osôb.
Kryvyj Rih leží desiatky kilometrov severozápadne od frontovej línie. Pred vojnou v ňom žilo vyše 600-tisíc ľudí. Terčom ruských útokov sa stáva často. Stredajší raketový úder si vyžiadal štyroch mŕtvych a 14 zranených vrátane niekoľkých detí. Poškodených bolo osem bytových domov, prerušené bolo elektrické vedenie, čo zapríčinilo výpadok v dodávkach elektriny pre zhruba 2000 odberateľov.
17:33 Podľa amerického generála, veliaceho silám Severoatlantickej aliancie a americkým silám v Európe, ukrajinské jednotky ovládajú „značnú časť“ ruského územia a tiež posilnili svoje obranné pozície. Generál Christopher Cavoli je prvý vojenský predstaviteľ, ktorý potvrdil prienik ukrajinských síl do Belgorodskej oblasti, napísal dnes server Politico. Ukrajina podľa generálovho názoru, vyjadreného v Kongrese USA, nie je nevyhnutne odsúdená na porážku vo vojne proti Rusku.
Kým sa ukrajinské sily snažia udržať zvyšok územia v ruskej Kurskej oblasti, pokúsili sa podľa ruských vojnových blogerov o prielom do susednej Belgorodskej oblasti, pripomína agentúra Reuters. Alaudinov, veliteľ čečenských zvláštnych síl, povedal, že ruské jednotky v Belgorodskej oblasti „čistia územia“ od ukrajinských síl.
„Všeobecne je naša situácia celkom dobrá,“ citovala ho RIA Novosti. Podľa prokremeľského telegramového kanála Dva majora, ktorý má 1,2 milióna sledujúcich, boje pokračujú okolo pri Demidovke a Popovke, čo sú dediny v bezprostrednej blízkosti hraníc s Ukrajinou. Ukrajinské sily podľa neho útočia tiež na štyri ďalšie mestá pri hraniciach.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov informoval, že Ukrajinci útočili na štyri obce v regióne. V Šebekine jeden muž utrpel zranenia, keď na parkovisku explodoval dron.
Ukrajinské sily stále ovládajú „značnú časť“ Kurskej oblasti, napriek tlaku Kremľa vypudiť ich odtiaľ, a novo prenikli pri menšej protiofenzíve do Belgorodskej oblasti, takže rozšírili svoju prítomnosť na ruskom území na ďalšom úseku frontu, uviedol generál Cavoli, veliaci americkým silám v Európe, pri vypočutí v Kongrese,. „V Kurskej oblasti (Ukrajinci) držia značný – síce zmenšený, ale značný – kus krajiny. A drží sa v Belgorodskej oblasti na území južne od Belgorodu, ktoré možno veľmi dobre brániť,“ povedal.
Ohľadom všeobecného zhodnotenia situácie na bojisku americký generál uviedol, že ukrajinská armáda je teraz v silných obranných pozíciách a zlepšuje svoju schopnosť rekrutovať a vycvičiť nových vojakov, aby tieto pozície posilnila, zatiaľ čo Rusov trápi zmenšujúci sa počet obrnenej techniky i vojakov. Pripustil, že je stále ťažké predstaviť si, že by Ukrajinci dokázali vyhnať Rusov „z každého štvorcového centimetra“ svojho územia, „ale rovnako ťažké je predstaviť si, že by sa Ukrajina zrútila a prehrala tento konflikt“.
„Nemyslím si, že ukrajinská porážka je nevyhnutná. Sú (Ukrajinci) v oveľa lepšom postavení, ako boli,“ povedal. "Snaží sa vyhrať. Chcú začať tým, že zabezpečia, aby Rusko nevyhralo, "dodal.
