Potrebuje americké letectvo stíhačku šiestej generácie, ako je F-47? Existuje aj ďalší program F/A-XX pre námorníctvo.
Predstavitelia letectva vám povedia, že o tom veľa premýšľali. A faktom je, že minulý rok celý proces zastavili, aby ho vyhodnotili. Chceli sa uistiť, či je projekt NGAD (Next Generation Air Dominance – Nová generácia leteckej dominancie) stále relevantný pre boj s Čínou, pretože o to tu ide. Analýza trvala šesť mesiacov a jej výsledkom bolo rozhodnutie v programe pokračovať. Americké letectvo verí, že stíhacie lietadlo šiestej generácie potrebuje, aby sa dokázalo dostať cez čínsku protivzdušnú obranu a zvládlo niektoré ďalšie s tým spojené hrozby. USA nechcú byť len na úrovni Číny, ale chcú si pred ňou udržať náskok. Otázka leteckej dominancie sa totiž v prvom rade týka toho, čo robí Peking, a len v oveľa menšej miere Moskva. Samozrejme, Amerika má veľké množstvo strojov F-35, ktoré nakupujú krajiny po celom svete.
Ale F-47 má byť náhradou za stíhačky F-22.
Cieľom je, aby F-47 prevýšila stroje F-35. Bude však mať trochu iné poslanie. F-35 je skôr platformou na zhromažďovanie spravodajských informácií a dá sa využiť na útoky na veľké vzdialenosti. Áno, F-47 má nahradiť F-22. Takže to bude lietadlo určené aj na vzdušné súboje, hoci nie som presvedčený o tom, že niečo také ako Top Gun v modernom svete ešte skutočne existuje. Čo sa týka projektu F/A-XX, ktorý ste spomenuli, námorníctvo nemá záujem, aby to pri šiestej generácii stíhačiek dopadlo ako pri F-35. To je totiž jeden stroj pre všetkých – pre letectvo, námorníctvo aj námornú pechotu. Hoci existujú rôzne varianty, predstavitelia námorníctva si nemyslia, že je to ideálne riešenie. Pokiaľ vieme, chcú napríklad vlastný dizajn dýz. Objavovali sa správy, že zmluva na produkciu F/A-XX by mala byť oznámená čoskoro, ale zdá sa, že stále existuje veľa neistoty o tom, kedy a či vôbec k tomu dôjde.
Už ste spomenuli Čínu. Čo vieme o stíhačkách šiestej generácie iných krajín?
To, čo vieme, a to, čo si myslíme, že vieme, sú často dve veľmi odlišné veci. Počas minuloročných Vianoc sa na čínskom internete objavili snímky stíhačky šiestej generácie a nového bombardéra – teda aspoň predpokladáme, že sú to tieto stroje. (Minulý týždeň bolo zverejnené aj video s pristávacím manévrom stíhacieho lietadla označovaného ako J-36, pozn. red.). Môj kolega hovoril s človekom, ktorý mal na starosti akvizície vzdušných síl za prezidenta Joea Bidena. Podľa nášho zdroja sa vôbec nedá vylúčiť, že Čína porazí USA v súboji o stíhačku šiestej generácie. Nie je dôvod si myslieť, že Washington má v tejto veci nejaký dramatický náskok pred Pekingom. O strojoch, ktorých snímky sme videli, naozaj nič nevieme. Všetko len odhadujeme na základe pár rozmazaných obrázkov. Nehovoriac o tom, že naozaj dôležité je to, aké majú vybavenie vnútri.
Čo je v tomto prípade podstatné?
Technológie neviditeľnosti, teda tie, ktoré dokážu lietadlo skryť pred radarom. Je tiež dôležité, akými nástrojmi elektronického boja je takýto stroj vybavený. Ale nič z toho o čínskom ani o americkom lietadle nevieme. Spojené štáty však teraz boli ochotné verejne povedať, že si vybrali projekt, ktorého výsledkom má byť stroj, ktorý by už o štyri roky mohol absolvovať lety zamerané na konečný výskum a vývoj, a už niekedy po roku 2030 by sa mal začať vyrábať. Dokáže to aj Čína? Je to určite možné. Ale stojí za zmienku, že najlepšie čínske lietadlá piatej, ale aj 4,5 generácie, boli do značnej miery derivátmi ukradnutej americkej technológie – najmä pokiaľ ide o motory. Pokiaľ vieme, v ich výrobe Peking stále výrazne zaostáva za Washingtonom. Takže by som povedal, že v súvislosti s vývojom stíhačky šiestej generácie majú v tejto chvíli Spojené štáty stále ešte aspoň malý náskok pred Čínou. Tá nie je ani tam, kde je F-35.
Ale uvidíme, čo sa stane o pár rokov. Vývoj zbraňových systémov sa neraz časovo naťahuje. Menia sa rozpočty a technológie sa vyvíjajú. Stroj F-35 mal byť funkčný v roku 2008, ale oficiálne to bolo až v roku 2015. Hroznou pravdou je, že skutočnú odpoveď na to, či má lepšie lietadlo Amerika, alebo Čína, dostaneme asi až vtedy, keď proti sebe budú bojovať.
