1147. deň: KĽDR výrazne pomohla Rusku vo vojne proti Ukrajine – nie však len vojakmi

Ruský teror na Kvetnú nedeľu

UPOZORNENIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria 17 fotiek

+14

Čítajte viac 1146. deň: Na Ukrajine zomierajú podľa Trumpa ľudia kvôli Putinovi, Bidenovi a Zelenskému

22:30 Ruská štátna agentúra RIA Novosti dnes ráno na svojom účte na sociálnej sieti zverejnila a neskôr odstránila video, ktoré zobrazovalo, ako drony útočiace na ciele na Ukrajine riadia operátori z mrakodrapov v moskovskej obchodnej štvrti Moscow-city. Video už si ale všimli ruskí blogeri a tiež ukrajinské médiá, podľa ktorých táto reportáž robí z moskovských mrakodrapov legitímny vojenský cieľ.

Ruská agentúra najprv tvrdila, že „úderný FPV-dron riadený na veľkú vzdialenosť z Moskvy prvýkrát zasiahol objekt ukrajinských ozbrojených síl v meste Časiv Jar“ na východe Ukrajiny. V ďalšej správe uvádzala, že dron pripravila na vzlety brigáda, ktorá sa nachádza blízko uvedeného ukrajinského mesta. Správy sprevádzalo video, ktoré ukazovalo koordináciu ruských síl pri útoku dronu.

„Cieľ zasiahol veliteľ, ktorý sedel v Moskve-Sity,“ tvrdil jeden z účastníkov operácie, ktorý použil ruskú verziu názvu obchodnej štvrte. „Operátor sa cíti bezpečne, nepociťuje žiadny psychologický tlak,“ vysvetľoval ďalší účastník výhody riadenia dronov na diaľku. Server Ukrajinska pravda uviedol, že do hodiny a pol boli príspevky odstránené.

Ukrajinský server tiež tvrdí, že podľa účtu spomínanej ruskej brigády na sociálnej sieti drony riadi veliteľ prezývaný Ispanec (Španiel), vlastným menom Stanislav Orlov, ktorý je v prenajatom apartmáne v Moscow-City. Časiv Jar zasiahol dronom Ovod, ktorý riadil za pomoci systému Orbita, umožňujúcom riadenie dronu odkiaľkoľvek.

Počin agentúry RIA Novosti šokoval ruských provojnových blogerov. „Pochopil som to správne, že v prípade náletu dronov na mrakodrapy v Moskve bude nepriateľ tvrdiť, že zaútočil na operátorov dronov?“ pýtal sa ironicky Vladimir Romanov.

20:53 Severná Kórea ponúkla Rusku nielen svojich vojakov, ktorí sa koncom minulého roka zapojili do vojny proti Ukrajine a po boku ruských vojsk pomohli zastaviť inváziu ukrajinských vojsk do Kurskej oblasti na západe Ruska. Oveľa významnejšie pre stratégiu Ruska je prísun severokórejskej výzbroje a munície, ktorá prúdi na východný front. Za posledných 20 mesiacov sa milióny severokórejských delostreleckých nábojov dostali do predných línií, uviedla agentúra Reuters v článku o zapojení KĽDR do vojny po boku Ruska. Článok vznikol v spolupráci s britskou výskumnou organizáciou Open Source Centre a s využitím poznatkov juhokórejskej a ukrajinskej rozviedky (HUR).

Vojenská pomoc KĽDR umožnila Rusku vytrvať v opotrebovacej vojne na Ukrajine v rozhodujúcej dobe, zdôraznil Reuters. V minulom roku veľká väčšina granátov vypálených niektorými ruskými jednotkami pochádzala z KĽDR.

Open Source Centre počas 20 mesiacov – medzi septembrom 2023 a tohtoročným marcom – sledovala 64 lodných zásielok s takmer 16-tisíc kontajnermi a miliónmi delostreleckých nábojov. KĽDR podľa odhadov Ukrajincov dodáva na front polovicu munície, ktorú Rusko potrebuje. Dodávky zo Severnej Kórey navyše dorazili v čase, keď experti odhadovali, že tak Rusko, ako aj Ukrajina vyčerpali svoje zásoby tým, že občas vystrieľali až 10-tisíc delostreleckých nábojov denne. „Bez pomoci KĽDR by sa ruské ostreľovanie ukrajinských pozícií znížilo na polovicu,“ odhadla HUR.

Severná Kórea tiež poslala Rusku balistické rakety, ďalekonosné delá a raketomety. Dodávky z KĽDR predstavujú najvýznamnejšiu priamu vojenskú pomoc ruskému vojnovému úsiliu, ktoré tiež ťažilo z iránskych technológií v prípade dronov a z ekonomickej podpory z Číny, dodáva Reuters.

Hoci západná vojenská podpora udržala Ukrajinu vo vojne, táto pomoc bola nekonzistentná a v poslednom čase sa zdá byť čoraz neistejšia. Žiadny ukrajinský spojenec nikdy neponúkol vlastných vojakov na boj, poznamenal Reuters.

Severná Kórea vyslala do Ruska odhadom 14-tisíc vojakov, vrátane 3000 vyslaných ako posily, aby nahradili utrpené straty. Tie podľa juhokórejských odhadov dosahujú asi 4000 zabitých či zranených severokórejských vojakov. Severokórejskí vojaci, ktorým chýbali obrnené vozidlá a skúsenosti s bojom proti dronom, utrpeli v boji ťažké straty, ale rýchlo sa prispôsobili.