15:42 Rusko za viac ako tri roky vojny proti Ukrajine zničilo na 214-tisíc objektov občianskej infraštruktúry, vrátane 173-tisíc obytných domov. Uviedol to dnes šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak podľa agentúry Interfax-Ukrajina. Napadnutá krajina podľa neho vytvára databázu škôd spôsobených ruskou agresiou.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
„Rusko k dnešnému dňu zničilo 214.000 objektov občianskej infraštruktúry. Úplne zničila 173-tisíc obytných domov, 4000 škôl, tisícky nemocníc. Len na naše elektrárne podniklo od začiatku vojny 773 útokov. Zničilo 9000 komunikačných objektov,“ povedal Jermak na celoštátnej súťaži o najlepšiu esej na tému zapojenia umelej inteligencie do postihu Ruska.
14:45 Situácia v ruskej Belgorodskej oblasti, kam sa pred dvoma týždňami pokúsili preniknúť ukrajinské jednotky, je pod kontrolou. Podľa ruskej štátnej agentúry RIA Novosti to povedal vojenský veliteľ Apti Alaudinov.
Kým sa ukrajinské sily snažia udržať zvyšok územia v ruskej Kurskej oblasti, pokúsili sa podľa ruských vojnových blogerov o prielom do susednej Belgorodskej oblasti, pripomína agentúra Reuters. Alaudinov, veliteľ čečenských zvláštnych síl, povedal, že ruské jednotky v Belgorodskej oblasti „čistia územia“ od ukrajinských síl.
„Všeobecne je naša situácia celkom dobrá,“ citovala ho RIA Novosti. Tvrdí, že „nepriateľ sa neunavil a vhadzuje (na bojisku) ďalšie a ďalšie mäso, aj keď každý deň vidí, že má strašné straty a žiadnych výsledkov nedosiahne“. Reuters poznamenáva, že informácie poskytnuté Alaudinovom nemožno nezávisle overiť.
Podľa prokremeľského telegramového kanála Dva majora, ktorý má 1,2 milióna sledujúcich, boje pokračujú okolo pri Demidovke a Popovke, čo sú dediny v bezprostrednej blízkosti hraníc s Ukrajinou. Ukrajinské sily podľa neho útočia tiež na štyri ďalšie mestá pri hraniciach.
14:33 Najmenej päť ukrajinských civilistov prišlo o život a ďalších 32 utrpelo zranenia po útoku ruských dronov na mesto Charkov. Uviedol to v piatok gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.
Útok na Charkov sa odohral niekoľko hodín predtým, ako do Kyjeva pricestovali šéfovia francúzskej a britskej armády, aby rokovali o možnom nasadení európskych mierových jednotiek na Ukrajine v prípade budúceho prímeria.
Ďalších šesť ľudí utrpelo zranenia pri nočných ruských útokoch na Dnepropetrovskú, Záporožskú a Kyjevskú oblasť, informovali regionálne úrady. Moskva popiera, že by úmyselne útočila na nevojenské ciele, hoci pri ruských útokoch vrátane útokov na školy, nemocnice a obytné budovy zahynuli tisíce civilistov.
14:28 Krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) budú vynakladať viac prostriedkov na obranu a mnohí spojenci tak už aj začali robiť, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte v piatok po stretnutí s ministrami zahraničných vecí Aliancie v Bruseli. TASR o tom píše na základe správy agentúry Reuters.
Kroky novej americkej administratívy podľa agentúry vyvolávajú u európskych lídrov obavy zo stiahnutia Spojených štátov amerických z kontinentu. Krajiny sa však od šéfa americkej administratívy Marca Rubia podľa Rutteho dozvedeli, že USA sú naďalej oddané transatlantickej aliancii. Rubio ich ale vyzval na zvýšenie výdavkov na obranu.
Rutte tiež poznamenal, že nové rozsiahle americké clá, ktoré nedávno oznámil prezident Donald Trump, neporušujú Severoatlantickú zmluvu. Reagoval na otázku novinára, ktorý sa odvolával na článok 2 zmluvy, v ktorom sa uvádza: „(Spojenci NATO) sa budú usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi akýmikoľvek zmluvnými stranami alebo medzi všetkými zmluvnými stranami“.
Generálny tajomník NATO sa domnieva, že hroziaca obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a ich spojencami by nemala ovplyvniť ich spoločné úsilie v oblasti obrany. „Myslím si, že tieto dve veci sú naozaj oddelené. Mali by sme ich oddeliť a nemali by sme dovoliť, aby zasahovali do našich diskusií,“ zdôraznil.
