Stredajšiemu rozhodnutiu totiž predchádzalo vystúpenie viacerých republikánskych senátorov práve v relácii moderátora Seana Hannityho. Trump mal podľa zákulisných informácií vedieť o ich účasti vopred a reláciu sledoval. Po skončení relácie sa s niekoľkými z nich spojil telefonicky. Medzi volajúcimi boli napríklad Lindsey Graham, Ted Cruz či John Neely Kennedy.
Podľa zákulisia vystúpenie na Fox News nebolo náhodné. Senátor Kennedy ešte pred vysielaním požiadal moderátora o možnosť krátko prehovoriť priamo k prezidentovi, píše portál iDNES.cz. „Dajte mi 15 sekúnd,“ mal mu povedať počas reklamnej prestávky. V závere relácie potom v krátkom apeli vyhlásil, že colná vojna nie je správna cesta. Trump následne senátorov kontaktoval a žiadal ich o konkrétne dôvody na zrušenie ciel.
Nasledujúce ráno sa prezident stretol v Bielom dome s lídrom senátnej republikánskej väčšiny Johnom Thunom. Potom si zapol televíziu, kde sledoval rozhovor so šéfom JPMorgan Chase Jamiem Dimonom. Ten varoval pred recesiou a kritizoval ekonomickú nestabilitu v krajine. Uviedol, že ak sa situácia nezmení, ekonomické problémy sa môžu ešte prehĺbiť.
Čítajte aj 'Hlúpejší ako vrece tehál' verzus 'montér.' Trumpov architekt ciel sa dostal do ostrej hádky s Muskom. Kto je Peter Navarro?
Niekoľko hodín po týchto rozhovoroch Trump zverejnil na svojej platforme Truth Social prekvapivé oznámenie o dočasnom pozastavení ciel. Aj keď verejne tvrdil, že išlo o dlhšie zvažovaný krok, vývoj udalostí naznačuje, že k rozhodnutiu ho doviedla kombinácia televízneho vysielania a telefonátov so senátormi.
Vplyv stanice Fox News na Trumpove rozhodnutia nie je novinkou. Podľa novinára Boba Woodwarda prezident trávi jej sledovaním niekoľko hodín denne. Podobné „televízne obraty“ sa uňho v minulosti opakovali. Je známe, že Trump svoje názory rýchlo mení v závislosti od toho, čo práve sleduje, a keď sa téma z obrazoviek stratí, často ju prestane riešiť.
Inštinktívne rozhodnutie
Po tom, čo Trump obrátil, sa jeho tím dostal do nezávideniahodnej pozície, keď sa podľa denníka NYT snažili médiám nahovoriť, že to bol celý čas jeho plán a brilantná stratégia priamo zo stránok prezidentovho bestselleru Umenie urobiť dohodu. Bessent podľa NYT zašiel tak ďaleko, že poprel, že by zmenu v prístupe k clám vyvolal trh s dlhopismi.
Trump však v stredu verejným vysvetlením svojho rozhodnutia podkopal Bessenta aj hovorkyňu Bieleho domu Karoline Leavittovú, keď sa odvolal na nervózny trh a povedal, že konal „skôr inštinktívne ako čokoľvek iné“.
Veľa najvyššie postavených poradcov a činiteľov v Trumpovom tíme nemalo o zásadnej zmene v colnej politike poňatie do poslednej minúty. Trump totiž ešte v stredu ráno naznačoval, že sa bude držať svojho pôvodného plánu.
Bessent hral významnú úlohu pri smerovaní prezidenta k odkladu ciel. Ale skutočnú zásluhu, ako NYT anonymne oznámili Trumpovi poradcovia, patrí trhom s dlhopismi. K Trumpovmu rozhodnutiu viedla obava, že by sa jeho hazard so clami mohol rýchlo zmeniť vo finančnú krízu. A na rozdiel od dvoch predchádzajúcich krachov za posledných 20 rokov, globálnej finančnej krízy v roku 2008 a krízy počas koronavírusovej pandémie v roku 2020, by za tento krach mohol jeden jediný človek.
Amerika a svet práve dostali najdesivejšiu lekciu o druhom funkčnom období Donalda Trumpa po týždni jeho rozmarného vedenia obchodnej vojny, napísal web stanice CNN. Osud americkej ekonomiky, pracovných miest a dôchodkových úspor miliónov ľudí i globálnej bezpečnosti môže byť podľa CNN v nasledujúcich štyroch rokoch kedykoľvek zmietaný nestálymi náladami a obsesiami existujúceho prezidenta.