Severná Kórea za svoju pomoc získala odmenu, ktorej si cení každý vojenský veliteľ. Elitné armádne jednotky sa zo cvičenia vo vlasti dostali do skutočného boja. Preukázali, že sú schopní prispôsobiť sa. Rovnako dôležitá bola schopnosť Severnej Kórey riešiť problémy s presnosťou svojej delostreleckej munície a rakiet vo vojnových podmienkach, uviedli ukrajinskí predstavitelia.

Keď Rusko začalo na konci roka 2023 používať na útoky na Ukrajinu severokórejské rakety, ukázali sa podľa ukrajinskej analýzy spočiatku ako nepresné a nespoľahlivé. V prvých týždňoch zasiahli iba dva ciele z 24 úderov.

Severná Kórea do začiatku tohto roka podľa HUR dodala Rusku 148 rakiet KN-23 a KN-24. Vo februári ukrajinské zdroje uvádzali, že novšie severokórejské rakety sa od ich prvého použitia na Ukrajine výrazne spresnili. Jeden zo zdrojov, vysokopostavený vojenský veliteľ uviedol, že najnovšie verzie mali odchýlku od cieľa len 50 až 100 metrov.

Čítajte aj Zajatý Číňan povedal, prečo išiel bojovať proti Ukrajine. V službách Moskvy je oveľa viac jeho krajanov. Kremeľ reaguje

20:42 Desiatky ľudí dnes večer protestovali proti šíreniu ruskej kultúry pred Ruským domom v Prahe. Vchod do areálu omotali policajnou páskou, pred budovu tiež vyliali červenú tekutinu symbolizujúcu krv obetí ruskej invázie na Ukrajinu. Protest zorganizovala iniciatíva Hlas Ukrajiny, požaduje zhabanie ruského majetku a jeho použitie na podporu Ukrajiny.

Ľudia s ukrajinskými vlajkami sa pred ruským kultúrnym domom na Hradčanoch zišli o 19.00 h. Bol medzi nimi aj veterán vojny na Ukrajine Oleh Symoroz. Súčasnú situáciu prirovnal k tomu, akoby v Česku vlastnila pozemky či nehnuteľnosti teroristická organizácia Al-Káida a pražský dom sa volal po Usámovi bin Ládinovi. Rusko podľa neho totiž nešíri kultúru, ale terorizmus.

V prejave zdôraznil, že je Ukrajina vďačná českej vláde, že ju podporuje, toleranciu Ruského domu v Prahe ale v takúto chvíľu považuje za nelogickú. Protest trval necelú hodinu, demonštrujúci pred budovou okrem iného prevolávali heslá „Rusko je teroristický štát“ alebo „Okupanti z Prahy“.

20:34 Poľsko a pobaltské krajiny, by si mali uvedomiť, že budú prvými cieľmi odvetných úderov v prípade agresie NATO proti Rusku a Bielorusku, povedal Sergej Naryškin, šéf ruskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR).

Čítajte viac Poľsko a Pobaltie sú prví na rane, vyhlásil šéf ruskej rozviedky

20:09 Spoločné rozhodnutie nemeckej pravice CDU/CSU a sociálnych demokratov (SPD) o dodávkach rakiet dlhého doletu Taurus Ukrajine je čoraz pravdepodobnejšie. Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to v utorok pre televíznu stanicu pre Tagesschau podpredseda parlamentnej skupiny CDU/CSU Johann Wadephul.

„Sociálni demokrati si tiež uvedomujú, že s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom sa musí zaobchádzať inak,“ povedal Wadephul. Toto vyhlásenie nasleduje po vyjadreniach predsedu CDU a budúceho kancelára Friedricha Merza, ktorý v nedeľu zopakoval svoj postoj, že Nemecko by mohlo dodať rakety Taurus Ukrajine v koordinácii s partnermi.

Potenciálna dodávka rakiet Taurus, ktoré majú dolet 500 kilometrov, by výrazne posilnila schopnosť Ukrajiny degradovať ruské zásobovacie trasy a veliteľské centrá hlboko za frontovou líniou.

18:50 Ukrajinské jednotky znovu získali kontrolu nad obcou Dniproenerhija v okrese Volnovacha na východe krajiny, uviedol generálporučík Serhij Najev, ktorý je veliteľom taktickej skupiny na jednom z frontov v Doneckej oblasti. Ukrajinci si tak podľa neho zlepšili taktickú situáciu na dvoch kritických frontoch. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Velím taktickej skupine dva mesiace. Počas tohto obdobia sa nám podarilo znížiť straty personálu o 20 %, znovu získať kontrolu nad dedinou Dniproenerhija a zlepšiť taktickú situáciu na dvoch kritických frontoch," vyjadril sa Najev.

Dodal, že obec Dniproenerhija Ukrajinci získali približne pred dvoma týždňami. Zdôraznil, že jeho taktická skupina za ostatné dva mesiace zabila približne 9 500 ruských vojakov a zničila 51 tankov, 166 obrnených bojových vozidiel a 819 iných vozidiel.

