Medzinárodné organizácie v najrôznejších podobách však určite zvyšujú výtlak menších štátov a poskytujú im príležitosť ovplyvňovať rozhodnutia veľmocí. Je to aj príklad Slovenska a najmä jeho členstva v zoskupeniach, ako sú Európska únia a Severoatlantická aliancia.
Veľké zmeny?
Všetko sa to však do značnej miery môže zmeniť. V rozhovore pre denník Independent na to poukázal Alex Younger, bývalý šéf britskej tajnej služby MI6. Podľa neho sa zdá, že americký prezident Donald Trump, šéf Kremľa Vladimir Putin a čínsky komunistický líder Si Ťin-pching by si radi rozdelili svet na sféry vplyvu. Znamená to, že odmietajú predstavy o národnej suverenite menších krajín vrátane európskych.
Iróniou je, že k Trumpovi, ale aj k Putinovi majú bližšie práve politici, ktorí radi hovoria o suverenite svojich štátov. Či už je to maďarský premiér Viktor Orbán, alebo slovenský predseda vlády Robert Fico.
„Kto vie? Osobne si nemyslím, že je to ruský agent. Snažil som sa to nezisťovať, pretože prečo by ste to chceli vedieť? Takže to neviem,“ odpovedal Younger na otázku, či si myslí, že Trump by mohol pracovať pre Rusko. „V istom zmysle to ani nie je dôležité. Ide o to, že súhlasí s Putinom. Súhlasí s tým, že veľké štáty majú mať v porovnaní s malými krajinami väčšie práva. Najmä, ak sa to týka ich susedstva,“ vysvetlil Younger.
Čítajte viac Žart či príprava na puč? Trump tvrdí, že by mohol byť prezidentom aj po tretí raz. Čo na to experti?
Bez ohľadu na to, aká je Trumpova motivácia, aby Rusku vychádzal oveľa viac v ústrety ako Ukrajine, ktorá čelí Putinovej agresii, postoje amerického prezidenta jednoducho majú zásadný vplyv na svetové dianie. Napriek ubezpečeniam amerických diplomatov, že USA z NATO neodchádzajú, je dobre známe, že o prípadnom stiahnutí sa z aliancie populistický republikán uvažoval už počas svojho prvého volebného obdobia v rokoch 2017 až 2021. Potvrdili to bývalý Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton či exminister obrany Mark Esper.
Čítajte viac Darček pre Putina? Exminister obrany USA pre Pravdu: Trump by odišiel z NATO
„Hrozba, ktorú predstavuje Kremeľ, je trvalá. Ale najväčším strategickým šokom je dramatický posun vo Washingtone,“ povedala pre Independent Rachel Ellehuusová, riaditeľka britského think-tanku RUSI, ktorá tri roky pôsobila v NATO ako zástupkyňa Pentagonu. „Je to moment, ktorý by mal vyburcovať Európu? Áno. Pozrite sa na vzťah Trumpa s Putinom alebo vzťahy Trumpa a MAGA-Putin. (MAGA je Trumpovo hnutie, skratka sloganu Make America Great Again – Urobme Ameriku opäť veľkou, pozn. red.). Hovorím, že šéf Kremľa zajtra napadne pobaltské štáty alebo Poľsko? Nie. Ale bude testovať hranice toho, čo nazývame článok 5, čo je záväzok, že útok proti jednému spojencovi NATO je útokom proti všetkým,“ vyhlásila Ellehuusová.
Politológ a expert na medzinárodné vzťahy David McCuan tvrdí, že to, ako Trump využíva clá, je dôkaz, že je ochotný do maximálnej miery využiť moc Ameriky. Aj keby to viedlo k obchodným vojnám. Paradoxné je, že USA hovoria, že chcú európskych spojencov dotlačiť do toho, aby viac investovali do obrany, ale zároveň svojimi krokmi ohrozujú chod svetového hospodárstva. Prípadná ekonomická recesia by, samozrejme, znamenala, že na armády zostane menej peňazí.
Čítajte viac Trump uvažuje o svete rovnako ako Putin. Napadne Amerika Kanadu?
„Americká vláda verí, že v tomto hospodárskom boji je silnejšia než ostatní. A to sa týka aj strednej Európy. Musíte sa obchodne podrobiť, veď predsa USA zaisťujú vašu bezpečnosť,“ povedal pre Pravdu McCuan, ktorý vyučuje na Sonomskej štátnej univerzite v Kalifornii.
Tvrdá sila
„Nie je to náhoda, že v posledných dvoch desaťročiach štáty, ktoré sa prikláňajú k návratu k veľmocenskej politike – Čína, Rusko a Spojené štáty – vedú osobnosti, ktoré razia príbeh, že chcú urobiť svoje krajiny opäť veľkými. Takíto lídri rozhorčene porovnávajú to, čo vnímajú ako súčasnú pozíciu svojej krajiny, ktorú obmedzujú ich zahraniční aj domáci protivníci, s imaginárnou minulosťou, ktorá vraj bola slávnejšia. Pocit poníženia, ktoré takéto porovnanie vyvoláva, vedie k presvedčeniu, že to môže zmeniť použitie tvrdej sily. Zdá sa, že rozširovanie sfér vplyvu v týchto ľuďoch obnovuje strácajúci sa pocit vznešenosti. Ale Číne nebude stačiť iba Taiwan. Kremľu sa bude máliť Ukrajina, lebo to nenaplní Putinovu víziu o mieste Ruska vo svete. A medzitým Spojené štáty uvažujú o anexii Kanady,“ napísala v analýze pre magazín Foreign Affairs Monica Toftová, odborníčka na medzinárodné vzťahy z Tuftsovej univerzity.
Svet rozdelený na sféry vplyvu teda neznamená svet bez konfliktov.
„Trump v tomto momente dáva Rusom priestor na to, aby tlačili na krajiny, ktoré patrili do Sovietskeho zväzu. Vieme však, že ten sa takpovediac neobmedzoval svojimi hranicami. Mal pod kontrolou aj Varšavskú zmluvu a rozširoval sféru svojho vplyvu. V tom čase však nemala také ambície Čína, ktorá sa dnes tlačí do juhovýchodnej Ázie. Nepáči sa to Indii, Vietnamu, Japonsku ani Filipínam,“ pripomenul McCuan.