Čítajte aj USA ostávajú v NATO, ubezpečil Rubio. Spojencov vyzval zvýšiť vojenské výdavky
13:56 Generálny tajomník NATO Mark Rutte dnes na tlačovej konferencii v Bruseli zopakoval, že cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná. Ukrajincom ale nikdy nebolo sľúbené, že bude členstvo v NATO súčasťou prípadnej mierovej dohody, dodal Rutte po skončení dvojdňového rokovania ministrov zahraničia Severoatlantickej aliancie.
13:45 Pokiaľ ide o rokovania o prímerí na Ukrajine, lopta je teraz na ruskej strane ihriska, uviedol generálny sekretár NATO Mark Rutte. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať, vyhlásil Rutte po skončení dvojdňového rokovania ministrov zahraničia NATO v Bruseli. Niektorí zo šéfov diplomacie usudzujú, že by mal byť stanovený termín, do ktorého má Rusko na prímerie pristúpiť. Rutte však odmietol povedať, či tento návrh podporuje.
Francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot dnes ráno v Bruseli vyhlásil, že Rusko dlhuje Spojeným štátom rýchlu odpoveď na ich návrh na prímerie na Ukrajine. Podľa britského ministra zahraničia Davida Lammyho by ruský prezident Vladimir Putin mohol pristúpiť na pokoj zbraní hneď teraz, ale neustále bombarduje Ukrajinu. Podľa kanadskej ministerky zahraničia Mélanie Jolyovej by mala byť stanovená lehota, do ktorej musí Rusko súhlasiť s prímerím na Ukrajine. Ak Rusko na návrh prímeria nepristúpi, musí to mať dôsledky, dodala Jolyová.
„Nechcem sa pliesť do rokovania, nechcem hovoriť nejaký dátum, do ktorého by malo Rusko reagovať,“ povedal novinárom Rutte. „Američania sa snažia zabezpečiť, aby sa dosiahol mier, ktorý bude spravodlivý a trvalý. Usilovne na tom pracujú,“ dodal. Trvalý a spravodlivý mier by mal okrem iného znamenať, že Rusko už neobsadí ani meter štvorcový ukrajinského územia a už na Ukrajinu znovu nezaútočí.
13:35 Ruský prezident Vladimir Putin sa bude musieť veľmi skoro vyjadriť, či to myslí s mierom na Ukrajine naozaj vážne. Dnes to v Bruseli po rokovaní ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie vyhlásil šéf americkej diplomacie Marco Rubio. Poznamenal, že americký prezident Donald Trump nepristúpi na nekonečné rokovania. Rubio zároveň upozornil na to, že Ukrajina už skôr súhlasila s návrhom na plošné prímerie, a to bez akýchkoľvek podmienok.
Ak Rusko ukáže, že nie je ochotné na mierové riešenie pristúpiť, prehodnotí Washington svoju pozíciu. „Najprv ale chceme zistiť, či je mier možný a či je tomu (Rusko) naklonené,“ povedal.
„Trump chce ukončiť vojnu za podmienok, ktoré by boli prijateľné pre obe strany,“ uviedol Rubio. Kým Ukrajina už súhlasila s americkým návrhom na celkové prímerie, Rusko tak doteraz neurobilo. Myšlienku prímeria Moskva nevylúčila, zároveň ale poukazuje na potrebu vyriešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu.
Rubio najprv povedal, že Spojené štáty očakávajú Putinovo jasné vyjadrenie v najbližších týždňoch, potom povedal, že to bude „niekedy veľmi skoro“. Dlhé rokovania by sa Trumpovi podľa ministra nepáčili. „Nepristúpia na nekonečné rokovania,“ povedal.
12:50 Rumunsko získa od Spojených štátov nový model systému protivzdušnej obrany Patriot, uviedol v piatok rumunský premiér Marcel Ciolacu. Zároveň ozrejmil, že kúpnu zmluvu už podpísali a platba sa uskutočnila, píše TASR podľa správy agentúry Agerpres.