18:45 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok varoval pred skorým prijatím Ukrajiny do Európskej únie. Podľa jeho slov bol v pondelok v Bruseli predstavený balík na urýchlenie vstupu Ukrajiny. Dodal, že ak by sa tak stalo, všetky peniaze určené Maďarom by išli na Ukrajinu. S odvolaním sa na server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán pri slávnostnom otvorení úseku rýchlostnej cesty M44 v Békešskej Čabe okrem iného vyhlásil, že náklady na prijatie Ukrajiny do Únie by boli enormné. „Znamenalo by to, že by sme nedostali financie, ktoré nám dĺži Brusel, dokonca by aj peniaze maďarského rozpočtu skončili v Kyjeve,“ podčiarkol.

Vstup Ukrajiny do EÚ bude podľa premiéra najdôležitejšou otázkou maďarskej politiky. Podľa jeho slov Brusel a maďarská mimoparlamentná strana TISZA (Rešpekt a sloboda) sú za členstvo Ukrajiny, kým maďarská vláda a „národné sily“ sú proti.

„Brusel a TISZA priznali, že ich cieľom je degradovať životnú úroveň Maďarov, že pracujú na tom, aby sa z Maďarska stala neúspešná krajina,“ vyhlásil ministerský predseda s tým, že sa tu bojuje o moc a peniaze.

18:40 Kremeľ očakáva, že na vojenskej prehliadke 9. mája pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, ktoré sa v Rusku oslavuje ako Deň víťazstva, sa zúčastní viac ako 20 hláv štátov a vlád. Na utorňajšom brífingu to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Radi uvidíme každého, kto je pripravený osláviť tento veľkolepý dátum s nami,“ uviedol Peskov.

Čítajte viac Fico reaguje na výstrahu Kallasovej: Nikto mi nebude rozkazovať, do Moskvy 9. mája idem. Kremeľ očakáva 20 lídrov zo zahraničia

18:35 Okresný súd v Moskve odsúdil v utorok štyroch novinárov za účasť na činnosti „extrémistickej organizácie“. Uložil im tresty odňatia slobody v trvaní päť a pol roka. Tohto priestupku sa dopustili spoluprácou s Fondom na boj proti korupcii (FBK), ktorý založil zosnulý opozičný politik Alexej Navaľnyj a úrady ho v roku 2021 vyhlásili za extrémistickú organizáciu a zakázali.

Podľa vyšetrovateľov sa Antonina Kravcovová, Sergej Karelin, Konstantin Gabov a Arťom Kriger podieľali na tvorbe materiálov pre FBK. Toto obvinenie všetci odmietli.

Podrobnosti o obvineniach nie sú známe, keďže proces sa konal za zatvorenými dverami. Svoje tresty si odpykajú v trestaneckej kolónii so všeobecným režimom.

Kravcovovú, 35-ročnú fotografku, ktorá pracovala pre nezávislý spravodajský web SOTAvision a publikovala pod menom Antonina Favorská, zadržali vlani v marci len niekoľko hodín po tom, ako fotografovala ľudí kladúcich kvety na Navaľného hrob v Moskve.

Kravcovová približne dva roky ako novinárka a fotografka chodila na súdne pojednávania s Navaľným, pričom zaznamenala aj jeho posledné vystúpenie pred súdom, a to len dva dni pred jeho nečakanou smrťou.

Gabov (38) a Karelin (42) – videoreportéri, ktorí pracovali pre zahraničné agentúry Associated Press a Reuters – boli zatknutí o mesiac neskôr. Obvinili ich z prípravy fotografií a videomateriálov pre Navaľného sociálne siete.

Kriger (24) sa zaoberal politickými procesmi a protestmi v Rusku a písal o nich pre SOTAvision. Zadržali ho 18. júna 2024 po tom, ako bola uňho vykonaná domová prehliadka. V ten istý deň ho súd poslal do vyšetrovacej väzby. Vyšetrovatelia tvrdili, že Kriger je napojený na FBK.

Arťom Kriger je synovcom aktivistu Michaila Krigera, ktorý sa v 90. rokoch zúčastnil na demokratickom hnutí a začal pomáhať politickým väzňom. V máji 2023 ho odsúdili na sedem rokov väzenia za ospravedlňovanie terorizmu a podnecovanie k nenávisti.

Ruské úrady po začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022, oficiálne nazývanej špeciálna vojenská operácia, vystupňovali represie voči opozičným politikom, novinárom, ľudskoprávnym aktivistom i radovým občanom kritizujúcim Kremeľ. Stovky ľudí odvtedy skončili vo väzení a ďalšie tisíce sa vyhli stíhaniu útekom z krajiny.

18:25 Premiér Robert Fico (Smer) označil za neúctivé vyjadrenie šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej, ktorá varovala štátnikov členských krajín EÚ pred účasťou na májových oslavách výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Fico v príspevku na Facebooku tiež zopakoval, že sa moskovských osláv zúčastní. Predstavitelia členských krajín EÚ, s výnimkou Slovenska a Maďarska, predtým značne obmedzili kontakty s Ruskom kvôli jeho vojenskej invázii na Ukrajinu z februára 2022.

Čítajte viac Fico reaguje na výstrahu Kallasovej: Nikto mi nebude rozkazovať, do Moskvy 9. mája idem. Kremeľ očakáva 20 lídrov zo zahraničia

17:15 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte oznámil, že dnes spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským navštívil Odesu na juhu Ukrajiny. Ubezpečil, že podpora NATO je neochvejná a že aliancia bude naďalej pomáhať krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii.

