„Bola som len v správnom čase na správnom mieste. Jedna z tých, ktorí mali to šťastie byť členom tímu,“ zverila sa pred pár rokmi denníku The Independent.
Tak ako ostatní, ani ona nesmela 30 rokov hovoriť o tajnom projekte v Bletchley Parku. Ak na to prišla reč, zvyčajne to odbila vysvetlením, že išlo len o „nudnú prácu sekretárky“. Až v roku 1975, keď to prestalo byť tajomstvom, mohla konečne povedať pravdu.
Medzi vyvolenými v Bletchley Parku
Po správe o jej smrti sa viaceré médiá nevyhli zveličovaniu. Písali o nej ako o žene, ktorá „prelomila kód“, nemecký denník Bild ju dokonca označil za „najslávnejšiu hackerku sveta“.
Betty Webbová by sa tomu asi zasmiala. V Bletchley Parku pracovalo množstvo ľudí (väčšina zdrojov uvádza počet od osem- až po 10-tisíc, tretinu z toho tvorili ženy) – bola iba jednou z mnohých.
Nepôsobila ani v úzkej skupine kryptológov okolo geniálneho britského matematika Alana Turinga, ktorej sa podarilo rozlúštiť kód používaný Nemcami na šifrovacom stroji Enigma. Betty svoju úlohu nikdy nepreceňovala.
Čítajte viac Vojnového hrdinu potrestali, lebo bol gej. Omilostili ho posmrtne
„Nemala som nič spoločné s Enigmou a nikdy som sa nestretla s Alanom Turingom,“ priznala pred rokmi novinám The Daily Telegraph. Jej pomoc pri spracovávaní obrovského množstva informácií však prispela k úspechu, takže aj ona mala podiel na „prelomení šifry“.
Ako sa vlastne dostala do Bletchley Parku? „Môžem sa len domnievať, že hlavným dôvodom, prečo si ma vybrali, bolo, že som bilingválna,“ uviedla pre denník The Independent.
Foto: Courtesy of Bletchley Park
Narodila sa 13. mája 1923. Vyrastala na farme, jej otec pracoval v banke a matka – bývalá učiteľka hudby ju učila po nemecky. V roku 1937 sa vďaka tomu dostala na trojmesačný výmenný pobyt do mestečka Herrnhut, neďaleko Drážďan.
Bolo to štyri roky po tom, čo sa nacisti ujali moci, a ich vplyv videla na každom kroku. V škole ju napríklad nútili, hoci bola Britka, aby v triede spolu s ostatnými zdravila „Heil Hitler!“
V máji 1941 mala za sebou už polovicu kurzu pre mladé dámy, kde ich učili variť a starať sa o domácnosť, čo jej pripadalo príliš nudné. Bola predsa vojna a Betty chcela pomôcť.
Čítajte viac Potápači našli v Baltickom mori šifrovací stroj Enigma
Len čo dovŕšila osemnásť, prihlásila sa do Ženských pomocných pozemných zborov. Dostala rovnošatu, absolvovala výcvik a po rozhovore so spravodajským dôstojníkom ju poslali do sídla Bletchley Park, asi 80 kilometrov od Londýna.
Spolu s ostatnými ženami tam musela podpísať dohodu o mlčanlivosti. Spočiatku vôbec netušila, na akej významnej misii sa podieľa. „Bola som veľmi mladá a neskúsená, len som robila, čo mi povedali,“ priblížila pre The Independent.
Pomáhala aj Američanom
Webbovú zaradili najprv na oddelenie, kde triedili tisícky zašifrovaných správ, ktoré zachytili z nemeckých vysielačiek, ale neskôr prešla k oveľa tvorivejšej práci – k takzvanému parafrázovaniu.
Starala sa o to, aby sa pre prípad prezradenia zamaskoval pôvod dešifrovaných informácií – aby nik nezistil, že sa k nim Briti dostali vďaka prelomeniu nemeckého kódu.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Museli sme dosiahnuť, aby to znelo ako informácie, ktoré sme získali od špiónov, z ukradnutých dokumentov alebo z leteckého prieskumu. To, že sme dešifrovali nemecké a japonské vojenské kódy, bolo prísne strážené tajomstvo, o ktorom vedelo len veľmi málo ľudí,“ zdôvodnila pre portál National Geographic. V roku 1943 zverili Webbovej „parafrázovanie“ japonských šifrovaných správ.
Bavilo ju to a bola v tom taká dobrá, že po skončení vojny v Európe ju v júni 1945 – už v hodnosti štábnej seržantky – vyslali do USA, aby s tým pomohla Američanom v boji proti Japoncom.
„Bolo to prvý raz, čo som sedela v lietadle. Z Washingtonu som poslala pohľadnicu rodičom. Určite sa čudovali, čo tam robím, ale nikdy sa ma na to nespýtali. Beztak by som im nemohla odpovedať,“ zasmiala sa po rokoch.
Po vojne sa zamestnala ako sekretárka na základnej škole a o činnosti v Bletchley Parku mlčala, až kým to prestalo byť tajné.
Čítajte viac Volali ju Trixi. Príbeh slovenskej špiónky
Záujem o ňu vzrástol najmä v posledných rokoch, keď už zo stoviek pamätníkov „prelomenia kódu“ zostala len hŕstka. V roku 2023 jej vyšla kniha No More Secrets (Už žiadne tajomstvá) a poskytla vyše dvesto rozhovorov.
Angažovala sa i v charite. Pomáhala zbierať peniaze do fondu, ktorý podporil desaťtisíce vojnových veteránov po celom svete.
„Len dúfam, že moja práca bola na niečo dobrá,“ poznamenala pre denník The Independent. Až do vysokého veku zostala čulá a sledovala politiku. Aj keď z nej bola občas sklamaná. „Myslela som si, že sme s nacistami skoncovali, no fašizmus sa vracia. Čo sa to deje?!“ pýtala sa zhrozene.