Patriot nahradí systém, ktorý Rumunsko darovalo Ukrajine. Predseda vlády v reakcii na otázku, či sa nákup dokončí aj po zmene americkej administratívy a postoja USA k pomoci Kyjevu, uviedol, že už došlo k podpisu zmluvy. „Máme všetky zdroje, dostali sme peniaze a uskutočnili sme už aj platbu. Zaujímavé je, že dostávame nový model,“ odpovedal Ciolacu.
„Vláda USA sa rozhodla schváliť dodávku troch systémov Patriot Rumunsku, ktoré už boli na programe. Okrem týchto troch systémov, pokiaľ ide o darovaný systém, ktorého hodnota je približne 300 miliónov,… finančne (nám) prispeli partneri z troch členských štátov NATO, pričom Rumunsko zaplatí len dopravu a pravdepodobne DPH za toto vybavenie,“ povedal minister obrany Angel Tilvar pre Agerpres ešte v januári.
12:45 Na júnový summit NATO v Haagu príde americký prezident Donald Trump, potvrdil dnes v Bruseli poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski. V sídle NATO sa dnes skončilo dvojdňové rokovanie šéfov diplomacií Severoatlantickej aliancie, ktorého sa po prvý raz zúčastnil aj nový americký minister zahraničia Marco Rubio.
Summit NATO sa uskutoční na konci júna. Jeho hlavnou témou má byť najmä zvýšenie výdavkov na obranu. Pôvodný záväzok vydávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) plní podľa šéfa NATO Marka Rutteho asi dve tretiny spojencov. Česko tento cieľ splnilo v minulom roku. Podľa amerického prezidenta Trumpa by ale spojenci v NATO mali na obranu vydávať päť percent HDP a rovnaké číslo spomenul aj minister Rubio.
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump zatiaľ neplánujú ďalší telefonát. Dnes to podľa serveru Kommersant povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Stalo sa to krátko po návšteve Putinovho splnomocnenca Kirilla Dmitrijeva vo Washingtone.
„V harmonograme nič také zatiaľ nie je,“ povedal k možnému ďalšiemu telefonátu oboch prezidentov hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Naposledy spolu hovorili 18. marca. Server Politico napísal, že znovu by sa šéf Kremľa so šéfom Bieleho domu mohli telefonicky spojiť už dnes.
12:42 Americký prezident Donald Trump podľa českého prezidenta Petra Pavla zatiaľ vyvinul pri rokovaniach o prímerí na Ukrajine väčší tlak voči Ukrajine ako voči Rusku. Rusko sa drží svojej zdržiavacej taktiky a kladie si čoraz väčší počet rôznych podmienok, z veľkej časti nesplniteľných, povedal Pavel serveru Novinky.cz. Pre Rusko je podľa neho ukončenie viac ako trojročného konfliktu druhotnou vecou, usiluje sa hlavne o svoju rehabilitáciu na medzinárodnej scéne či zrušenie sankcií.
Mierovú dohodu na Ukrajine by podľa Pavla bolo možné dosiahnuť tento rok, ak bude Rusko pod dostatočným tlakom. „A ak mu stanovíme termín,“ uviedol. Malo by ísť predovšetkým o tlak Spojených štátov, myslí si. „Ak Donald Trump myslí vážne, že chce čo najrýchlejšie ukončiť krvavý konflikt, nemôže pristúpiť na zdržovaciu taktiku,“ povedal Pavel. Trump by mal dať jasne najavo, dokedy čaká reakcia napríklad na návrh pokoja zbraní. „Pokiaľ beží intenzívna vojenská činnosť, ťažko ide o mieru,“ uviedol.
Zatiaľ to však podľa Pavla nevyzerá, že by sa mierová dohoda blížila. "Americký prezident zatiaľ vyvinul viac tlaku smerom k Ukrajine ako Rusku. Rusko sa v duchu svojej doterajšej praxe drží zdržiavacej taktiky a kladenia čoraz väčšieho počtu rôznych podmienok, z ktorých veľká časť je nesplniteľná, "uviedol. Rusku totiž nejde v prvom rade o koniec vojny, ale o vlastnú rehabilitáciu na medzinárodnom poli a obmedzenie či zrušenie sankcií, dodal Pavel.