Akú úlohu bude hrať umelá inteligencia (AI) a autonómne systémy pri fungovaní F-47?
Existuje program CCA – spolupracujúce bojové lietadlo, čo je technické označenie pre podporný stroj pre stíhačky. Jadrom tohto konceptu je myšlienka, že by hlavná platforma ovládala drony, ktoré by lietali okolo nej. Bezpilotné lietadlá by mohli robiť prieskum, niesť prídavné zbrane a potenciálne slúžiť ako obranné štíty. Každý stroj projektu NGAD by mal okolo seba povedzme 20 takýchto dronov. Na to, aby ich nasadenie fungovalo, potrebujete skutočne pokročilú AI. Predstavte si, aké je to zložité, keď len napríklad šoférujete, chcete niečo naladiť na rádiu, sledujete cestu a ešte sa vás niekto na niečo pýta. No pri stíhačke letíte trojnásobnou rýchlosťou zvuku a niekto na vás strieľa rakety. Nemôžete len tak pokojne stláčať gombíky a premýšľať o tom, aké by malo byť poradie operácií.
Prevezme to AI?
Musí. Len tak budú môcť drony pridelené k hlavnému stroju dobre fungovať. Dnes sa nemôžete prechádzať po Washingtone bez toho, aby na vás niekto – aj z odpadkového koša – nezakričal: AI! Pentagon však musí zvládnuť jej využitie pre F-47. Inak tento stroj skončí len ako pokročilejšia verzia F-35, čo je stále celkom dobré lietadlo so skvelým utajením, senzormi a s výbavou na elektronický boj. Ale ak má byť F-47 ďalším vývojovým krokom v oblasti lietadiel, musí mať funkčnú AI, ktorá sa bude starať o spolupracujúce drony. Bohužiaľ, nevieme, či sa to naozaj stane. Je celkom možné, že v rámci vzdušných síl už prišli na to, ako to bude fungovať, a veria tomu. Ale skôr si myslím, že to ešte vyvíjajú. Hovorím to na základe mojich skúsenosti s tým, že sa viac ako dekádu venujem obranným technológiám.
Aj vy ste vraveli, že sa čaká, že F-47 bude lietať už okolo roku 2030. Podarí sa to? A koľko to bude stáť?
Samozrejme, nie sme informovaní o celkových nákladoch. Môžeme však povedať, že pôjde o sumu, ktorá sa začína písmenom m- a končí sa písmenami -liardy. Faktom však je, že za posledných 25 rokov čelili americké vzdušné sily mnohým problémom. Možno existuje niečo utajené, ale z verejne známych projektov si nedokážem spomenúť na žiadny, ktorý by postupoval podľa plánu. Či už ide o stíhačku F-35 od spoločnosti Lockheed Martin, alebo o tankovacie a transportné lietadlo KC-46 od Boeingu. Zdá sa, že v prípade „neviditeľného“ bombardéra B-21 od firmy Northrop Grumman pokračujú práce dobre, ale je to skutočne tajný program, takže ani v tomto prípade si nemôžeme byť úplne istí.
Neverím, že stíhačka F-47 bude pripravená už v roku 2030. Možno sa to podarí v prvej polovici 30. rokov. Ale aj to môže znamenať, že v roku 2034 budeme mať len jeden funkčný stroj. Ide o technicky mimoriadne zložitý program. Vôbec naň nie je jednoduché zohnať dostatok kvalifikovaných ľudí. Dajú sa predpokladať rozpočtové problémy, ktoré spôsobia prerušenie alebo spomalenie prác. Príčinou môže byť aj to, že sa politici nedohodnú na financovaní federálnej vlády.
Čítajte viac Americké atómovky v Európe zostanú, vojakov USA však bude menej
Čo sa ešte môže stať?
Azda nás prekvapí bezpečnostný vývoj. Budeme v polovici prác a zrazu zistíme, že musíme počítať s novou hrozbou. Napríklad Rusko vyvinie nejakých robotov a bude potrebné riešiť, aké technológie sa proti nim dajú nasadiť. Vyzerá to však tak, že predstavitelia letectva programu dôverujú. Už od roku 2020 na ňom pracovali na simulátoroch a majú približné návrhy lietadla. Sú to štyri roky skutočných údajov o letoch, z čoho vyplýva aj ich sebadôvera. A je to jeden z tých programov, ktorý bude mať veľkú pozornosť zhora, pretože sa volá F-47. (Donald Trump je momentálne 47. prezident USA, pozn. red.) Vieme, že súčasný šéf Bieleho domu rád rieši zbrane a technológie. Naposledy sa do týchto vecí takto zapájal prezident Dwight Eisenhower v 50. rokoch minulého storočia. Takže možno sa to všetko podarí načas. Ale som skeptický. Myslím si, že to počujete v mojom hlase.