Ukrajina dúfala, že na vlaňajšom summite NATO vo Washingtone dostane pozvánku do aliancie, ale to sa nestalo. Teraz Trump vyhlasuje, že členstvo Ukrajiny v aliancii je nepravdepodobné a že by Ukrajina mala na vstup do NATO zabudnúť, pretože práve snahy Ukrajiny o vstup do NATO sa stali príčinou vojny. Zelenskyj vtedy vyhlásil, že ak Ukrajina nebude v NATO, potom NATO by malo byť na Ukrajine, teda alternatívou k vstupu Ukrajiny do aliancie by bolo rozmiestnenie aliančných vojsk na ukrajinskom území, pripomenul server RBK-Ukrajina.

Rutte a Zelenskyj pri neohlásenej ceste do Odesy podľa portálu navštívili nemocnicu, v ktorej sa liečia ukrajinskí vojaci po zranení, a ukrajinský prezident vyznamenal vojakov a zdravotníkov.

Zelenskyj na tlačovej konferencii tiež vyhlásil, že Ukrajina je suverénny štát a všetky ukrajinské územia patria ukrajinskému štátu, a tak sa ohľadom územia Ukrajiny môže vyslovovať len ukrajinský ľud. Nemali by o ňom diskutovať predstavitelia, ktorí na to nemajú kompetencie. Opäť zdôraznil, že pre Ukrajinu je absolútne neprijateľné vzdať sa územia, ktoré momentálne okupuje Rusko, a uznať ich ako ruské. Podľa agentúry Interfax-Ukrajina tak Zelenskyj reagoval na výroky Trumpovho splnomocnenca Stevea Witkoffa, ktorý v televíznom rozhovore bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že by prípadná mierová dohoda mala „urovnať problém piatich území“.

Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krym, čiastočne okupuje ďalšie štyri ukrajinské oblasti, Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú, ktoré Moskva vyhlasuje za pripojené k Rusku a ako podmienku mieru požaduje stiahnutie ukrajinských síl z týchto oblastí.

17:00 Ukrajinská armáda uviedla, že v ruskej Kurskej oblasti zasiahla základňu raketovej brigády, ktorá v nedeľu podnikla raketový útok na mesto Sumy. Zomrelo pri ňom 34 ľudí a ďalších 119 utrpelo zranenia.

Čítajte viac Ukrajinská armáda hlási odvetný úder: Zasiahla ruskú brigádu, ktorá podnikla útok na Sumy

16:40 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte oznámil, že dnes spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským navštívil Odesu na juhu Ukrajiny. Ubezpečil, že podpora NATO je neochvejná a že aliancia bude naďalej pomáhať krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii.

„Ukrajinský ľud toho toľko vytrpel – v neposlednom rade ruský útok na Sumy na Kvetnú nedeľu,“ uviedol v narážke na ruský útok na ukrajinské mesto s desiatkami mŕtvych a viac ako stovkou zranených, vrátane detí. „Podpora NATO je neochvejná. Budeme aj naďalej pomáhať Ukrajine, aby sa mohla v súčasnosti brániť, odradiť v budúcnosti agresiu a zabezpečiť tak spravodlivý a trvalý mier,“ napísal Rutte na sociálnej sieti X.

Rutte počas vopred neoznámenej návštevy Odesy uviedol, že rokovania vedené americkým prezidentom Donaldom Trumpom s cieľom dosiahnuť prímerie na Ukrajine „nie sú ľahké, najmä v dôsledku strašného násilia“, a vyjadril podporu Trumpovmu úsiliu o dosiahnutie mieru.

Na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Zelenským ako „škandalózne a strašné“ odsúdil „systematické“ útoky, ktoré Rusko podniká proti civilistom na Ukrajine, napísala agentúra AFP. Zelenskyj pri tejto príležitosti – a dva dni po ruskom útoku na Sumy s 35 mŕtvymi – poukázal na „naliehavú potrebu“ posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu o ďalšie zbraňové systémy. Vyzval tiež na „rýchlu a efektívnu“ prípravu západného vojenského kontingentu, ktorý by dohliadal na prípadné prímerie na Ukrajine.

Čítajte viac Trump sa opäť pustil do Zelenského: Vždy sa len snaží nakupovať rakety. Nemali ste si začínať proti silnejšiemu

16:35 V Poľsku v priebehu niekoľkých rokov vznikne továreň vyrábajúca rakety CGR-080 pre juhokórejské raketomety K239 Chunmoo, ktorých Varšava nakúpila skoro 290. Zmluvu o realizácii spoločného projektu podpísala poľská spoločnosť WB Electronics a juhokórejská Hanwha Aerospace, informujú poľské médiá.

Námestník poľského ministra obrany Pawel Bejda povedal, že produkcia rakiet na poľskom území je dôležitá kvôli tomu, že v prípade konfliktu nebude Poľsko musieť strely dovážať zo zahraničia. Existencia takéhoto závodu podľa neho môže mať aj odstrašujúci efekt.

Poľsko, ale aj baltské krajiny dlhodobo varujú pred nebezpečenstvom zo strany Ruska a jeho spojenca Bieloruska. Poľské vlády sa v uplynulých rokoch zamerali na modernizáciu armády a výrazne navýšili výdavky na obranu.