Spojené štáty podľa Pavla možno tiež nevnímajú potrebu vyriešiť situáciu na Ukrajine tak urgentne ako Európa. „Je to predovšetkým na nás ako na Európanoch, akú iniciatívu vyvinieme pri formulácii vlastnej predstavy riešenia a ako budeme schopní hovoriť s americkou stranou a prezidentom Trumpom o našej predstave riešenia,“ povedal Pavel.
Čítajte aj Pavel: Ukrajina smeruje k nutnému kompromisu, už sa s tým viac-menej vyrovnala
12:18 Kremeľ v piatok uviedol, že zatiaľ nedostal od európskych krajín žiadny signál, ktorým by vyjadrili záujem začať rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Zatiaľ neboli žiadne signály,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra TASS. Peskov podľa DPA odkazoval najmä na vyjadrenia fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý tento týždeň navrhol, aby jeden alebo dva európske štáty rokovali s Moskvou v mene európskych spojencov Ukrajiny. Na mysli mal najmä Francúzsko alebo Britániu.
Londýn a Paríž sa podľa agentúry AP snažia stáť na čele medzinárodnej iniciatívy označovanej ako „koalícia ochotných“ s cieľom vytvoriť sily, ktoré budú dohliadať na budúce prímerie na Ukrajine. Ministri zahraničných vecí oboch štátov v piatok kritizovali Rusko, ktoré podľa nich odďaľuje rokovania o prímerí.
12:12 Český minister zahraničia Jan Lipavský je maximálne skeptický ohľadom ruského prístupu k rokovaniam o prímerí. Rusko nebolo schopné dodržať ani tie najzákladnejšie a najjednoduchšie veci, napríklad z hľadiska zastavenia paľby na energetické ciele, povedal dnes na záver dvojdňového rokovania ministrov zahraničia NATO v Bruseli českým novinárom.
Francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot dnes ráno v Bruseli vyhlásil, že Rusko dlhuje Spojeným štátom rýchlu odpoveď na ich návrh na prímerie na Ukrajine. Podľa britského ministra zahraničia Davida Lammyho by ruský prezident Vladimir Putin mohol pristúpiť na pokoj zbraní hneď teraz, ale neustále bombarduje Ukrajinu.
„Na druhej strane, buďme praktickí. Ak vidíme, že teraz na to nie je toľko vôle, hľadajme skôr cesty, ako Ukrajine prakticky pomôcť. Ale zároveň si v tomto variante nezatvárajme dvere,“ dodal Lipavský.
11:45 Analytici tvrdia, že Spojené štáty vyslali na rokovania dosť slabý vyjednávací tím proti skúseným ruským diplomatom. Podľa nich americkí vyjednávači ustupujú Rusom na rokovaniach o vojne na Ukrajine.
Čítajte viac Trumpova ilúzia pokroku. Americkí vyjednávači prehrali s Rusmi, píše Washington Post
9:58 Ministri zahraničných vecí Británie a Francúzska obvinili Rusko z odďaľovania rokovaní o prímerí s Ukrajinou. Moskvu vyzvali, aby Spojeným štátom, ktoré sa snažia prímerie sprostredkovať, poskytla okamžitú odpoveď. Podľa šéfky kanadskej diplomacie Melanie Jolyovej by sa mal stanoviť termín, do ktorého by Rusko malo pristúpiť na prímerie, píše AFP a AP.
„Usudzujeme, že Putin naďalej zahmlieva a otáľa,“ povedal britský minister zahraničných vecí David Lammy novinárom pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí NATO po boku so svojím francúzskym rezortným kolegom Jeanom-Noelom Barrotom. Lammy upozornil, že namiesto prijatia prímeria ruský prezident Vladimir Putin bombarduje Ukrajinu a jej civilné obyvateľstvo.
