Ukrajina by mohla byť rozdelená ako Berlín po druhej svetovej vojne v rámci mierovej dohody, navrhol Keith Kellogg, osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko. Povedal to v rozhovore pre The Times. Berlín bol po skončení vojny rozdelený na ruskú, francúzsku, britskú a americkú zónu. Neskôr ruskú zónu oddelil od zvyšku Berlína tzv. berlínsky múr.
Special Envoy Keith Kellogg suggested „splitting“ Ukraine like a cake or Berlin after World War II
— NEXTA (@nexta_tv) April 12, 2025
Then he claimed that journalists twisted his words.
In an interview with The Times, Keith Kellogg proposed dividing Ukraine into spheres of influence between Russia, Britain, and… pic.twitter.com/v49ztr72WB
Generálporučík vo výslužbe Keith Kellogg v rozhovore pre The Times povedal, že britské a francúzske jednotky by mohli byť v zónach na západe krajiny, čím by vytvorili sily odstrašenia a kontroly mierových dohôd. Ruská armáda by mohla zostať na okupovanom východe a medzi nimi by boli ukrajinské sily a demilitarizovaná zóna, ktorá by mohla mať 30 kilometrov, povedal generál Kellogg. Zdôraznil, že americkí vojaci na Ukrajinu nepôjdu.
Umiestnenie britských a francúzskych vojakov na západnom brehu rieky Dneper by podľa Kellogga nemuslo Rusko brať ako provokáciu. Uviedol, že Ukrajina je dostatočne veľká, aby na jej území mohlo byť viacero armád na zabezpečenie mieru.
Čítajte viac V rozdelenom svete by trpelo aj Slovensko. Exšéf britskej tajnej služby: Trump, Putin a Si chcú sféry vplyvu
Britský denník napísal, že ak by tento plán, ktorý hovorí o prechode z prímeria na mier, vošiel do platnosti, Spojené štáty by „de facto uznali ruskú kontrolu nad územím“, ktoré agresor v súčasnosti okupuje.
Poznamenal tiež, že porovnávať Ukrajinu s Nemeckom počas druhej svetovej vojny nie je presné, pretože Nemecko v tom čase bolo agresorom a malo nacistický režim a Ukrajina naproti tomu má demokraticky zvolenú vládu aj prezidenta. Nemecko sa navyše muselo vzdať spojeneckým silám, zatiaľ čo Ukrajina by si na svoje územie pozvala západné mierové jednotky, dodal denník.
Generál Kellogg sa neskôr ohradil voči denníku The Times s tým, že „skresľuje to, čo povedal“.
„Hovoril som o silách na podporu suverenity Ukrajiny po ukončení paľby. V diskusiách o rozdelení som mal na mysli oblasti alebo zóny zodpovednosti pre spojenecké sily (bez amerických jednotiek). NEMAL som na mysli rozdelenie Ukrajiny,“ napísal Kellogg na sieti X presne dve hodiny po tom, čo The Times zdieľal rozhovor na rovnakej sieti.
Kellogg rokuje o mieri výhradne s Ukrajinou, pretože sa ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi nepáči jeho podpora napadnutej krajine. S ruskou stranou potom hovorí výhradne splnomocnenec pre Blízky východ Steven Witkoff. Ten sa v piatok priamo v Petrohrade stretol s ruským vyjednávačom Kirillom Dmitrijevom a následne aj s Putinom, s ktorým rokoval viac ako štyri hodiny. Aký bol výsledok rokovaní, nie je zatiaľ jasné.
Čítajte viac Európski vojaci na Ukrajine: pomôže im NATO a zvládli by ruský útok? (scenáre nasadenia)
Witkoff opakovane tvrdí, že najrýchlejší spôsob, ako sprostredkovať prímerie na Ukrajine, je podpora stratégie, pri ktorej by Rusko získalo štyri východoukrajinské regióny, ktoré sa v roku 2022 pokúsilo ilegálne anektovať. Povedali to agentúre Reuters dvaja americkí predstavitelia a päť ľudí oboznámených so situáciou a debatou u Trumpa.
Kyjev to však opakovane odmietol, rovnako ako aj niektorí americkí a európski predstavitelia, ktorí to považujú za maximalistickú ruskú požiadavku. Odmietol to aj Kellogg, ktorý podľa zdrojov povedal, že Ukrajina, hoci je ochotná rokovať o niektorých podmienkach týkajúcich sa sporných území, nikdy nebude súhlasiť s jednostranným postúpením vlastníctva území Rusku.