„Uvalenie abnormálne vysokých ciel na Čínu zo strany USA vážne porušuje medzinárodné a hospodárske obchodné pravidlá, základné ekonomické zákony a zdravý rozum a je úplne jednostranným šikanovaním a nátlakom,“ zdôraznilo podľa agentúr čínske ministerstvo financií.

Čína nikdy neustúpi „nerozumnému správaniu“, uviedol čínsky prezident Si Ťin-pching podľa hongkongského serveru South China Morning Post. Čínsky líder sa k colnej vojne vyjadril po rokovaní so španielskym premiérom Pedrom Sanchezom. Zároveň vyzval Európsku úniu, aby s Čínou „spoločne čelila jednostrannej šikane“ zo strany USA.
Čínsky prezident tiež poznamenal, že jeho krajina sa tlaku nebojí. „V colnej vojne nie je víťazov a ak sa niekto postaví proti svetu, ocitne sa nakoniec v izolácii,“ citovala štátna tlačová agentúra Nová Čína.
Čína už minulý týždeň pozastavila dovozné povolenie šiestim firmám „spojeným s USA“ a zaviedla obmedzenia vývozu u ďalších 16 amerických spoločností. Súčasne oznámila obmedzenia na vývoz niektorých nerastov vzácnych zemín.

Peking v stredu oficiálne začal spor u Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Čína je presvedčená, že Washington porušuje záväzky, ktoré vyplývajú zo všeobecnej dohody o clách a ďalších dojednaniach.
Trump najskôr na dovoz z Číny uvalil desaťpercentné clo. Na začiatku marca túto sadzbu zdvojnásobil na 20 percent. Zdôvodnil to údajným podielom Pekingu na americkej zdravotnej kríze v súvislosti s drogou fentanyl. Biely dom tvrdí, že z Číny pochádzajú látky používané na výrobu tohto opioidu.

Pri oznámení takzvaných recipročných ciel, ktorými chcel Biely dom znížiť obchodné deficity s partnermi, na Čínu uvalil ďalší dovozný poplatok 34 percent. Po tom, ako Peking na americký dovoz zaviedol odvetné clo v rovnakej výške, navýšil Trump takzvané recipročné clo na 84 percent. V stredu ho opäť navýšil na 125 percent, čo v súčte s fentanylovým clom znamená colnú záťaž 145 percent.
Čínske ministerstvo obchodu tento týždeň zverejnilo rozsiahlu analýzu obchodnej výmeny s USA, v ktorej Biely dom obviňuje zo zavádzajúcich tvrdení. V dokumente sa podľa AP uvádza, že pri započítaní obchodu so službami a čínskych pobočiek amerických firiem, je obchod medzi oboma krajinami „zhruba v rovnováhe“.
Podľa dokumentu mala Čína v roku 2023 deficit obchodu so službami s USA vo výške 26,57 miliardy USD, okrem iného v odvetviach ako poisťovníctvo, bankovníctvo alebo účtovníctvo. Cieľom Trumpových ciel bolo odstrániť deficity obchodu so zahraničím, tie však boli vypočítané len na základe obchodov s fyzickým, hmotným tovarom, zdôraznil Peking.