Ministri tiež kritizovali pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru. „Za uplynulé tri týždne Rusko pokračovalo v úderoch na energetickú infraštruktúru a vo svojich vojnových zločinoch,“ uviedol Barrot.
Biely dom po osobitných stretnutiach s Ruskom a Ukrajinou v Saudskej Arábii uviedol, že Ukrajina aj Rusko súhlasili s dohodou o „zákaze útokov proti energetickým objektom“. Obe strany sa odvtedy niekoľkokrát navzájom obvinili z jej porušovania.
Ministri tiež oznámili, že v piatok sa v Kyjeve uskutočnia rokovania na úrovni veliteľov ozbrojených síl o potenciálnom nasadení vojakov na Ukrajine, ktorí by dohliadali na dodržiavanie budúceho prímeria.
9:28 V bojoch na Ukrajine zahynulo alebo utrpelo zranenia asi 900 000 ruských vojakov, povedal vo štvrtok novinárom nemenovaný vysokopostavený činiteľ NATO na okraj schôdzky ministrov zahraničia aliancie v Bruseli. Mŕtvych je štvrť milióna.
Agentúra DPA pripomína, že koncom vlaňajšieho októbra NATO uvádzalo, že ruské straty predstavujú viac ako 600 000 vojakov. Ako straty sú označovaní mŕtvi a ranení vojaci.
Len za tohtoročný február NATO ruské straty odhaduje na viac ako 35 100.
Nárast počtu mŕtvych a zranených činiteľov aliancie vysvetľuje tým, že boje sa rozšírili na ďalšie miesta a vojenské operácie podľa neho nabrali na intenzite.
V ruskej Kurskej oblasti, kam vlani v auguste prekvapivo prenikli ukrajinské jednotky, bojujú po boku ruských vojakov členovia severokórejskej armády. Je ich tam rozmiestnených asi 11.000, ale počas januára a februára bolo podľa činiteľa NATO poslaných ďalších 3500 Severokórejčanov k výcviku do Ruska.
Rusko informácie o svojich vojnových stratách nezverejňuje. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore zverejnenom začiatkom februára povedal, že od začiatku ruskej invázie do jeho krajiny vo februári 2022 padlo vyše 46 000 ukrajinských vojakov a ďalších 390 000 utrpelo zranenia. Server The Kyiv Independent podotkol, že skutočný počet ranených bude nižší, keďže niektorí vojaci boli zranení už opakovane.
8:26 Vo východoukrajinskom meste Charkov si ruský dronový útok vyžiadal už najmenej štyri obete a zranenia utrpelo viac ako 30 ľudí, uviedli tamojšie úrady v piatok, píše AFP.
Útok vo štvrtok neskoro večer Moskva zacielila na viaceré budovy, pričom došlo aj k niekoľkým požiarom, uviedla ukrajinská pohotovostná služba na platforme Telegram. „Ruské drony zaútočili na jednu zo štvrtí Charkova. Po zásahu obytných a administratívnych budov vypukli štyri požiare," upresnila záchranná služba.
Starosta mesta Ihor Terechov na Telegrame napísal, že od piatkového rána sa počet obetí zvýšil, pričom po troch predchádzajúcich ohlásených „spod trosiek vytiahli aj štvrté telo“. Ukrajinská štátna služba pre mimoriadne situácie a gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov tiež upresnili pôvodný počet ranených na súčasných 35 osôb.
Ďalších šesť ľudí utrpelo zranenia v Dnepropetrovskej, Záporožskej a Kyjevskej oblasti, ozrejmili tamojšie úrady. Dnepropetrovský gubernátor Sergej Lysak na Telegrame uviedol, že v oblasti „zneškodnili“ 13 dronov. „V dôsledku masívneho útoku dronov vznikli v Dnipre a na jeho predmestiach škody,“ dodal.
Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že systémy protivzdušnej obrany v noci zachytili 107 ukrajinských dronov vrátane 34 nad Kurskou oblasťou a 30 nad Oriolskou oblasťou. V dedine v Brianskej oblasti zahynul jeden človek a ďalší dvaja utrpeli zranenia, oznámil v piatok v príspevku na Telegrame oblastný gubernátor Alexander Bogomaz.