Server Poľského rozhlasu uvádza, že zatiaľ nie je jasné, kde fabrika vyrábajúca rakety vznikne, v hre je päť miest. Prvé strely v nej majú byť vyrobené za tri roky a bude možné ich využívať tiež v iných raketových systémoch využívaných poľskou armádou.

16:30 Ukrajinská vláda v utorok schválila návrh na odvolanie Volodymyra Arťucha z funkcie gubernátora Sumskej oblasti, ktorú zastával od apríla 2023. Na uvoľnený post vláda vymenovala Oleha Hryhorova.

Čítajte viac Kyjev odvolal gubernátora Sumy. Pripustil, že v meste sa pred masakrom stretli vojaci

Ako informovala agentúra DPA, k odvolaniu Arťucha došlo krátko po nedeľnom raketovom útoku ruskej armády na mesto Sumy, pri ktorom prišlo o život 35 ľudí vrátane dvoch detí a viac ako 100 ich bolo zranených, z toho 15 maloletých.

Čítajte viac Starosta tvrdí, že keď prileteli ruské rakety, v centre mesta si vojaci mali prevziať vyznamenania

16:25 Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine, vyhlásil v utorok riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin počas návštevy Bieloruska. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

„Podmienky mierovej dohody zahŕňajú neutralitu Ukrajiny bez jadrových zbraní, demilitarizáciu a denacifikáciu ukrajinského štátu a zrušenie všetkých diskriminačných zákonov prijatých po prevrate v roku 2014,“ uviedol Naryškin, ktorého citovala agentúra TASS. Mierová dohoda musí takisto obsahovať aj „uznanie suverenity a územných hraníc Ruskej federácie – súčasných územných hraníc“, dodal.

Rusko v súčasnosti nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré nezákonne anektovalo po spustení ofenzívy v septembri 2022 – Záporožskej, Luhanskej, Doneckej a Chersonskej. Plne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý násilne zabralo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nelegitímne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už predtým povedal, že Ukrajina neuzná tieto jej okupované územia ako súčasť Ruska v rámci potenciálnej budúcej mierovej dohody s Moskvou, ktorá si to však kladie ako jednu z podmienok.

Naryškin ocenil skutočnosť, že sa obnovil dialóg medzi Ruskom a USA o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. V bieloruskej metropole Minsk povedal, že Rusko a Bielorusko pozorujú zvýšenú aktivitu zo strany NATO na ich hraniciach.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov predtým povedal, že Rusko a USA sa snažia dosiahnuť mierové riešenie konfliktu, ale zároveň obvinil Európu, že má záujem na pokračovaní vojny dodávaním zbraní Ukrajine. EÚ aj Zelenskyj to odmietajú a tvrdia, že sa usilujú o „mier prostredníctvom sily“.

14:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začal proces odvolania gubernátora Sumskej oblasti Volodymyra Arťucha po smrtiacom ruskom raketovom útoku Moskvy, ktorý zabil vyše 30 ľudí vrátane detí. Vláda už Arťuchovo odvolanie podporila, uviedol jej predstaviteľ na platforme Telegram.

Arťuch v pondelok potvrdil, že v čase ruského útoku bol vojenský personál na slávnostnom udeľovaní vyznamenaní v meste Sumy, píše DPA. Oblastný gubernátor však zdôraznil, že toto podujatie neinicioval. Vo funkcii gubernátora Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny pôsobí už takmer dva roky.

Najmenej 35 ľudí zabil a ďalších minimálne 84 osôb zranil ruský raketový útok na Sumy v nedeľu dopoludnia. Rakety zasiahli centrum mesta, kde sa veriaci pripravovali osláviť Kvetnú nedeľu. Medzi mŕtvymi sú aj najmenej dve deti a ďalších desať utrpelo zranenia, spresnili úrady.

Moskva podľa informácií BBC zaútočila na mesto približne o 10.15 h miestneho času (9.15 h SEČ) dvoma balistickými raketami Iskander z ruskej Voronežskej a Kurskej oblasti. Ukrajinské úrady pre BBC doplnili, že poškodených bolo najmenej 20 budov, desať áut a električiek, ako aj kaviarne, obchody a päť bytových domov.

14:30 Viceprezident Spojených štátov J. D. Vance vyzval európske štáty, aby preukázali väčšiu nezávislosť. „Pre Európu nie je dobré byť trvalým bezpečnostným vazalom Spojených štátov,“ povedal Vance, čím zopakoval svoju predchádzajúcu kritiku štátov EÚ za ich údajnú bezpečnostnú a hospodársku závislosť od USA.

Čítajte viac Viceprezident USA Vance vyzýva Európu, aby nebola vazalom USA

14:20 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že dohodnúť sa so Spojenými štátmi na kľúčových častiach možnej mierovej dohody o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine nie je jednoduché. Tvrdil to v rozhovore s ruským denníkom Kommersant.

Čítajte viac Lavrov: Dohodnúť sa s USA na kľúčových častiach mierovej dohody nie je jednoduché

13:50 Pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz zamieri na prvú zahraničnú návštevu do Francúzska, nasledovať budú Poľsko a Ukrajina. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom dnes informoval vo svojom newsletteri spravodajský web Politico. V Kyjeve sa chce podľa neho zúčastniť na stretnutí takzvanej koalície ochotných. Merzov hovorca informácie nepotvrdil.

