No už niekoľko týždňov pokračujú rokovania medzi európskymi krajinami, ako ďalej podporovať Ukrajinu a ako presvedčiť Američanov, že Kyjev musí dostať aj nejaké bezpečnostné záruky. Mali by byť súčasťou mierového usporiadania a okrem iného by mohli mať podobu vojenskej misie európskych krajín.
Jednotky v nasadení
Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) analyzoval scenáre, ako by mohla vyzerať takáto operácia.
V prípade prvého variantu by Európania nasadili na Ukrajinu asi 10-tisíc vojakov. Boli by to najmä pozemné sily s malou vzdušnou a námornou podporou. Čo by dokázali? „Hovoríme o troch až piatich práporoch tankov a mechanizovanej alebo obrnenej pechoty s podporou ženistov. Zvládli by len relatívne malý ruský útok. Ich ochrana by bola do veľkej miery závislá od ukrajinskej pomoci,“ pripomína IISS.
Druhý scenár ráta s vyslaním asi 25-tisíc vojakov. „Súčasťou nasadenia by bola veľká divízia troch obrnených alebo mechanizovaných brigád podporovaných raketovým delostrelectvom s dlhým dosahom, bojovými a útočnými vrtuľníkmi, bezpilotnými lietadlami a na boj pripravenými ženistami,“ uviedol IISS. Sily tejto veľkosti by mali byť schopné lepšie čeliť väčšej ruskej invázii.
Tretí variant počíta s nasadením 60– až 100-tisíc vojakov. „Bola by to však už oveľa náročnejšia úloha. Zloženie a rozmiestnenie 60– až 100-tisíc vojakov si vyžaduje čas. Tieto sily by tvorilo niekoľko obrnených alebo mechanizovaných divízií. Pravdepodobne by boli rozmiestnené po celej krajine, aby sa dokázali súčasne vyrovnať s útokmi zo severu, severovýchodu alebo z východu,“ píše sa v analýze IISS.
„Pri všetkých troch možnostiach by nastali ďalšie komplikácie, ak by sa zúčastnené štáty rozhodli obmedziť pôsobenie svojich jednotiek národnými pravidlami. Bolo by potrebné, aby sa na tom zainteresované krajiny dohodli, a zároveň by si museli vyjasniť prijateľnú mieru rizika,“ pripomenul IISS s tým, že je nevyhnutné vyhodnotiť hrozbu útoku Ruska na európske sily na Ukrajine. Z analýzy vyplýva, že čím viac vojakov by Európa nasadila na Ukrajinu, tým zložitejšie by to bolo bez podpory USA. Do istej miery by v tejto veci mohla pomôcť Severoatlantická aliancia. Informoval o tom denník Financial Times.
„Štruktúry velenia a riadenia NATO by sa použili pri rozmiestnení takzvaných zaisťovacích síl na Ukrajine,“ napísali noviny na základe vyjadrení piatich predstaviteľov aliancie, ktorí si neželali byť menovaní. Podľa návrhu by jednotky mali prístup k spravodajským, sledovacím a prieskumným kapacitám NATO.
To by si však mohlo vyžadovať súhlas všetkých členských krajín. Trump a jeho ľudia pomerne jasne hovoria, že s vojenskou operáciou na Ukrajine nechcú mať nič spoločné. Problémom by asi bolo získať podporu Maďarska a neistý by pravdepodobne bol aj prístup slovenskej vlády.
Komplikované vzťahy
Faktom je tiež to, že hoci Francúzsko a Británia zorganizovali už niekoľko kôl politických a vojenských rokovaní, doposiaľ sa medzi zúčastnenými krajinami nenašla zhoda, ako postupovať v prípade vyslania jednotiek na Ukrajinu. Skutočné vojenské kapacity má len zopár európskych štátov. A ani z nich nie sú všetky naklonené tomu, že by sa zapojili do vojenskej misie.
Odmieta ju Poľsko, čo vyplýva aj z historických konfliktov s Ukrajinou. Varšava zároveň zdôrazňuje, že Kyjev bude v každom prípade naďalej podporovať.
Čítajte viac Trump uvažuje o svete rovnako ako Putin. Napadne Amerika Kanadu?
Talianska premiérka Giorgia Meloniová koncom marca pre Financial Times povedala, že namiesto vyslania vojakov by bolo možné zahrnúť Ukrajinu pod článok 5 NATO o kolektívnej obrane. Neznamenalo by to však prijatie Kyjeva do aliancie.
Teoreticky by to síce mohlo fungovať ako nástroj na odstrašenie Ruska, ale keby sa to Moskva rozhodla otestovať, aj tak by si to vyžadovalo nasadenie vojakov. A zase platí, že s niečím takým by museli súhlasiť všetky členské štáty aliancie.
Čítajte viac Expertka z Ukrajiny: Trump dal Putinovi čas, aby Rusko mohlo útočiť
Celú situáciu komplikujú napäté vzťahy USA a Európskej únie, ktoré ešte zhoršili Trumpove clá, a neistota súvisiaca s tým, či by Amerika pomohla spojencom z NATO, keby čelili útoku.
„Hoci je transatlantické partnerstvo staré a pevné, v skutočnosti bolo kľúčové pre prežitie Európy a podarilo sa mu prežiť aj prvú Trumpovu vládu, teraz nastal čas, aby boli európski lídri aktívnejší. Nehovorím, že by sa mali prestať rozprávať s USA, ale tento dialóg musí mať pravidlá. Trumpova vláda sa totiž k tradičným spojencom na starom kontinente správa ako k nepriateľom,“ uviedla pre Pravdu Isabel Camisaová, odborníčka na európsku politiku z univerzity v portugalskej Coimbre.