7:55 Najbližší okruh amerického prezidenta Donalda Trumpa mu neodporúča, aby v blízkej budúcnosti telefonoval ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi. Referuje o tom web NBC News.
„Zdroje uviedli, že v blízkej budúcnosti nie je plánovaný rozhovor oboch prezidentov, hoci Trump predtým uviedol, že by sa mohol uskutočniť tento týždeň,“ uvádza sa v článku.
Predstavitelia americkej administratívy však upozornili, že Trump sa môže náhle rozhodnúť, že chce hovoriť s Putinom. Povedali, že dostal radu, že telefonát nie je dobrý nápad, pokiaľ Putin neoznámi Bielemu domu, že súhlasí s úplným prímerím v rusko-ukrajinskej vojne.
Medzičasom obľúbenosť Trumpa klesla na najnižšiu úroveň počas jeho druhého funkčného obdobia v pozícii prezidenta. Momentálne je na úrovni 43 %. Po nástupe Trumpa do úradu 20. januára bola jeho popularita na úrovni 47 %.
Čítajte viac Príliš milý na Rusko: Trump nahneval už takmer všetkých Ukrajincov. Na Moskvu ani len clá neuvalil
7:15 Súd v Petrohrade, druhom najväčšom ruskom meste, potrestal pokutou 30 000 rubľov (zhruba 322 eur) duchovného apoštolskej pravoslávnej cirkvi Grigorija Michnova-Vajtenka za „diskreditáciu armády“. Stalo sa tak kvôli tri roky starému videu, v ktorom duchovný hovoril o evanjelickom podobenstve o utopení stáda ošípaných posadnutých démonmi a tiež o tom, že človek nemá právo zabíjať druhých ľudí „na geografickom základe“, ako teraz robí ruská armáda na Ukrajine, uviedol server BBC News.
Michnov-Vajtenko, syn sovietskeho disidentského básnika a pesničkára Alexandra Galiča, je arcibiskupom cirkvi, ktorá je nezávislá od ruskej pravoslávnej cirkvi, podporujúcej ruského prezidenta Vladimira Putina i Putinovu vojnu proti Ukrajine. Podľa BBC je známy aj tým, že pomáha ako ukrajinským, tak ruským vojnovým utečencom. Vlani vo februári sa pokúšal usporiadať v Petrohrade bohoslužbu za opozičného vodcu Alexeja Navaľného po jeho náhlej smrti v sibírskom väzení, ale policajti ho zadržali a skončil v nemocnici.
Krátko po ruskej invázii na Ukrajinu prijali ruskí zákonodarcovia nové zákony, postihujúce „diskreditáciu armády“ a „šírenie lživých informácií o ozbrojených silách“, slúžiace na umlčanie všetkej kritiky a všetkého nesúhlasu proti vojne.
6:18 Vo vzťahoch Spojených štátov a Ruska je po nástupe amerického prezidenta Donalda Trumpa pozitívna dynamika a obe krajiny pracujú na obnovovaní kontaktov. Po rokovaniach s americkými predstaviteľmi vo Washingtone to médiám povedal splnomocnenec ruského vodcu Vladimira Putina Kirill Dmitrijev. Rokovania sprostredkované Trumpom priniesli podľa neho vyhliadku na mier s Ukrajinou, Moskva ale považuje za dôležité zohľadnenie svojich bezpečnostných požiadaviek. Trump by si podľa svojich slov v najbližších dňoch mohol volať s Putinom, ľudia z jeho okolia mu však podľa televízie NBC News odporúčajú, aby tak urobil až po tom, ako Rusko úplne pristúpi na dohodnuté prímerie.
Bývalý investičný bankár Dmitrijev má úzke vzťahy s niektorými kľúčovými členmi Trumpovho tímu. Je najvyšším ruským predstaviteľom, ktorý pricestoval do USA kvôli štátnym záležitostiam od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Dmitrijev sa počas dvojdňovej návštevy Washingtonu stretol okrem iného s Trumpovým splnomocnencom Stevom Witkoffom, ktorý sa ujal vedenia kontaktov Trumpovej administratívy s Kremľom a medzitým dvakrát rokoval v Moskve s Putinom.