Na 8. mája je v nemeckom Spolkovom sneme naplánovaná ceremónia pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, na ktorej sa Merz ako nový kancelár tiež zúčastní. Podľa Politica ešte v ten istý deň vyrazí do Poľska a odtiaľ zrejme vlakom na Ukrajinu. V Kyjeve sa totiž 9. mája uskutoční stretnutie takzvanej koalície ochotných, teda skupiny krajín, ktorá koordinuje ďalšiu pomoc Ukrajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii. Vedúcu úlohu v koalícii mali doteraz Francúzsko a Británia. Merz by chcel, aby Nemecko prevzalo väčšiu zodpovednosť za pomoc Ukrajine.

Budúci nemecký kancelár je známy ako veľký podporovateľ Ukrajiny. V máji 2022 bol prvým vysokopostaveným nemeckým politikom, ktorý sa do Kyjeva vybral od začiatku invázie vo februári toho roka. Naposledy bol v Kyjeve vlani v decembri. V nedeľu uviedol, že ďalej podporuje dodanie striel s plochou dráhou letu Taurus Ukrajine, a vyzval na zničenie zásobovacej trasy medzi Ruskom a okupovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Čítajte viac Merz podporuje dodanie striel Taurus Ukrajine. Stúpenec krokov, ktoré nevyhnutne povedú k eskalácii, reaguje Peskov

Merz už pred voľbami avizoval, že chce v zahraničnej politike klásť väčší dôraz na východnú časť Európy, za obzvlášť dôležité označil zlepšenie vzťahov s Poľskom. V nedeľňajšej diskusnej relácii na verejnoprávnej stanici ARD Merz rovnako povedal, že by chcel zamieriť na návštevu Spojených štátov ešte „pred letnou pauzou“. Vzťahy USA vedené prezidentom Donaldom Trumpom a európskych krajín sú v súčasnosti napäté okrem iného kvôli colnej politike Washingtonu.

Čítajte viac Po masakri v Sumách Trump stále bráni Putina. Nemecko chce poslať taurusy

13:45 Ukrajinské letectvo oznámilo, že Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 52 dronov a balistickú strelu, pričom protivzdušná obrana zničila 26 bezpilotných lietadiel.

Ďalších 19 strojov, ktoré ukrajinské vzdušné sily označili za imitácie úderných dronov, podľa nich zmizli z radarov bez toho, aby spôsobili škody. O osude zvyšných siedmich ruských dronov a balistickej strely letectvo neinformuje, bez bližších podrobností spomína škody v Sumskej a Doneckej oblasti.

13:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj skritizoval amerického viceprezidenta J. D. Vancea. Naznačil, že podľahol ruským informačným operáciám a ospravedlňuje agresívne konanie ruského prezidenta Vladimira Putina voči Ukrajine. Viceprezident to odmietol ako absurdnú a neproduktívnu rétoriku. Dodal, že sa snaží pochopiť obe strany, aby im pomohol k mieru.

Čítajte viac Hádkou v Bielom dome sa to neskončilo. Zelenskyj a Vance sa opäť pochytili kvôli Putinovi

12:45 Poslanci Národnej rady SR odmietli uznesenie k tretiemu výročiu vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine z dielne opozičného PS. Urobili tak v utorkovom hlasovaní. Uznesením malo plénum okrem iného odsúdiť neoprávnenú vojenskú agresiu a vyzvať Rusko na okamžité zastavenie vojenskej operácie.

„Od začiatku nevyprovokovaného, neodôvodneného a nezákonného vojenského útoku Ruska voči Ukrajine uplynuli tri roky, pričom táto vojna spôsobila ďalekosiahle a dlhodobé dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Európsku úniu, SR nevynímajúc. Vzhľadom na čoraz brutálnejší vývoj konfliktu, v ktorom len za január 2025 bolo zabitých 139 civilistov a 738 zranených, je potrebné čo najskôr vojnu ukončiť a nastoliť na Ukrajine spravodlivý a trvalý mier, ktorý by zaručil nielen ochranu ukrajinského obyvateľstva, ale aj bezpečnosť celej Európy,“ poznamenali predkladatelia.

Uznesením mali poslanci okrem iného odsúdiť straty na životoch, všetky formy násilia z ruskej strany aj rozsiahle škody a infraštruktúre. Rovnako ním mali vyjadriť podporu snahe Ukrajiny o členstvo v Európskej únii a vyzvať vládny kabinet SR na pokračovanie podpory v jej integračnom úsilí a poskytovaní všestrannej pomoci.

12:00 Americký prezident Donald Trump komentoval žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o americké protilietadlové raketové systémy Patriot na ochranu ukrajinského neba slovami, že „nemôžete začať vojnu proti niekomu, kto vás 20-krát prevyšuje, a potom očakávať, že vám ľudia dajú rakety“, píše ukrajinský server Európska Pravda. Otázku dostal počas stretnutia s prezidentom El Salvadoru v Bielom dome.

Čítajte viac Trump sa opäť pustil do Zelenského: Vždy sa len snaží nakupovať rakety. Nemali ste si začínať proti silnejšiemu

11:50 Ruský vojenský súd v utorok odsúdil vojaka Romana Ivanišina za dezerciu a dobrovoľné vzdanie sa Ukrajine na 15 rokov vo väzení. Ide o prvé takéto trestné stíhanie v krajine, informoval ruský denník Kommersant.

