Európa sa môže spoľahnúť na Nemecko, vyhlásil Merz pri predstavovaní koaličnej dohody. „Budúca koalícia bude reformovať a investovať, aby Nemecko zostalo stabilné, bolo bezpečnejšie a opäť hospodársky silnejšie,“ doplnil budúci kancelár a šéf CDU, ktorý vo funkcii nahradí končiaceho Olafa Scholza (SPD).
Šesťdesiatdeväťročný Merz sa ďalej zaviazal „do značnej miery ukončiť nelegálnu migráciu“ do Nemecka a prisľúbil prísne hraničné kontroly a „repatriačnú ofenzívu“ zameranú na osoby, ktoré sa v krajine zdržiavajú nelegálne. Práve migrácia bola jednou z hlavných tém predvolebnej kampane a sporným bodom medzi budúcimi vládnymi stranami.
Podľa koaličnej dohody bude budúca nemecká vláda naďalej podporovať Ukrajinu a spolupracovať so Spojenými štátmi americkými.
Koaličné rokovania sa začali niekoľko týždňov po predčasných voľbách z 23. februára, v ktorých zvíťazil blok CDU/CSU so ziskom 28,5 percenta hlasov. SPD zaznamenala najhorší povojnový výsledok so ziskom 16,4 percenta hlasov. Tým sa prepadla až na tretie miesto za Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorú podporilo 20,8 percenta voličov a v percentuálnom vyjadrení si zdvojnásobila voličskú podporu. S AfD však ostatné parlamentné strany odmietajú spolupracovať, označujúc ju za krajnú pravicu a hrozbu pre demokraciu.
Vznik novej nemeckej vlády podľa Politico urýchlili kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa v súvislosti so zavádzaním vysokých ciel a jeho postoj k vojne na Ukrajine. Merz chce byť podľa portálu čo najrýchlejšie schopný reagovať na tieto nové výzvy.
Hlavnými spornými bodmi v koaličných rozhovoroch medzi CDU/CSU a SPD boli fiškálna a migračná politika. Kresťanskí demokrati presadzovali program znižovania daní pre podniky a redukciu sociálnych dávok pre nezamestnaných a tiež migrantov spolu s tvrdšími zásahmi na hraniciach. SPD sa v oblasti migrácie prikláňala k umiernenejšej politike, pričom požadovala vyššie dane pre ľudí s najvyššími príjmami.
Konečnú dohodu budú musieť schváliť delegáti straníckeho zjazdu CDU a väčšina z približne 350.000 členov SPD. Šéf kresťanských demokratov Friedrich Merz si želal vytvorenie novej vlády do veľkonočných sviatkov. Do funkcie by ho mohol parlament potvrdiť možno už začiatkom mája, napísala AP.
AfD je prvýkrát v prieskume najsilnejšou stranou, dostala by štvrtinu hlasov
Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa v prieskume verejnej mienky po prvý raz stala najsilnejšou politickou stranou v Nemecku. Podľa dnes zverejnenej sondáže agentúry Ipsos by vo voľbách získala 25 percent hlasov. Konzervatívna únia CDU / CSU, ktorá vyhrala februárové predčasné parlamentné voľby, by získala 24 percent. AfD je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu, ostatné parlamentné strany s ňou odmietajú spolupracovať.
Podpora AfD v prieskumoch v posledných dňoch rástla, v prieskume zverejnenom v sobotu agentúrou INSA prvýkrát dosiahla rovnaký výsledok ako CDU /CSU. Obe zoskupenia mali 24 percent. V dnes zverejnenom prieskume agentúry Ipsos AfD prvýkrát konzervatívcov prekonala, a to o percentuálny bod. Vo februárových predčasných voľbách do Spolkového snemu zvíťazila CDU / CSU Friedricha Merza s 28,5 percenta hlasov, AfD skončila druhá s 20,8 percenta.
Podľa prieskumu agentúry Ipsos vzrástla výrazne podpora tiež postkomunistickej strane Ľavice, ktorá by teraz dostala 11 percent hlasov. Vo februárových voľbách dosiahla 8,8 percenta, ešte vlani na jeseň sa pritom očakávalo, že zo snemu vypadne. Taktiež strana Zelených by dostala podľa prieskumu 11 percent, čo je zhruba rovnako ako vo voľbách, kde získala 11,6 percenta. Podpora sociálnej demokracie (SPD) ďalej klesla a je na 15 percentách. V hlasovaní na konci februára strana dostala 16,4 percenta, a dosiahla tak najhorší výsledok v povojnových dejinách.