Trump povedal, že by mohol ponúknuť spojencom USA horšie vybavenú exportnú verziu stíhačky F-47, pretože partneri sa môžu zmeniť na protivníkov. Ale bez ohľadu na to, čo vyhlásil, budú mať nové lietadlá potenciál na vývoz? F-47 má nahradiť stroj F-22, ktorý USA nikdy nikomu nepredali.
Keď Trump spomenul export, mnohých to skutočne šokovalo. Ako ste povedali, lietadlá F-22 USA nikdy nevyvážali. Jednoducho sme to vnímali tak, že je to výlučne americký stroj. A že stíhačka F-47 bude natoľko pokročilá, že ju nebude možné predávať do zahraničia. Veľmi úspešne sa vyvážajú stroje F-35, hoci Európania o nich začínajú viac premýšľať, no americkým lietadlám sa zatiaľ vždy podarilo poraziť konkurenciu. Otázkou teda je, či pre USA vôbec dáva zmysel ponúkať F-47 na export. Možno postačí, ak budú predávať F-35 a najlepší stroj si Spojené štáty ponechajú pre seba. No Trump povedal, že z F-47 sa dá zobrať, povedzme, 10 percent výbavy, a lietadlo by sa mohlo dať vyvážať.
Čítajte viac Ovládne Čína podmorskú infraštruktúru a pomôže Rusku? Odhalila zariadenie, ktoré vraj zničí každý kábel
Je to možné?
Viete, ako je to s Trumpom, keď niečo hovorí. Nie je to však nič nezvyčajné – USA bežne upravujú niektoré schopnosti technológií, ktoré vyvážajú. Neviem to na sto percent, ale som si pomerne istý, že americké F-35 majú niečo, čo európske verzie nemajú. Je to v zásade normálne. Myslím si, že to robia aj Európania. Napríklad pri stíhačkách Eurofighter, ktoré smerujú do Saudskej Arábie a iných krajín sveta. Rozdiely sa týkajú najmä senzorov, šifrovania dát a podobne. Je teda otázne, čo mal Trump na mysli, keď spomenul 10-percentnú úpravu. Ale, ako som vravel, debata sa rozprúdila najmä okolo samotného exportu F-47. Pre Boeing by to bol obrovský prínos, pretože nemá veľa vojenských kontraktov so zahraničím. Mohol by sa napojiť na užívateľskú základňu lietadiel F-35.
Ale F-47 možno nebude jedinou stíhačkou šiestej generácie na trhu. Na jednom projekte pracujú Británia, Japonsko a Taliansko a na ďalšom Francúzsko, Nemecko a Španielsko – hoci oproti USA tieto tímy pravdepodobne zaostávajú o päť až sedem rokov. Nevieme, nakoľko budú Európania počas Trumpovej éry ochotní nakupovať americké technológie. Akékoľvek rozhodnutie o vývoze F-47 sa však reálne môže zrodiť najskôr o desať rokov.
Povedali ste, že nie je nezvyčajné, že USA predávajú do zahraničia upravené vojenské technológie. Dajú sa teda F-35 a ďalšie americké pokročilé zbrojné platformy vypnúť na diaľku? Fungovali by Európanom zbrane z USA, keby napríklad museli brániť Grónsko pred inváziou zo Spojených štátov?
Debatu o tom, že sa F-35 dajú vypnúť na diaľku, že majú tzv. kill switch, berie Lockheed Martin vážne. Vydal vyhlásenie, že nič také nie je možné. Určite by to neurobil, keby na firmu nesmerovali seriózne otázky od ľudí, ktorí tieto lietadlá obsluhujú a kupujú. Možno klamú a existuje nejaký magický vypínač. Ale rozprával som sa s mnohými ľuďmi zapojenými do programu F-35, ktorým verím, takže podľa mňa nič také ako vypnutie na diaľku neexistuje. USA by však mohli F-35 sabotovať iným spôsobom. Napríklad prestať poskytovať náhradné diely alebo dôležité údaje. Ale F-35 vzniká v rámci medzinárodného dodávateľského reťazca. Myslím si, že je doň zapojených deväť krajín, možno aj viac. Takže ak sa USA rozhodnú niečo nedodávať, podobne sa môžu zachovať aj Británia či Taliansko, a všetci by boli tak trochu na mŕtvom bode.
Samozrejme, aj tak by to bolo veľmi zlé. Šialené je už len to, že sa o tom rozprávame, ale vzhľadom na Trumpove vyjadrenia o spojenectvách je to pochopiteľná diskusia. Ako som vravel, predpokladám, že exportované stíhačky F-35 nemajú niektoré veci, ktorými disponujú americké stroje. Neviem presne, čo to je, ale mohli by to byť prostriedky elektronického boja či ochrana pred radami. Mohlo by to znamenať výhodu, keby proti sebe stáli F-35 z USA a povedzme z Holandska. Ale naozaj je to šialená diskusia a vytvára tlak na Európanov, ktorí stále potrebujú z USA veľa zbraní. Trump však nastavil kurz, že v budúcnosti to už nemusí platiť. Možno, keď o pár rokov prídu Američania s tým, že chcú predávať F-47, Európania povedia, že ďakujú, ale nemajú záujem.