Vraj to bola chyba
Od 11. marca je na stole návrh na prímerie, s ktorým Ukrajina súhlasila. Na čo sa zmohol Trump po krviprelievaní v Sumách? Zatiaľ v zásade len na to, že Putina naďalej obhajuje.
Vládca Oválnej pracovne v rozhovore s novinármi na palube Air Force One označil útok za príšerný, no zároveň uviedol, že mu vraj povedali, že išlo o chybu. Trump neprezradil, z akého zdroja túto informáciu má. A viac ako Putina kritizoval svojho predchodcu, demokrata Joea Bidena.
„Myslím si, že to bolo hrozné a bolo mi povedané, že urobili chybu, ale myslím si, že je to hrozná vec. Myslím si, že celá vojna je hrozná vec. Je to Bidenova vojna. Nie je to moja vojna. Som tu veľmi krátko. Toto je vojna, ktorá bola za Bidena. Dal im miliardy a miliardy dolárov,“ povedal Trump na adresu podpory Ukrajiny zo strany demokrata.
UPOZORNENIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Celebritný miliardár síce reagoval na tragédiu v meste Sumy, no zároveň stihol nariekať nad vlastným osudom. „Milióny ľudí mohli zostať nažive, pretože vojna by sa nikdy nezačala, keby voľby neboli sfalšované,“ vyhlásil Trump. Republikán sa tak vrátil ku klamstvám a konšpiráciám, že mu v roku 2020 ukradli víťazstvo v súboji o Biely dom. Skutočnosť je taká, že Biden Trumpa jasne porazil a súdy odmietli prakticky všetky sťažnosti týkajúce sa údajného zasahovania do volieb.
„Či už to bol úmysel, alebo bezohľadný omyl, ohavný ruský útok na Sumy je súčasťou známeho vzorca. Je to dlhodobá stratégia Moskvy, testovanie, ako ďaleko môže zájsť na Ukrajine bez toho, aby vyvolala silnejšie reakcie zo strany Spojených štátov,“ napísal na sociálnej sieti Bluesky vojenský analytik Franz-Stefan Gady.
Expert situáciu prirovnal k udalostiam z februára 1994, keď bosnianski Srbi zbombardovali trh v Sarajeve a zahynulo 68 ľudí. Následne delostrelecké a mínometné pozície útočníkov zasiahlo letectvo NATO.
„Skutočnou otázkou je, či existuje nejaká šanca, že sa zopakuje scenár z Markale – nie priama vojenská intervencia USA, ale vážne eskalačné opatrenia, ktoré skutočne ublížia Rusku. A ak áno, zvážila by súčasná americká vláda takéto kroky, alebo by k nim v rámci širšej vyjednávacej stratégie nepristúpila?“ pýta sa Gady.
Minulý týždeň prišli Trumpovi ľudia s viacerými návrhmi. Prezidentov vyslanec Steven Witkoff sa v Petrohrade stretol s Putinom. Podľa amerických médií je jeho predstava taká, že Rusko by výmenou za mier dostalo štyri oblasti na východe Ukrajiny, ktoré formálne anektovalo, ale neokupuje ich celé. Witkoffov plán však údajne narazil aj na odpor viacerých republikánov v Kongrese.
Zároveň Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg v rozhovore pre denník Times načrtol, že Ukrajina by mohla fungovať rozdelená na niekoľko častí. Bojujúce armády by oddeľovala demilitarizovaná zóna. Vznikla by oblasť pod kontrolou Ruska, ďalšia pod kontrolou Ukrajincov, a tretia, kde by Kyjevu pomáhali Francúzi a Briti, respektíve vojaci iných západných krajín. Kellogg však zdôraznil, že medzi nimi by neboli Američania. Veľvyslanec tiež tvrdí, že Times nesprávne interpretoval jeho slová. Denník totiž prirovnal Kelloggov plán k povojnovému rozdeleniu Nemecka.
Čítajte viac V rozdelenom svete by trpelo aj Slovensko. Exšéf britskej tajnej služby: Trump, Putin a Si chcú sféry vplyvu
„Ukrajinci chcú mier – spravodlivý a dlhotrvajúci. To nie sú len slová prezidenta Volodymyra Zelenského, hovoria to aj obyčajní ľudia. Nemáme však bezpečnostné záruky,“ povedala pre Pravdu Viktoria Vdovyčenková, ukrajinská odborníčka na zahraničnú politiku a medzinárodnú históriu, ktorá spolupracuje s Cambridgeskou univerzitou. „Bez ohľadu na to, ako k tomu pristupuje Trump, pre nás je to existenčný boj. Nemáme čas premýšľať o tom, že sa ideme vzdať,“ tvrdí Vdovyčenková.
Pokusné balóniky a reakcia EÚ
Zdá sa, akoby predstavitelia Trumpovej administratívy skúšali vypúšťať pokusné balóniky a sledovali reakcie verejnosti. Spravodajský portál Axios s odvolaním sa na zdroj oboznámený s diskusiou napísal, že ak Rusko do konca apríla nebude súhlasiť s prímerím, americký prezident by mohol na Moskvu uvaliť dodatočné sankcie.
Čítajte viac Európski vojaci na Ukrajine: pomôže im NATO a zvládli by ruský útok? (scenáre nasadenia)
Zmení niečo masaker v Sumách? Trump je jedným z mála lídrov západných krajín, ktorí krviprelievanie odsúdili len všeobecne. Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že nemá dostatok informácií, aby sa vyjadril. „Odsudzujem zabíjanie, všetko zabíjanie odsudzujem,“ povedal predseda vlády na tlačovej konferencii.
Budúci konzervatívny nemecký kancelár Friedrich Merz v reakcii na ruský útok uviedol, že Berlín je ochotný poslať Kyjevu ďalekonosné rakety taurus. Súčasný sociálnodemokratický šéf vlády Olaf Scholz to odmieta. Merz je ochotný tento postoj zmeniť, pripomenul však, že si to vyžaduje spoluprácu európskych spojencov.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
„Musíme sa koordinovať. A ak sa to dohodne, Nemecko by sa na tom malo zúčastniť,“ vysvetlil líder CDU. „Je nevyhnutné vyvinúť maximálny tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo,“ zdôraznila včera šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Povedala to novinárom pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ. Zároveň informovala, že sa už podarilo vyzbierať dve tretiny z piatich miliárd eur, ktoré chce únia tento rok použiť na nákup dvoch miliónov kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu.
Podľa agentúry ČTK označil litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys útoky v Sumách za barbarské a drastické. „Balistické strely boli vybavené kazetovou muníciou a použili ich proti civilistom. Je to vojnový zločin,“ skonštatoval Budrys.