Podľa Kommersantu súd na ruskom ostrove Sachalin v severnom Tichom oceáne uznal Ivanišina vinným z dobrovoľnej kapitulácie, z pokusu o dobrovoľnú kapituláciu a z dezercie. Trest si odpyká v zariadení s maximálnou ochranou a údajne všetky obvinenia poprel.

Ivanišin podľa ruského denníka v civilnom živote pracoval ako baník na Sachaline. V roku 2022 bol mobilizovaný a bojoval v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ukrajinskí vojaci ho zajali v júni 2023 a v januári 2024 sa v rámci výmeny väzňov vrátil do Ruska.

Obvinenia vychádzajú z videa zverejneného na internete, na ktorom Ivanišin odsudzuje ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine a vyzýva ostatných vojakov, aby dezertovali.

Zo správy denníka Kommersant nebolo zrejmé, či vo videu Ivanišin rozprával pod nátlakom. Jeho advokáti údajne žiadali o jeho oslobodenie a argumentovali, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by spáchal akýkoľvek trestný čin.

Dobrovoľnú kapituláciu Rusko klasifikovalo ako trestný čin v septembri 2022 a trestá sa odňatím slobody na tri až desať rokov.

11:35 Útok ukrajinských dronov na západoruské mesto Kursk pripravil o život seniorku a ďalších deväť ľudí zranil. Na viacerých miestach vypukli požiare, uviedli miestne úrady. Ruské ministerstvo obrany na telegrame informovalo o zostrelení 115 ukrajinských dronov nad rôznymi regiónmi, najviac z nich nad Kurskou oblasťou.

Nad týmto regiónom ruská protivzdušná obrana podľa Moskvy zostrelila 109 ukrajinských bezpilotných lietadiel, ďalšie tri nad územím Voronežskej oblasti a po jednom nad Moskovskou, Brjanskou a Orelskou oblasťou. Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu vzdušného útoku, ale iba o zostrelených strojoch.

„V dôsledku cielených úderov bezpilotných lietadiel na civilnú infraštruktúru došlo k požiaru viacerých domov,“ uviedol na Telegrame operatívny štáb Kurskej oblasti. „Žiaľ, zahynula 85-ročná žena,“ dodal s tým, že ďalších deväť ľudí utrpelo rôzne typy poranení.

Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. Kyjev sa k ruským informáciám nevyjadril.

Agentúra Reuters dnes pripomenula, že ukrajinskému nočnému útoku predchádzal nedeľný ruský vzdušný úder na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 35 ľudí a ďalších 119 ich utrpelo zranenia. Sumská oblasť s Kurskou oblasťou susedí.

Ukrajinské letectvo dnes ešte o rozsahu ruského nočného útoku neinformovalo, na telegrame však v noci a ráno vydalo rad varovaní pred hrozbou útoku ruských dronov.

Do Kurskej oblasti vlani v auguste prekvapivo prenikla ukrajinská armáda, ktorá tam podľa médií obsadila až vyše 1300 kilometrov štvorcových územia. Rusi však v poslednom čase dostali väčšinu územia Kurskej oblasti obsadeného Ukrajincami späť pod kontrolu.

11:10 Poľsko a Česko chcú spoločne presadiť zákaz pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore pre podozrenie, že sa podieľajú na aktivitách ruských tajných služieb a sabotážnych operáciách v Európe. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa utorkových zistení na portáli denníka Rzeczpospolita.

Podľa denníka ruské zastupiteľské úrady často slúžia ako krytie pre spravodajské a sabotážne aktivity. Po minuloročných incidentoch, vrátane podpaľačských útokov, Poľsko zaviedlo obmedzenia pre pohyb ruských diplomatov a ich rodinných príslušníkov. Od 1. júna 2024 sa môžu voľne pohybovať len v rámci svojho konzulárneho obvodu a každý výjazd mimo neho podlieha schváleniu poľského ministerstva zahraničných vecí.

V súčasnosti v Poľsku pôsobí 21 ruských diplomatov na veľvyslanectve vo Varšave a konzulátoch v Gdansku a Krakove. Ich pohyb mimo vyhradených oblastí musí byť nahlásený diplomatickému protokolu rezortu zahraničia a kontrolujú ho poľské bezpečnostné služby.

Ministerstvo zahraničných vecí pre Rzeczpospolitu uviedlo, že ruská ambasáda v tomto roku opakovane podávala žiadosti o povolenie ciest, ktoré však boli zamietnuté. Konkrétne destinácie, kam plánovali ruskí diplomati cestovať, poľská diplomacia nešpecifikovala.

10:30 Čína v utorok odmietla „manipuláciu a rozruch“ okolo dvoch svojich občanov zajatých na Ukrajine po tom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu, že zatiahla Peking do vojny, píše AFP.

„Čína overuje príslušné informácie a okolnosti,“ prezradil hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Zároveň vyzval „príslušné strany, aby správne pochopili objektívny a nestranný postoj Číny a zdržali sa politickej manipulácie a vyvolávania rozruchu“.

Peking zdôraznil, že „opakovane vydal bezpečnostné odporúčania, v ktorých vyzýva čínskych občanov, aby sa vyhýbali oblastiam ozbrojených konfliktov a nezapájali sa do nich v akejkoľvek forme“.

