Rokovania v Maskate prebiehali v oddelených miestnostiach, pričom ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí pôsobil ako sprostredkovateľ.
Reportér iránskej tlačovej agentúry Tasnim opísal atmosféru rozhovorov ako pozitívnu. Informácie o ich výsledku neboli bezprostredne zverejnené.
Irán zastupoval minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý sa už v rokoch 2013 – 2015 zúčastnil na rokovaniach so svetovými mocnosťami o iránskom jadrovom programe. Administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa reprezentoval osobitný vyslanec Steve Witkoff.
Medzi znepriatelenými stranami išlo o diskusie na najvyššej úrovni, odkedy Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe.
Šéf ománskej diplomacie, ktorého krajina už dlhodobo zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi Iránom a západnými štátmi, v príspevku na sieti X uviedol, že rozhovory sa viedli v „priateľskej atmosfére“ a sú začiatkom úsilia o „spravodlivú a záväznú dohodu“. Arákčímu a Witkoffovi sa poďakoval za stretnutie, ktoré prebehlo „v priateľskej atmosfére“.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí v sobotu uviedlo, že Arákčí a Witkoff po skončení rokovaní spolu hovorili „niekoľko minút“. Rozhovory podľa neho boli konštruktívne a prebehli „atmosfére vzájomného rešpektu“.
„Chcem, aby bol Irán skvelou, veľkou a šťastnou krajinou. Ale nemôžu mať jadrovú zbraň,“ zdôraznil Trump pár hodín pred začiatkom rozhovorov. Šéf Bieleho domu predtým viackrát varoval Teherán, že pri snahách zabrániť mu vo vývoji jadrových zbraní sú v prípade neúspechu diplomacie otvorené všetky možnosti. Prekvapivo oznámil konanie týchto rokovaní už v pondelok.

Irán v piatok uviedol, že napriek rastúcemu tlaku zo strany Washingtonu dáva diplomacii „skutočnú šancu“. Amerika by podľa neho mala oceniť toto rozhodnutie, ktoré „bolo učinené napriek jej nepriateľskej rétorike,“ uviedol Bakájí. Teherán údajne hľadá skutočnú a spravodlivú dohodu, no v prípade amerického útoku je pripravený reagovať.

Witkoff v rozhovore pre The Wall Street Journal zdôraznil, že „naša pozícia dnes“ začína požiadavkou, aby Irán úplne demontoval svoj jadrový program – názor, ktorý zastávajú tvrdí podporovatelia Trumpa. Málokto však podľa AFP očakáva, že Irán by s tým niekedy súhlasil. Teherán začal svoje zásoby obohateného uránu zvyšovať po odstúpení Trumpa od spomínanej dohody z roku 2015. Tvrdí však, že jeho jadrový program je určený výlučne na mierové účely.

Oficiálne diplomatické vzťahy medzi Spojenými štátmi a Iránom neexistujú už desaťročia, pričom ich kontakt sa obnovil po opakovaných hrozbách vojenskou akciou zo strany USA aj Izraela. Krajina je pritom oslabená rokmi sankcií a bombardovaním svojich spojencov, Hizballáhu v Libanone a Hamasu v Pásme Gazy zo strany Izraela. Práve preto má podľa AFP silný motív na rokovania.