„Nepochybne zaznamenávame pozitívnu dynamiku v našich vzťahoch,“ citovali po rokovaniach Dmitrijeva tlačové agentúry. Za vlády Trumpa je podľa neho výrazne väčšia ochota „riešiť otázky“ ako za jeho predchodcu Joea Bidena. Otvára sa aj výhľad na dojednanie mieru medzi Ruskom a Ukrajinou, k čomu veľmi pomohli rokovania delegácií Ruska a USA v Saudskej Arábii, povedal Dmitrijev.
„Myslím, že potrebujeme dlhodobé riešenie, pretože tiež uvažujeme o globálnej bezpečnosti, ako zabezpečiť, aby boli zohľadnené ruské bezpečnostné obavy,“ povedal Putinov muž.
Do Washingtonu dorazil po tom, ako Trump vyjadril svoju frustráciu z tempa rokovaní o prímerí, keď v nedeľu vyhlásil, že je „naštvaný“ na Putina, a pripustil možnosť uvalenia sankcií na tých, ktorí nakupujú ruskú ropu.
Rusko pred viac ako tromi rokmi napadlo Ukrajinu a v rámci rokovaní o prímerí požaduje zrušenie niektorých západných sankcií, čo ale Európa podmieňuje úplným stiahnutím ruských vojsk z Ukrajiny.
Ľudia z Trumpovho okolia podľa NBC News prezidentovi odporučili, aby ďalší telefonát s Putinom vykonal až po tom, ako Rusko bez ďalších podmienok pristúpi na prímerie.
Dmitrijev by mohol podľa agentúry Reuters zohrať kľúčový pri náprave vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré boli až do Trumpovej januárovej inaugurácie najhoršími od čias najnebezpečnejších kríz studenej vojny.
Po rokovaniach s Američanmi médiám povedal, že sa s nimi rozprával napríklad o spolupráci pri ťažbe cenných nerastov, spoločných projektoch v Arktíde a že Moskva prejavila záujem o lety k Marsu, ktoré mieni organizovať miliardár a Trumpov poradca Elon Musk.
6:15 Ruský dronový útok na Charkov zabil v noci na sobotu najmenej dvoch ľudí a 32 ich zranil. Informovala o tom oblastná samospráva druhého najväčšieho ukrajinského mesta, podľa ktorej útok zasiahol niekoľko viacposchodových obytných domov. Ataky bezpilotných lietadiel hlásia aj ďalšie miesta na Ukrajine. Moskovská samospráva zase informovala o útoku ukrajinského dronu, kvôli ktorému ruská metropola dočasne zatvorila letisko.
Podľa šéfa regionálnej vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleha Synehubova utrpeli pri útoku na Charkov zranenia najmenej dve deti. Charkovský starosta Ihor Terechov uviedol, že Rusko v poslednom čase zosilňuje nočné útoky na mesto ležiace neďaleko ruských hraníc. Záchranári a dobrovoľníci podľa neho pátrajú v troskách obytných domov po ďalších preživších či obetiach náletov.
Útoky hlási tiež mesto Dnipro na juhovýchode Ukrajiny, kde drony zranili najmenej troch ľudí. V juhoukrajinskej Záporožskej oblasti útočilo najmenej sedem dronov a zranený bol jeden človek.
Rusko pred viac ako tromi rokmi napadlo Ukrajinu. Obe krajiny proti sebe prakticky každodenne podnikajú dronové útoky, bez ohľadu na dohody o čiastočnom prímerí, ktoré s oboma stranami v marci podpísali Spojené štáty.
Moskovský starosta Sergej Sobjanin v piatok uviedol, že protivzdušná obrana zlikvidovala útok dronu mieriaceho na ruské hlavné mesto. O zranených či škodách neinformoval, dočasne boli uzavreté tri moskovské letiská.