V pondelok Ukrajina usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej zajatí čínski vojaci uviedli, že dúfajú vo výmenu. Varovali tiež ostatných Číňanov, aby nechodili bojovať.

Čítajte viac Buď chlap a pridaj sa k nám! Moskva verbuje Číňanov na sieťach, sľubuje im státisíce

9:32 Americký prezidentský vyslanec Steve Witkoff v rozhovore pre televíziu Fox News vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený dohode o „trvalom mieri“ s Ukrajinou. Uviedol to v reakcii na ich spoločné piatkové rokovania v Petrohrade, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Putinovou požiadavkou je dosiahnuť stály mier… Chvíľu to trvalo, kým sme sa sem dostali,“ povedal Witkoff v rozhovore. „Myslím si, že sme možno na pokraji niečoho, čo by bolo veľmi, veľmi dôležité pre celý svet,“ dodal.

Na piatkovom stretnutí boli podľa Witkoffa aj dvaja Putinovi poradcovia – Jurij Ušakov a Kirill Dmitrijev. Okrem prímeria na Ukrajine diskutovali aj o obchodných dohodách medzi Moskvou a Washingtonom.

„Som presvedčený, že existuje spôsob, ako pretvoriť rusko-americké vzťahy, a to prostredníctvom niektorých veľmi lákavých obchodných príležitostí, ktoré podľa mňa poskytnú regiónu skutočnú stabilitu,“ vyhlásil Witkoff.

8:57 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 935 160 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas pondelka prišli Rusi o 1 180 vojakov, sedem tankov, 20 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 147 dronov, 68 delostreleckých systémov a 210 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 629 tankov, 22 150 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 44 339 vozidiel a autocisterien, 26 290 delostreleckých systémov, 1 364 odpaľovacích raketových systémov, 1 132 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 32 691 dronov, 3 145 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 801 kusov špeciálnej techniky.

8:05 Regionálna samospráva ruskej Kurskej oblasti v utorok vyhlásila, že počas „masívneho“ nočného útoku Ukrajiny na mesto Kursk zahynula staršia žena. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Kursk bol dnes v noci vystavený masívnemu nepriateľskému útoku,“ uviedla Kurská regionálna vláda na sociálnej sieti Telegram. „Bohužiaľ, zomrela pri ňom 85-ročná žena,“ dodala.

Po útoku museli ošetriť deväť ďalších ľudí s popáleninami, poraneniami hlavy a inými poraneniami spôsobenými črepinami. V meste vypukli najmenej tri požiare bytových domov.

Podľa prokremeľského denníka Izvestia úrady varovali pred raketovými a dronovými útokmi a obyvateľov vyzvali vzdialiť sa od okien.

6:15 Po masívnom útoku bezpilotných lietadiel vypukli v Kursku vo viacerých obytných budovách požiare, píše ukrajinská agentúra Unian, ktorá hovorí o „dronoch neznámeho pôvodu“. V meste horeli obytné výškové budovy a stanica rýchlej zdravotnej pomoci. Ruská agentúra TASS píše o útoku ukrajinských ozbrojených síl.

„Kursk bol v noci vystavený masívnemu nepriateľskému útoku,“ uviedla podľa Unianu vo vyhlásení kurská administratíva.

Kursk vystavený masívnemu dronovému útoku ukrajinských ozbrojených síl, píše TASS. V niekoľkých domoch vypukol požiar. Obyvatelia boli umiestnení v prechodných ubytovacích zariadeniach. Jeden z útokov zasiahol garáž zdravotnej služby a poškodil 11 vozidiel.

Podľa úradov zomrela 85-ročná žena a deväť ľudí utrpelo zranenia po zásahu črepinami, traumatické poranenia hlavy a popáleniny.

Podľa ruského ministerstva obrany nad územím Kurskej oblasti zničili ruské sily 109 bezpilotných lietadiel.

Čítajte viac Po masakri v Sumách Trump stále bráni Putina. Nemecko chce poslať taurusy

6:10 Americký prezident Donald Trump komentoval žiadosť Volodymyra Zelenského o americké protilietadlové raketové systémy Patriot na ochranu ukrajinského neba slovami, že „nemôžete začať vojnu proti niekomu, kto vás 20-krát prevyšuje, a potom očakávať, že vám ľudia dajú rakety“, píše ukrajinský server Európska Pravda. Otázku dostal počas stretnutia s prezidentom El Salvadoru v Bielom dome.

Trump odpovedal na otázku, či už hovoril so Zelenským o jeho ponuke na kúpu Patriotov, na čo odpovedal, že ukrajinský prezident „vždy chce kupovať rakety“.

„Počúvajte, keď začnete vojnu, musíte vedieť, že môžete vyhrať vojnu, však? Nemôžete začať vojnu proti niekomu, kto vás 20-krát prevyšuje, a potom očakávať, že vám ľudia dajú rakety,“ dodal Trump.

Americký prezident sa však následne pochválil, že to bol on, kto odovzdal Ukrajine protitankové systémy Javelin, vďaka ktorým Ukrajinci „vyhrali prvú veľkú bitku s tankami uviaznutými v bahne“. „Oni majú príslovie: Obama im raz dal plachty a Trump im dal oštep,“ povedal Trump podľa serveru Ukrainska pravda.