Ministerstvo obchodu v Pekingu v utorkovom oznámení uviedlo, že Čína bude proti obchodnej vojne bojovať „až do konca“. Vláda už tiež intervenovala na kapitálových trhoch, aby podporila dôveru investorov zvýšením nákupov akcií prostredníctvom štátom podporovaných fondov, uviedol hongkongský server South China Morning Post.
„Čína bude pevne obhajovať svoje záujmy, mnohostranný obchodný systém a medzinárodný hospodársky poriadok,“ uviedlo už skôr vo vyhlásení čínske ministerstvo obchodu.

Čína v stredu kvôli americkým clám oficiálne začala spor u Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Peking tvrdí, že Spojené štáty postupujú v rozpore s pravidlami voľného obchodu. Čína je tiež presvedčená, že Washington porušuje záväzky, ktoré vyplývajú zo všeobecnej dohody o clách a ďalších dojednaniach.
V prípade Číny je sadzba nového recipročného cla 34 percent. Americký prezident Donald Trump však v reakcii na čínsku odvetu – clo rovnako vo výške 34 percent – dnešným dňom zaviedol ďalšie clo vo výške 50 percent.

Čínske ministerstvo obchodu už minulý týždeň vyzvalo Washington, aby clá okamžite zrušil a prípadné spory riešil dialógom s obchodnými partnermi. Americká politika podľa Pekingu ohrozuje zložito získanú rovnováhu dosiahnutú za roky mnohostranných obchodných rokovaní.
EÚ tiež zavádza odvetné clá
Členské štáty EÚ podporili návrh Európskej komisie na zavedenie odvetných ciel v reakcii na americké clá na oceľ a hliník. Clá začnú byť vyberané 15. apríla, oznámila úniová exekutíva vo vyhlásení. Komisia dodala, že Európska únia považuje americké clá za neopodstatnené a škodlivé, pretože spôsobujú ekonomickú ujmu obom stranám aj svetovej ekonomike.
Európska komisia výšku ciel ani príslušné produkty vo svojom tlačovom vyhlásení nespomenula, bruselské médiá však už skôr informovali, že blok uvalí 25-percentné clo na širokú škálu vývozov z USA vrátane sójových bôbov, kukurice, ryže, mandlí, pomarančového džúsu, brusníc, tabaku, železa, ocele, hliníka, niektorých lodí a vozidiel, textilu a určitých odevov a rôznych typov make-upu. Na zozname však nie je americký bourbon a whisky, čím Brusel vyhovel požiadavkám najmä Francúzska a Talianska.
Clá na oceľ a hliník oznámil americký prezident Donald Trump už v polovici marca. Európska únia v prvotnej reakcii uviedla, že chystá protiopatrenia voči americkému tovaru, ktoré by mali byť v hodnote 26 miliárd eur. Následne eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič spresnil, že protiopatrenia nebudú mať takú vysokú hodnotu, pretože „eurokomisári načúvali členským štátom“. Malo by ísť asi o 22,1 miliardy eur.
Reaguje aj Kanada
Kanada dnes začala vyberať 25-percentné clo z dovozu áut a niektorých ich častí z USA, ktoré nespĺňajú podmienky dohody o voľnom obchode medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMC). Oznámil to kanadský minister financií François-Philippe Champagne, ktorý to označil za odpoveď na americké dovozné poplatky.
Clo Kanada uplatňuje na celé automobily dovážané z USA, pokiaľ sa ich netýka USMC. Dovozný poplatok sa vzťahuje aj na nekanadské a nemexické dielce áut zmontovaných v USA a dovážaných do Kanady z USA, a to aj v prípade, že sú v súlade s USMC.

Kanady sa síce nedotýkajú terajšie clá, ktoré americký prezident Donald Trump označuje za recipročné, ale doľahli na ňu skoršie dovozné poplatky uvalené Spojenými štátmi. Od 3. apríla vyberajú 25-percentné clo na dovoz automobilov a najneskôr od 3. mája chcú účtovať poplatok aj za dovoz automobilových dielov.
Trump voči Kanade a Mexiku už skôr uvalil clá vo výške 25 percent. Na mesiace ich potom pozastavil na všetok tovar spĺňajúci podmienky USMC. Trump colné opatrenie zdôvodnil tým, že sa do USA stále dostáva droga fentanyl. V marci potom Kanada zaviedla odvetné clá na americké oceliarske produkty v hodnote 12,6 miliardy kanadských dolárov ročne, hliníkové výrobky v ročnom objeme troch miliárd kanadských dolárov a ďalší americký dovoz v hodnote 14,2 miliardy kanadských dolárov ročne.
