Záujemcom sľubuje mesačný plat 17-tisíc juanov (vyše 2-tisíc eur) a tiež jednorazovú odmenu za podpis kontraktu v hodnote 6 až 18-tisíc eur v závislosti od pozície.
Videá na sociálnych sieťach na verbovanie do armády využíva i ukrajinská armáda. Mladých ľudí láka do na tiktoku aj fastfoodom. Koľko čísburgerov si môžete kúpiť za jeden milión hrivien (približne 22-tisíc eur)? Toľko peňazí dostane mladý človek vo veku 18. až 24 rokov ako náborový príspevok, ak sa rozhodne slúžiť ako dobrovoľník.
Ruské inzeráty na čínskej sieti sa však dostali do centra pozornosti po tom, čo Ukrajina v minulom týždni oznámila, že na bojisku zadržala dvojicu čínskych vojakov, ktorí bojovali v radoch okupantov. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vedie Moskva na verbovanie čínskych mužov systematickú kampaň.

„V súčasnosti máme presné údaje o viac ako 150 čínskych občanoch, ktorí boli zapojení do vojny proti Ukrajine zo strany Ruska. Vieme, že skutočný počet je vyšší,“ napísal ukrajinský líder. Kyjev sa domnieva, že takéto očividné zapojenie čínskych občanov do nepriateľských akcií na území Ukrajiny počas ruskej agresie je úmyselným krokom k rozšíreniu vojny. „Je to ďalším dôkazom toho, že Moskva jednoducho potrebuje boje naťahovať. Rusku je jedno, kto v tejto šialenej vojne zomrie, potrebuje len, aby vojna pokračovala,“ dodal Zelenskyj.
Čína vyzvala „príslušné strany“ vojny na Ukrajine, aby sa zdržali „nezodpovedných vyjadrení“. Bez konkrétneho menovania tak reagovala na tvrdenia ukrajinského prezidenta, že Peking vie o verbovaní čínskych občanov Ruskom do bojov na Ukrajine.

Ministerstvo zahraničných vecí Číny uviedlo, že „preveruje situáciu“ s Ukrajinou a zdôrazňuje výzvy svojim občanom, aby sa držali ďalej od zón ozbrojených konfliktov a nezúčastňovali sa na ozbrojených konfliktoch. „Čína nezasahuje do konfliktu na Ukrajine,“ povedal oficiálny predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Číny Lin Jiang, pričom dodal, že na ukrajinskej pôde nebude žiadny čínsky vojak, napísala agentúra UNIAN.
Rusko odmietlo tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Moskva do vojny zaťahuje Čínu. Podľa Kremľa je naopak postoj Pekingu vyvážený, napísala agentúra Reuters.
Najväčším lákadlom pre službu Kremľu sú pre Číňanov financie. Ponúkaná mzda podľa Rádia Slobodná Európa (RFE) presahuje priemerný mesačný príjem mimo veľkých čínskych miest. Záujemcovia sa v komentároch pod videami najčastejšie pýtajú, ako sa realizuje platba a či musia ovládať ruštinu.
Číňan, ktorého zajali Ozbrojené sily Ukrajiny v marci, povedal, že išiel bojovať na strane Ruska proti Ukrajine, pretože mu sľúbili občianstvo Ruskej federácie. Z Číny odišiel ako turista. Bojovať do ruskej armády sa vraj dostal vďaka sprostredkovateľovi v Číne. Za možnosť vstúpiť do radov Ozbrojených síl Ruskej federácie zaplatil 300-tisíc rubľov (približne 3100 eur). Podľa jeho slov prešiel výcvikom na dočasne okupovanej Luhanskej oblasti v skupine, ktorá bola vytvorená z občanov Číny. Číňania počas výcviku nemali tlmočníka – používali gestá a mobilný prekladač. Okrem toho, povedal, že niektorí členovia skupiny mali problémy so zákonom v Číne.

Rádio Slobodná Európa podotýka, že hoci nič nenasvedčuje tomu, že by Peking vyslanie žoldnierov na Ukrajinu cielene podporoval, zároveň nerobí príliš preto, aby tomu zabránil. Svedčí o tom prítomnosť mesiace starých náborových videí na čínskom internete, ktorý je prísne sledovaný a cenzurovaný.