„Na kľúčových častiach nie je jednoduché dohodnúť sa. Diskutuje sa o nich,“ povedal šéf ruskej diplomacie v interview na otázku, či sa Washingtonu a Moskve podarilo sformulovať kľúčové parametre možnej budúcej dohody. Lavrov pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin načrtol svoje požiadavky vlani v júni.

Šéf Kremľa vtedy označil stiahnutie ukrajinských vojakov z východu a juhu Ukrajiny za podmienku pre rozhovory s Kyjevom. Žiadal, aby sa Ukrajina vzdala ambícií na členstvo v NATO a úplne sa stiahla zo svojich štyroch regiónov, ktoré má Rusko čiastočne pod kontrolou a v rozpore s medzinárodným právom vyhlasuje za svoje. Kyjev to vtedy odmietol s tým, že sa to rovná kapitulácii.
Rusko vpadlo na Putinov príkaz na Ukrajinu 24. februára 2022 a v súčasnosti okupuje asi pätinu jej územia vrátane polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom už v roku 2014.

Západné krajiny – vrátane USA pod vedením vtedajšieho prezidenta Joea Bidena – sa postavili na stranu Kyjeva, ktorému poskytli okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a finančnej pomoci a na Rusko v dôsledku jeho agresie uvalili sankcie. V januári sa do Bieleho domu vrátil Donald Trump, načo USA postoj ku konfliktu zmenili v deklarovanej snahe o rýchle ukončenie bojov a obnovili komunikáciu s Rusmi.
Lavrov v rozhovore s Kommersantom súčasnú americkú administratívu pochválil. „Na rozdiel od Európanov… sa Trumpova administratíva snaží preniknúť do problému a predovšetkým pochopiť príčinu tejto situácie,“ povedal ruský minister, ktorý Európanov označil za „zúrivých“, pričom vymenoval okrem iného Francúzsko, Britániu a Pobaltie. Pobaltské krajiny patria medzi najvernejších spojencov Ukrajiny a Paríž s Londýnom sa po zmene americkej politiky postavili na čelo takzvanej koalície ochotných, ktorá rokuje o podpore napadnutej krajiny.

Osobitný splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff po nedávnom stretnutí so šéfom Kremľa Putinom podľa agentúry Bloomberg povedal, že eventuálna mierová dohoda sa točí okolo „piatich území“. Podrobnosti nespresnil, avšak Bloomberg v tejto súvislosti pripomenul práve ruskú požiadavku na uznanie záberu ukrajinských území.
Denník The Wall Street Journal (WSJ) medzitým napísal, že niektorí americkí činitelia – ako minister zahraničia Marco Rubio a splnomocnenec prezidenta pre Ukrajinu Keith Kellogg – odporučili Trumpovi väčšiu opatrnosť pri rokovaní s Putinom a tvrdší postup voči požiadavkám Moskvy na územné ústupky zo strany Kyjeva. Šéf Bieleho domu sa však podľa denníka stále prikláňa skôr k Witkoffovi, ktorý si myslí, že Putin chce uzavrieť mier.

Washington pred časom navrhol 30-dňové celkové prímerie v bojoch, na čo Kyjev pristúpil. Putin však na túto myšlienku nekývol. Následne USA oznámili samostatné dohody s Ukrajinou a Ruskom o pozastavení útokov v Čiernom mori a proti energetickým cieľom. Obe strany sa však obviňujú z ich porušovania. Podľa WSJ Moskva hrá o čas, usiluje sa o bojové zisky a maximálne ústupky ostatných pri vyjednávaní.
UPOZORNENIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.